Podnetné každoročné posedenie so staršími občanmi obce Čierna Lehota
Napísal(a) M. Terrai
Ako každý rok, aj teraz samospráva obce Čierna Lehota na hornom Gemeri pripravila 28. novembra 2025 stretnutie so svojimi staršími občanmi, teda s občanmi nad 65 rokov, a ich jubilantami, ktorí oslavovali svoje okrúhle výročia narodenín.
Tento rok, z preventívnych dôvodov (RÚVZ z dôvodu výskytu žltačky všetky akcie zakázal) sa toto posedenie presunulo až na termín teraz v novembri. O to krajšie, kedy sa stretli občania s radosťou a chuťou.
Úvodom sa prihovorila pani starostka obce Ing. Iveta Potočná a hosť predseda Jednoty dôchodcov Slovenska okresu Rožňava pán Mgr. Ladislav Fabián, ktorý sa tu už cíti ako doma, ako občan Čiernej Lehoty, aj so svojím kolegom, podpredsedom JDS okresu Rožňava pánom Ing. Štefanom Baštákom. Ďakujeme im za účasť, za pekné slová, pozdravy.
Adventný koncert v Rožňave si zapíše už dvadsiaty druhý ročník
Napísal(a) E. Kardošová
Dňa 6. decembra 2025 o 17:00 hod. sa v Kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v Rožňave uskutoční už 22. ročník Adventného koncertu – tradičné podujatie, ktoré sa za roky svojho trvania stalo jedným z najobľúbenejších momentov rožňavskej adventnej atmosféry.
Hlavným organizátorom je Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave, v spolupráci s Mestom Rožňava pod záštitou primátora Michala Domika a so Základnou umeleckou školou v Rožňave.
Počas uplynulých dvoch desaťročí sa Adventné koncerty stali prirodzenou súčasťou kultúrneho kalendára OZ a mesta Rožňava. Každoročne prinášajú priestor, v ktorom sa stretávajú pedagógovia ZUŠ, študenti, hudobní hostia aj rodiny z Rožňavy a širokého okolia.
V rimavskosobotskej nemocnici oslavujú deň predčasniatok
Napísal(a) J. Fedáková
Rimavská Sobota 17. novembra 2025 - Rimavskosobotská nemocnica si dnes pripomína Svetový deň predčasne narodených detí. Pri tejto príležitosti mimoriadne drobným novorodencom venuje maličké biele čiapočky s odkazom mini zázrak. Symbolicky tak vyjadruje podporu rodinám, ktoré prechádzajú náročným obdobím po skorom príchode dieťaťa na svet.
Nemocnica v minulom roku prijala na jednotku intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti o novorodencov 228 detí, z toho 72 bolo narodených pred 37. gestačným týždňom. Na oddelení sa najčastejšie starajú o deti narodené v období od 34. do 36. týždňa tehotenstva, ktorých bolo vlani 55.
K najmenším novorodencom, ktorí prišli na svet v rimavskosobotskej nemocnici, patria Jozefína (1000 g, 28. g. t.), Karol (740 g, 25. g. t.) a Lilien (840 g, 26. g. t.).
Nitky času * XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky Paličkovanie, csipkeverés, koronki v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičných textilných remesiel na XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky s názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa uskutoční 20. – 22. novembra 2025 pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Slávnostné otvorenie festivalu plánujeme 21. novembra 2025 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave.
„Paličkovaná čipka z Gemera je dôkazom, že aj tie najjemnejšie nitky dokážu spájať celé generácie, regióny aj krajiny. Každý vzor nesie v sebe kus histórie, tradície a trpezlivosti, ktorá je pre našich ľudí typická.
Rok na Gemeri oslavuje 30 rokov * Pocta tradíciám, tvorivosti a Gemerčanom
Napísal(a) A. Kleinová
Jubilejný 30. ročník Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera – ROK NA GEMERI prinesie do Rožňavy pestrú mozaiku remesiel, folklóru, hudby a zážitkov pre všetky generácie. Festival sa uskutoční od 18. do 22. novembra 2025 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v ďalších festivalových priestoroch, pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
Festival vznikol v novembri 1995 z iniciatívy Gemerského osvetového strediska v Rožňave a miestnych folklórnych skupín. Jeho cieľom bolo uchovať v pamäti tradičný rok na dedine – od zimných sviatkov až po jesenné práce – a dať priestor na prezentáciu gemerských zvykov a obyčají nositeľom ľudovej kultúry z celého Gemera. Počas troch desaťročí sa podujatie stalo jedinečnou kronikou regiónu, ktorá každoročne ožíva v príbehoch, piesňach, tancoch a remeselných zručnostiach.
Pripomenuli si 40 výročie existencie folklórneho súboru Haviar z Rožňavy
Napísal(a) MG od
Je tomu už 40 rokov, čo si Folklórny súbor Haviar z Rožňavy v sobotu 8.11. 2025 pripomenul okrúhle výročie svojho založenia slávnostným galaprogramom s názvom Tradícia v pohybe. Miesto na toto výročie si vybrali priestor Mestského divadla Actores, ktorého zaplnená sála pozorne sledovala jednotlivé folklórne vystúpenia.
Súbor sa zameriava predošetkým na folklórny materiál najmä z oblasti horného Gemera, no vo svojom repertoári prezentuje aj tance z iných regiónov Slovenska. Vedenie súboru teší najmä to, že počas existencie súboru sa v jeho radoch vystriedalo už množstvo tanečníkov, spevákov a hudobníkov, ktorí pochádzajú nielen z Rožňavy, ale aj z jej blízkeho okolia. Aj preto sa môže pochváliť vekovým rozsahom členov, ktorý siaha od troch až do 82 rokov.
Obrázky z Gemerskej podkovičky 2025 v Revúcej, ktorá detským prejavom chytila za srdcia starších
Napísal(a) MG od
Plagáty v regióne Gemera-Malohontu, najmä v Revúcej, si dali záležať trefnou pozvánkou na nadchádzajúci detský folklórny festival Gemerská podkovička, ktorú po 15. raz usporiadalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej dňa 7. novembra 2025. Dom kultúry v Revúcej sa rozospieval a roztancoval detskými folklórnymi súbormi, a to: Čížiček z Tisovca, Hájiček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Mladosť z Klenovca a Zrkadielko z Hnúšte. Zaplnená sála privítala tiež detský súbor Matičiarik z Banskej Bystrice, ktorý bol hosťom podujatia. Môžeme povedať, že to bolo naozaj zaujímavé predstavenie, kde sa detské súbory predstavili tým, čo najnovšie nacvičili pre toto vystúpenie. Zazneli krásne ľudové piesne z rôznych kútov Gemera-Malohontu, ale tiež náročné cifrovačky mladých tanečníkov a tanečníc. Najmä také, ktoré charakterizujú ten-ktorý región spolu s ľudovými krojmi.
Detský folklórny festival Gemerská podkovička po pätnástykrát v Revúcej
Napísal(a) MsKS Revúca
Divadelná sála Domu kultúry v Revúcej bude v piatok 7. novembra 2025 miestom 15. ročníka detského folklórneho festivalu v regióne Gemer-Malohont známeho ako Gemerská podkovička. Jeho organizátormi sú Gemersko malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Revúca. V hlavnom večernom programe od 17:00 hodine sa účastníkom festivalu predstaví šesť detských folklórnych súborov z regiónu – Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca. Špeciálnym účastníkom bude Matičiarik z Banskej Bystrice.
Predpoludním sú naplánované sprievodné aktivity – tvorivé dielne pre deti a vedúcich súborov, oboznamovanie sa s tradičným tancom, spevom, krojmi a zvykmi regiónu. Tentoraz to bude výstava ábelovských krojov zo zbierky Gréty Ivaničovej, ktorá návštevníkom priblíži bohatstvo tradičného ľudového odevu z obce Ábelová.
V sobotu 18. októbra 2025 sa Kongresová sála na druhom poschodí rožňavskej radnice zaplnila detským smiechom, krojmi a energiou mladých tanečníkov. Konal sa 4. Medzinárodný festival detských folklórnych súborov, ktorý priniesol pestrú mozaiku hudby, spevu a tanca z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia.
Publikum si mohlo vychutnať vystúpenia detských ľudových hudieb – nechýbali Lúčka z Rožňavy, Vadgesztenyék, Tücsök a Cinegék, Kis Sajó, Mrzukanti či Haviar. Pôvodne ohlásená Pouhorčanka z Pohronskej Polhory sa, žiaľ, pre vysokú chorobnosť nezúčastnila.
Jedným z vrcholov programu bol zahraničný hosť – DFS Kisvirgonc Táncegyüttes z Báčky Topoľe v Srbsku. Mladí tanečníci z Maďarska predviedli temperamentné tance z oblasti Hajdúságu a svojím výkonom doslova strhli publikum.
Štvrtý medzinárodný festival detských folklórnych súborov víta Rožňava
Napísal(a) R. Šimko
Rožňava sa už čoskoro stane centrom radosti, hudby a tanca v podaní najmladších folkloristov. V sobotu 18. októbra 2025 o 14.00 hod. sa v kongresovej sále Radnice na Námestí baníkov 32 uskutoční 4. ročník Medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov. Organizátorom je Mesto Rožňava a podujatie sa koná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Festival si za krátky čas našiel pevné miesto v kultúrnom kalendári mesta. Predchádzajúce ročníky ukázali, že detský folklór dokáže naplniť sálu energiou, autentickými piesňami, tancami a veselou atmosférou. Rožňava sa stala miestom, kde sa stretávajú detské súbory nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Práve medzinárodný rozmer festivalu robí z tohto podujatia unikátnu udalosť, ktorá spája kultúry a podporuje priateľstvá medzi deťmi.
Viac...
Pri obci Jablonov nad Turňou v okrese Rožňava dňa 13. októbra 2025 predpoludním sa na železničnej trati Košice – Zvolen zrazili dva oproti idúce rýchliky s množstvom cestujúcich. Smerom z Košíc išlo o rýchlik s odchodom o 9:22, smerom do Košíc o rýchlik s odchodom z Rožňavy o 9:48. Jeden z vlakov zostal po zrážke na koľajniciach, druhý vlak visí zo zrázu. Prvé informácie potvrdili, že zhruba 100 ľudí je ľahko zranených, dvaja ľudia sú v kritickom stave, traja ľudia sú zakliesnení. Šokujúca správa, ktorá zasiahla všetkých občanov Slovenska, ale najmä horného Gemera. Z prvých informácií sme sa dozvedeli, že "Na mieste zasahujú všetky zložky Integrovaného záchranného systému. Cestujúci postupne opúšťajú vlakové súpravy, rozsah zranení nie je zatiaľ známy," uviedla polícia. Polícia zabezpečuje miesto nehody, koordinuje prácu záchranných zložiek a usmerňuje pohyb osôb v okolí.
Prvá analógová vesmírna stanica na Slovensku štartuje v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
V Rožňave štartuje unikátny projekt Cosmic Region – Kozmický región. Hvezdáreň v Rožňave, organizačná súčasť Gemerského osvetového strediska – kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja – 17. októbra 2025 slávnostne otvorí Analógovú stanicu simulovaných vesmírnych misií s centrom riadenia, prvé zariadenie svojho druhu na Slovensku.
Tento prelomový projekt, podporený Košickým samosprávnym krajom sumou takmer 50 000 eur v rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie, mení rožňavskú hvezdáreň na tréningovú a výskumnú základňu analógových astronautov.
Mestské kultúrne stredisko Revúca Vás pozýva na pestrú sériu podujatí až do konca tohto roka – od workshopov maľovania cez koncerty až po divadlá, výstavy a vianočné trhy...
Najbližšie:
11.10. – Zážitkové maľovanie „POST-IMPRESIONIZMUS“ s akad. maliarom Štefanom Galvánkom
17.10. – Koncert gitarového kvarteta VIBRANS (ZUŠ Rožňava)
22.10. – Neskoro večer s Petrom Marcinom a hosťami
30.10. – ZAHRAJKO A MYŠKA ELIŠKA – veselé popoludnie so Zahrajkom, plné hudby a zábavy
Slovanská kvapka krvi SNP tiekla v Čiernom Potoku už devätnástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Pred Kultúrnym domom v Čiernom Potoku dňa 18.8.2025 už od 07.30 hodine čakalo niekoľko bezplatných darcov krvi, ktorí sa ponáhľali aj do práce, aby mohli včas darovať krv. Túto akciu nazvanú Slovanská kvapka krvi SNP, už po 19.-krát zorganizovala miestna ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu. Medzi prvými boli Ing. Mária Lakotová, Zuzka Tóthová, Marian Hukel, Slavomír Skalák zo Včeliniec, Mgr. Barnabáš Cselényi, Milan Porubiak a Robert Gál z Rimavskej Soboty, Ing. Miroslav Hukel z Jesenského, Jaroslav Baran z Košíc, Renáta a Nikoleta Kovácsová z Tornale, Štefan Kapec a Adriana Kapcová z Pohorelej. Okrem nich pri tejto príležitosti darovala krv aj Renáta Kovácsová z Tornale, ktorá pracuje v Nemecku, Katarína Kuncz, ktorá býva v mestečku Rikwill, darovala krv vo švajčiarskom Berne, manželia JUDr. Miroslav a JUDr. Jana Bérešovci z Trebišova, Viktor Vincej zo Svinice a a Peter Dúbrava, ktorý študuje, daroval krv v Prahe.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).