Medzinárodný športový deň krajín V4 – Cieszyn 2026 pod záštitou primátora Rožňavy
Napísal(a) E. Kardošová
V dňoch 14. – 16. mája 2026 pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika sa uskutoční jubilejný 20. ročník Medzinárodného športového dňa krajín V4, ktorý tento rok hostí poľské mesto Cieszyn. Podujatie sa realizuje formou rotačného systému medzi partnerskými školami krajín Vyšehradskej štvorky a má viac ako 20-ročnú tradíciu.
Medzinárodná spolupráca pôvodne vznikla na Základnej škole ul. Zeleného stromu Rožňava. Po jej zrušení bola táto dlhoročná tradícia zachovaná a plynule pokračuje na Základnej škole akademika Jura Hronca pod vedením Mgr. Evy Kardošovej, ktorá projekt ďalej rozvíja a zabezpečuje jeho kontinuitu. Zmluva o spolupráci bola podpísaná so všetkými partnerskými školami krajín V4 už v roku 2003, pričom s ďalšou partnerskou školou bola spolupráca rozšírená a zmluvne potvrdená v roku 2013.
Jedenásty ročník Kukučínovej Revúcej seniorov obohatil Revúcku Lehotu
Napísal(a) M.Mladšia
Jedenásty ročník okresnej súťaže KUKUČÍNOVA REVÚCA v umeleckom prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby seniorov sa konal v Revúckej Lehote 15. apríla 2026 v krásne pripravenej sále Kultúrneho domu. Prítomných účastníkov privítala predsedníčka ZO JDS Revúcka Lehota Mgr. Margita Mladšia a popriala všetkým pekný umelecký zážitok a porote dobrú pohodu pri výbere postupujúcich na krajské kolo. Prítomných tiež pozdravili pozvaní hostia, a to Ing. Milan Brdársky, predseda OO JDS v Revúcej, Bc. Lucia Benediktyová, starostka obce, MVDr. Milan Kolesár, poslanec za BBSK a primátor mesta Jelšava, prítomná bola tiež Zuzana Nosáľová, Súťaže sa zúčastnilo celkom 82 účastníkov z rôznych ZO JDS v okrese Revúca a z nich bolo 15 účinkujúcich. Prítomná bola tiež prednostka OÚ Revúca Zuzana Nosáľová.
Unikátna výstava šperkov: Petra Toth oživuje tradície v Dome tradičnej kultúry Gemera Rožňava. Od 1. apríla 2026 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva verejnosť na výnimočnú výstavu „Vyšperkovaná cesta Slovenskom“, ktorá predstavuje jedinečnú tvorbu slovenskej šperkárky Petry Toth, inšpirovanej bohatstvom ľudových tradícií.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo v stredu 1. apríla 2026 o 16:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Temperamentným vystúpením program obohatili tanečníci Kristóf Répássy Ivett a Kristóf Bálint, vedúci folklórneho súboru Borostyán z Rožňavy.
Maľba na plátne „Cigánsky tábor v Tomášové“ z roku 1931 * Venované Medzinárodnému dňu Rómov
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Medzinárodný deň Rómov, pripadajúci na 8. apríl, si pripomíname od roku 1990. Voľba daného dátumu súvisela s prvým celosvetovým stretnutím Rómov, ktoré sa konalo od 8. do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Vtedajšie Československo tu zastupoval tiež MUDr. Ján Cibuľa, rodák z Klenovca.
Gemersko-malohontské múzeum si tento deň pripomína Predmetom mesiaca apríl. Je ním maľba na plátne s názvom Cigánsky tábor v Tomášové, datovaná do roku 1931. Maľba zachytáva skupinu kočovných Rómov s vozmi a jednoduchým obydlím, šiatrom, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedený názov obrazu, v pravom dolnom rohu meno autora: „Šorš O.“? a datovanie: „21.VI. 1931“. Autor obrazu pochádza pravdepodobne z Čiech alebo z Moravy. Obraz múzeum do svojho zbierkového fondu získalo v roku 2025 darom od Paula a Alice Bordásovcov z USA.
Kozmický región pozýva na návštevu stanice vesmírnych misií * Hvezdáreň Rožňava otvára svoje brány počas Dňa hvezdární a planetárií
Napísal(a) A. Kleinová
Hvezdáreň v Rožňave, ktorá je súčasťou Gemerského osvetového strediska, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých nadšencov vesmíru, rodiny s deťmi, zvedavú mládež a širokú verejnosť na výnimočné podujatie pri príležitosti celoslovenského Dňa hvezdární a planetárií. V sobotu 28. marca 2026 čaká na návštevníkov nášho astronomického zariadenia bohatý program.
Podujatie odštartuje o 14:00 hod. slávnostným vyhodnotením a vernisážou obľúbenej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, kde dostane priestor a ocenenia kreativita mladých umelcov.
Lákadlom tohtoročného programu sú unikátne voľné prehliadky stanice simulovaných vesmírnych misií KOZMICKÝ REGIÓN – COSMIC REGION.
Kultúrna nádielka od jari až do leta z revúckeho MsKS
Napísal(a) J. Genčanský
Aby ani návštevníci našej webovej stránky nezmeškali nič podstatné, čo sa deje v Revúcej, z tamojšieho Mestského kultúrneho strediska nám poskytli informáciu o tom, čo počas jarných dní pripravili v tomto zariadení. Je už len na vás, čo si v marci z jarného kultúrneho balíčka pre seba, či najbližších vyberiete. V tomto príspevku nájdete program až do tohtoročného letného obdobia.
JARNÝ KULTÚRNY BALÍČEK
* * * * * * * * * * * * * * * *
15. marca 2026 | 18.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
ZLATÁ BAŇA
Pozývame vás do divadla na komédiu Reneho Freunda, ktorá sa odohráva v atraktívnom prostredí súkromnej kliniky plastickej chirurgie. Hra kladie aktuálne otázky, napríklad Čo všetko sú ľudia ochotní podstúpiť za peniaze? Účinkujú: Andrea Karnasová, Andrea Profantová, Peter Sklár, Marián Labuda ml. Réžia: Juraj Bielik.
Fašiangy ožijú v Dome tradičnej kultúry Gemera priadkami z Rejdovej
Napísal(a) A. Kleinová
Fašiangové obdobie, ktoré každoročne trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, prinesie do Rožňavy vôňu tradícií, chutí a ľudovej kultúry. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov folklóru na celodenný tematický program Fašiangy s FSk Hôra Rejdová.
Podujatie sa uskutoční v stredu 4. februára 2026 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). Už od 13.00 hod. sa v gastronomickej dielni predstavia členky folklórnej skupiny Hôra z Rejdovej, ktoré návštevníkom predvedú tradičnú prípravu fašiangových šišiek podľa starých receptov.
Podvečer, od 17.00 hod., sa program presunie do sály DTKG, kde sa diváci spolu s folklórnou skupinou Hôra prenesú do čias zimných večerov na gemerskej dedine. Scénický folklórny program Rejdovskie priadki ponúkne autentický pohľad do tzv. kúdelnej chyže – miesta, kde sa ženy stretávali pri priadkach.
Gemer si pripomenul 81. výročie oslobodenia spod fašizmu
Napísal(a) MG od
V januári si na Gemeri už 81 rokov pripomíname oslobodzovacie boje, ktoré navždy zostanú zapísané v novodobej histórii aj tohto nášho regiónu. Tak tomu aj dnes boli najmä väčšie obce svedkami kladenia vencov bojovníkom padlým v II. svetovej vojne za našu slobodu. Z rôznych zdrojov sme zaznamenali slávnostné zhromaždenia nielen vo veľkých mestách Gemera, ale aj z menších obcí, z ktorých niekoľko v príspevku pripomíname.
Revúca – Vo štvrtok 22. januára 2026 si na Námestí slobody za účasti širokej verejnosti, členov Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta v Revúcej a v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej pripomenuli 81. výročie oslobodenia mesta Revúca. Sloboda do mesta Revúca prišla 25. januára 1945. Z historických prameňov vieme, že víťazné vojská vstúpili do mesta ráno o siedmej hodine.
Na Gemeri sa v uplynulom roku 2025 narodilo vyše 1300 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V uplynulom roku 2025 sa na Gemeri narodilo vyše 1300 detí. Vyplýva to z informácie, ktorou na stránku práve prispela Bianka Krejčíová, komunikačná špecialistka Nemocníc Penta Hospital. Pozrime sa preto bližšie do našich jednotlivých nemocníc v tomto regióne. Všimnite si aj najčastejšie rodné mená, ktorými v týchto nemocniciach chlapcov, či dievčatá pokrstili. Popri tradičných menách rodičia dali svojím deťom veru aj netradičné mená.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 524 detí. Na svet prišlo 276 chlapcov a 248 dievčat. Štyri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Filip, Kristián, Samuel, Damián, Martin a Oliver. U dievčat zase dominovali mená Emma/Ema, Sofia, Nela, Vivien, Noemi, Jana i Nina.
Štátne vyznamenanie prezidenta SR aj Gemerčanke Kornélii Wirtschafterovej
Napísal(a) MG od
Prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky udelil v sobotu 10. januára 2026 štátne vyznamenania 22 osobnostiam spoločenského, vedeckého, kultúrneho aj športového života, z toho štyrom in memoriam. Medzi nimi sme zaregistrovali aj meno Gemerčanky Kornélie Wirtschafterovej, rodáčky z Tornale, v zastúpení ktorej Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky okruh – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu prevzala Oľga Bodorová, bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Slávnostný akt sa uskutočnil v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Kornélia Wirtschafterová prežila štyri koncentračné tábory
Kornélia Wirtschafterová sa narodila 28. júna 1926 v Tornali do maďarskej rodiny židovského pôvodu. Spolu s bratom a rodičmi sa v roku 1938 presťahovali do Rimavskej Soboty.
Viac...
Alexander Valuch víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Pohár starostky obce Gemerská Poloma v 34. ročníku stolnotenisového turnaja ako prvého tohtoročného turnaja na Slovensku si 3. januára 2026 vybojoval tretí hráč rebríčka SSTZ Alexander Valuch (AŠK Mária Huta/TTC ROVAA Žilina), ktorý v K. O. súboji o 1. miesto zdolal Martina Marka (ŠKST MICHALOVCE/STK LOKOMOTÍVA KOŠICE) 11:7, 11:5, 11:3. Informuje o tom obecná stránka Gemerskej Polomy. Turnaja sa zúčastnil aj predseda SSTZ pán Anton Hamran, ktorý odovzdal víťazom trofeje a pri príležitosti stého výročia stolného tenisu na Slovensku a zakladateľom turnaja Pamätné listy: pánovi Jánovi Chanasovi, ako zakladateľovi turnaja, Jurajovi Galajdovi, Pavlovi Petergáčovi st., Jozefovi Trojanovi st., Miroslavovi Michalkovi a Lillian Bronďošovej (na obrázku nižšie) ako výraz vďaky za podiel na rozvoji slovenského stolného tenisu v jeho bohatej histórii.
Výstava revúckych amatérskych fotografov oslavuje desiaty ročník
Napísal(a) MG od, ai
REVÚCA 10. decembra 2025 – Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Revúcej bola 10. decembra t. r. slávnostne otvorená výstava prác miestnych amatérskych fotografov pod názvom "Revúcka fotografia 2025“. Tento ročník je už desiatym v poradí, čo potvrdzuje neutíchajúci záujem o fotografiu a lokálne umenie v regióne.
Na vernisáži sa zišlo množstvo milovníkov umenia, aby si ako prví prezreli pestrú mozaiku zachytených momentov, krajiniek a detailov z objektívov revúckych autorov. Atmosféra bola príjemná a návštevníci mali možnosť priamo diskutovať s prítomnými fotografmi o ich dielach a inšpirácii.
Niekoľko fotografií Petra Pobočeka z otvorenia zachytáva slávnostnú náladu a prvé reakcie návštevníkov.
Omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa 7. decembra 2025 uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavou a baníci zo SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci.
Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Mladí hasiči – Michal Barčiš, Ivana Dúdorová a Bianka Hudačeková odovzdali dary – chlieb a soľ, Zdenko Javorčík ml. a Zdenko Javorčík st. sekeru a prilbu. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola, oboznámil prítomných so životom svätej Barbory.
Pripomenuli si pamiatku obetí holokaustu v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 2.11.2025 o 14.00 hodine ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku zvolala spomienkové zhromaždenie pri pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4. novembra 1944. Napriek sychravému počasiu sa niekoľko členov ZO SZPB a občanov obce akcie zúčastnilo a vypočulo si príhovor čestného predsedu ZO SZPB v obci pplk. v. v. JUDr. Jozefa Pupalu. Krátku modlitbu predniesol novozvolený predseda ZO SZPB PhDr. Marian Bodolló. Poďakoval sa prítomným za účasť, napriek sviatku Pamiatky zosnulých a počasiu. V krátkej modlitbe sa poklonili účastníci 15-tim obetiam spomínaného holokaustu, z ktorých prežili nemecký koncentračný tábor v Dachau len dvaja. Jeden z nich, pán Gondáš, po dvoch mesiacoch na následky mučenia zomrel. Jediný, ktorý prežil útrapy bol Emil Matušiak. Podľa jeho slov mal šťastie, že jeho "vitalite" neodolala ich dozorkyňa, ktorá sa pričinila o jeho záchranu.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).