Zomrel  nevšedný fanúšik futbalu Ľudovít Uhrin z Rožňavského Bystrého

Futbalový klub TJ Baník Rožňavské Bystré oficiálne existuje už vyše 60 rokov. Za tie dlhé roky sa na jeho ihrisku na hracej ploche, ale i za ňou, vystriedalo mnoho hráčov, ale i divákov. Na niektorých sa už dávno zabudlo, ale na niektorých sa stále spomína. Medzi nich sa pozitívne zapísal aj jeden z najvernejších, Ľudovít Uhrin, pre ktorého boli futbalové zápasy najmä na domácom ihrisku všetko – rodina, kamaráti, kostol. Futbalové zápasy bez neho boli nepredstaviteľné. Keď sa na sklonku jesenného kola šiel do rožňavskej nemocnice liečiť, futbalisti mu cez mobil poslali nielen pozdrav, ale zaželali i skoré vyliečenie. Choroba sa však prejavovala u Ľudovíta stále nebezpečnejšie. Od 26. februára 2022 bude medzi futbalistami, ale i divákmi, veľmi chýbať. Na facebookovej stránke sa totiž objavila smutná správa, že v uvedený deň 63-ročný Ľudovít Uhrin zomrel.

utorok, 15 február 2022 22:07

VALENTÍNSKA LÁSKAVÁ PRIPOMIENKA Z REVÚCEJ

Napísal(a)
VALENTÍNSKA LÁSKAVÁ PRIPOMIENKA Z REVÚCEJ

„Skutočná láska nikdy nič nepotrebuje, vždy len dáva.“ – Gándhí

Všetci máme vo svojom vnútri nevyčerpateľné zásoby lásky. Je jej toľko, že ňou nemusíme šetriť a môžeme svoju lásku rozdávať.
Všetkými smermi vyžarujte okolo seba bezpodmienečnú lásku a spoznáte ju v plnej sile. Keď sa o svoju lásku podelíte, niekoľkonásobne sa vám vráti. Čím viac lásky dávate, tým viac jej máte a tým ste bohatší! Láska je to najkrajšie, čo môžete získať a láska je to najcennejšie, čo môžete stratiť.
Ľudskou pripomienkou čírej lásky a jej potreby medzi ľuďmi bol aj dnešný valentínsky sviatok... Preto sme sa aj v Revúcej chceli podeliť s vami o dobrú, radostnú náladu z prvých láskavých slnečných dní, zo srdečných ľudských úsmevov, zo smiechu a rozdanej radosti.

Gemerskopolomské matičiarky za novými knihami v miestnej knižnici

Sú knihy,  z ktorých si  my čitatelia nájdeme tie,  ktoré sú nám najbližšie. Každý z nás má možno obľúbeného autora, či autorku. V knihe  si každý z nás nájde niečo zaujímavé, zdieľame pocity s hlavným hrdinom, ale aj to, že nás necháva v napätí až do samého konca. I napriek covidovej situácii, pre ktorú nám stagnujú určité aktivity, sme sa stretli členky MO MS v Gemerskej Polome v obecnej knižnici, aby sme si oddýchli od denných povinností. Mohlo nás byť viacej, ale pandémia to nedovolí. Prišli sme, aby sme si pozreli i vypožičali knihy, ktoré zakúpila knihovníčka pani Danka Červenáková v rámci projektu o knižných novinkách. Sú rôznych žánrov – od beletrie cez detektívky, náučné, ale aj krásne zvukové knihy (leporelá) s hudobnými  ukážkami na počúvanie hudby aj s textami, ktoré sú síce pre tých najmenších čitateľov, ale oslovili aj nás. Vypočuť si melódie z Luskáčika, či započúvať sa do kúzla Mozartovej hudby bolo i pre nás skôr narodených výnimočným zážitkom. 

Vojnového veterána plk. v. v. Ladislava Sládka pochovali s vojenskými poctami

Vo veku nedožitých 94 rokov nás 29. januára 2022 opustil hrdina – víťaz vojny, vojnový veterán plk. v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty. Nášho hrdinu pochovali s vojenskými poctami 3. februára 2022. Do rimavskosobotského domu smútku sa prišli rozlúčiť pozostalí, priatelia aj vojaci, či dlhoroční funkcionári. Bol plukovníkom vo výslužbe a priamym účastníkom oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny. Prezývali ho Saša Saldík. Patril medzi najstarších pamätníkov týchto udalostí na Slovensku. V septembri minulého roku dostal Cenu mesta Rimavská Sobota.

Svetlo sveta sa pred ním rosvietilo dňa 6. marca 1928. Narodil sa ako prvorodené dieťa Jánovi Sládkovi a Márii rodenej Slezákovej. (Okrem Ladislava mali rodičia ešte Agnešu a Jána). Rodičia bývali pri železnici „v strážnom domku“, ako sa vtedy označovali domčeky, kde bývali pracovníci železníc v Senci. V tomto meste začal chodiť v roku 1934 do slovenskej štátnej ľudovej školy.

Vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorili autorskú výstavu Eszter Pósch

V rámci Dní mesta Rožňava bola 3. februára 2022 vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorená autorská výstava Eszter Pósch.

Jej otec Dr. József Pósch bol váženým občanom mesta, advokátom, mestským notárom a v rokoch 1908-1923 starostom mesta Rožňava, na prelome storočia bol redaktorom rožňavského týždenníka „Sajó Vidék“ (Región Slanej), V roku 1932 vydal v rožňavskej tlačiarni Gömöri Nyomda „A Rozsnyói Társalgási Egylet története 1831-1931“ (Storočné dejiny Rožňavského besedného spolku 1831-1931).

Samospráva mesta Rožňava si ho ako doteraz jediného z doterajších starostov mesta 3. februára 2022 uctila udelením titulu Čestný občan Rožňavy in memoriam.

Eszter Pósch sa narodila v Rožňave 11. januára 1911 ako piate dieťa Dr. Józsefa Póscha a Erzsébet Stech.

Naždy sa rozlúčime s Ondrejom Gonosom, rodákom z Rožňavského Bystrého

Krásna príroda Slovenského rudohoria je v okolí Rožňavy obohatená množstvom cenného bohatstva, ktoré po dlhé roky poskytovalo prácu i obživu tisícom baníkov a ich rodín v tomto regióne. Jednou z mnohých takých bola aj rodina Ondreja Gonosa z Rožňavského Bystrého. Jeho život nebol ľahký. Osud ho poznačil ako 35-ročného ťažkým banským úrazom a naviac mu pridal aj 5 rôznych diagnóz. Napriek tomu, že bol veľmi blízko smrti, moderná medicína mu navrátila život. Zdravie si však musel udržiavať iba pevnou vôľou, ktorá ho neopustila ani v tých najzložitejších situáciách.

Prišiel však 2. február 2022 so smutnou správou, ktorou jeho najbližší oznámili rodine, priateľom a známym, že vo veku 80 rokov zomrel Ondrej Gonos, rodák z Rožňavského Bystrého, vyučený murár, neskôr baník so strelmajstrovskou skúškou v železorudnej bani na úseku Mier. Tam, na 21. obzore ho zastihlo banské nešťastie, ktoré ho poznačilo na celý život.

Občania Revúcej si pri pamätníku na Námestí slobody pripomenuli sedemdesiate siedme výročie oslobodenia mesta spod fašizmu

AJ ZA TVOJ ŽIVOT,
POKOJ TVOJICH KROKOV
VOJAK-OSLOBODITEĽ
KRÁČAL DO ÚTOKOV.

Občania Revúcej si v utorok 25. januára 2022 hodinu pred poludním pri pamätníku na Námestí slobody pripomenuli sedemdesiate siedme výročie oslobodenia mesta spod fašizmu.

Navždy odišiel náš verný Gemerčan Vojtech Bradovka (DedoBelo)

Motto: Poďakuj!

Za vôňu poďakuj lipe, keď kvitne a ránu za svetlo, ktorým deň víta,
poďakuj srdcu za to že bije, a dažďu za vlahu čo zemi dáva.
A ďakuj semenám keď z hliny vyklíčia, za pestrosť farieb kvetinám,
za krásu hôr, ktoré sa k nebu týčia i za temnotu hlbinám.
Husliam za krásne tóny a krivky ladné, riekam, že stále tečú,
ďakuj i za to, že všetko nie je ľahké, i mechu poďakuj za zeleň mäkkú.
Poďakuj blížnym za prívetivosť, ďakuj za lásku muža i ženy,
poďakuj smrti za skutočnú spravodlivosť, i moru za bielu čipku z peny.
Tiež poďakuj za striebro vlasov, nočnému nebu za hviezdny blysk,
a lánom obilia za zlato zrelých klasov.
Poďakuj životu, že si ho smel žiť.

Presne 77 rokov uplynulo,  keď jednotky 40. Červenej armády a 4. rumunskej armády priniesli  Malej a Veľkej Polome dlho očakávanú slobodu

Bol utorok...  23. január v roku 1945. Presne 77 rokov uplynulo odvtedy,  keď jednotky 40. Červenej armády a 4. rumunskej armády priniesli  Malej a Veľkej Polome dlho očakávanú slobodu. Sloboda nie je zadarmo, treba si ju vážiť.

Chvíle spred 77 rokov 23. januára 2022 pripomenula v slávnostnom príhovore starostka obce Gemerská Poloma Mgr. Lillian Bronďošová.

Na tomto podujatí okrem obyvateľov obce boli prítomní aj zástupcovia OV SZPB v Rožňave, ktorí bývalému predsedovi polomskej ZO SZPB pánovi Jurajovi Sústrikovi odovzdali pamätnú medailu Milana Rastislava Štefánika 2. stupňa.

Zvyšky ovce roztrhanej medveďom pri Muránskej Zdychave

Ako sa majú vyhnúť stretom s nimi obyvatelia obce?

Pôsobil som v rámci svojej práce na Lesnej správe Revúca osem rokov a preto dobre poznám Muránsku Zdychavu a jej okolie. Obec vznikla v minulosti valašskou kolonizáciou. Vďaka tomu sa v jej okolí nachádza množstvo ešte udržiavaných pastvín a stodôl. Okolie centra obce je pritom pod najvyššími vrchmi Stolických vrchov. Tieto pastviny a stodoly sú preto v strmých kopcoch.
Napriek týmto ťažkým podmienkam tam dodnes tamojší ľudia s úspechom chovajú ovce, hovädzí dobytok i kone. Okrem vypásania množstvo lokalít pravidelne vykášajú kvôli usušeniu sena, aby chované zvieratá prežili dosť krutú zimu, aká tu býva. Vďaka tomu lokalita ostáva na väčšine územia bez náletových drevín a ráz krajiny sa nemení.

Strana 3 z 113