V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 517 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok (2023) narodilo 517 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 261 dievčat a 256 chlapcov. Dve mamičky sa tešili z dvojičiek. Každá z nich si domov odniesla dvoch chlapcov.
Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Eliška, Nina, Natália, Evelyn a Sofia. U chlapcov dominovali mená Jakub, Tobias, Adam a Kristián.
Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Fiona, Azusena, Sisi, Samia, Ajlin, Selim, Kachraman, Evan i Demir.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Viktória. Narodila sa 1. januára o 15.30 hod. Po narodení malá Viktória vážila 3800 gramov a merala 50 centimetrov.
Prvého lekára v Muráni privítali pred 70 rokmi vodou z Muránky
Napísal(a) RS
V Muráni svojho prvého lekára privítali vodou. Rieka Muráň odjakživa počúva na meno MURÁNKA. Teší sa z toho, že si ju doma vážia, ba až veľmi milujú. A ona tiež všetkým praje: ľudom, zvieratkám, svojej rodnej prírode. Je to taká rozihraná deva, dlhé vlasy, rozviate na všetky strany, trbliecú sa ako striebro. Čistučká býva vždy a keď sa aj zamúti, že ju zamúti čiasi ruka, nejaký nehodný, neprajný tvor, Muránka preskočí pár veselých kamienkov pod jej zvodným telom, pár balvanov po jej formovaných bokoch, prekĺzne popod pár mostíkov a už sa jej rozhodené vlasy zatrbliecu! V jej krištáľovej vodičke sa rado vykúpe aj zlaté slniečko. Nájde si chvíľočku a vyšantí sa do chuti vo vlnkách Muránky, v jej zázračnom moku života. ,,Vodičku chceme, živú vodu z Muránky si radi doprajeme!“ – žiadajú všetci smädní po našich dolinách a ona vstupuje do ich domovov, do našich verných sŕdc aj piesňou odvekou. Deva je to neskromná, hrdá je na svoje vody, bujné tvary, ale je prajná, ako sa na vládkyňu života na Zemi patrí. Obdarení sme stále, vďaka Bohu, vynikajúcou pitnou vodou z rieky Muráň a kto rád načúva ozvenám duše prírody, Muránka nám aj spieva.

štvrtok | 18. januára 2024 | 17.00
REVÚCKA FOTOGRAFIA
vernisáž výstavy
Vernisáž sa uskutoční vo výstavnej sále MsKS a potom výstava potrvá do 18. februára 2024.
* * * * *
piatok | 19. januára 2024 | 17.00
ĽUBICA ČEKOVSKÁ
a Štátna filharmónia Košice
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK, v rámci ktorého zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej.
* * * * *
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby v Revúcej so svetovou premiérou orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej
Napísal(a) M. Štepitová
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK sa uskutoční 19. januára 2024 o 17-ej hodine v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Koncert organizujú občianske združenia Quirinus a Srdcom k umeniu.
V rámci koncertu zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej na tému prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Účinkujú: Štátna filharmónia Košice pod taktovkou holandského dirigenta Sandera Teepena. Hrou na fujare sa predstaví Stanislav Bartko.
Tohtoročná plesová sezóna v Revúcej začína Gemerským plesom 13. januára
Napísal(a) J. Genčanský
Tohtoročná PLESOVÁ SEZÓNA v Revúcej ŠTARTUJE tradičným mestským plesovým podujatím v sobotu 13. januára 2024 o 19:00 v spoločenskej sále Alfa MsDK Revúca, ktorý je na plagátoch označený ako Gemerský ples.
Večerom bude sprevádzať DJ Šveco. Tak to sľubujú organizátori tohto väčšieho spoločenského podujatia v tomto meste.
Vstupné 30.- €, predaj na sekretariáte MsKS, telefón: 058/28 515 71
V cene vstupného: prípitok, 2 × večera, dezert, nealko nápoj, víno, káva, možnosť zakúpiť si tombolu.
Potom sa už plesové vrece v našom meste roztrhne durchom – každý víkend až do konca fašiangov máme plesové priestory rezervované pre najrozličnejšie profesijné či záujmové skupiny...
Nuž, do plesania, Revúčania!
Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom
Napísal(a) I. Čapóová
Adventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov
Napísal(a) E. Kardošová
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2023 uskutočnil už 21. ročník Adventného koncertu. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby. ADVENTNÝM KONCERTOM 2023 sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov, a to je tá najkrajšia odmena za všetko naše snaženie. Organizátormi 21. adventného koncertu bolo Mesto Rožňava pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika a Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Základná umelecká škola v Rožňave. Pomocou Rožňavskej televízie sa znovu objavilo svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Predvianočným stretnutím v Čiernom Potoku si pripomenuli aj 79. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 16. decembra 2023 zorganizovali v obci Čierny Potok v Rimavskosobotskom okrese členovia MO Slovenského zväzu záhradkárov a Dobrovoľného hasičského zboru tradičnú predvianočnú kapustnicu. Trošku skôr si preto privstali najmä kuchárky pani Elena Stanková, Eva Šufliarska a Oľga Hukelová, aby všetko načas pre účastníkov tohto podujatia bolo pripravené. Keďže obec bola oslobodená na Štedrý deň 24.12.1944 Červenou armádou, prítomní si pri tejto príležitosti pripomenuli aj toto 79. výročie. Niektorí z účastníkov sa cestou na predvianočné podujatie zároveň zastavili pri pamätníku obetí maďarských fašistov, umiestnenom pod 95-ročnou lipou, poklonili sa a zapálili sviečku.
Vianočne vyzdobenú sálu na obecnom úrade oživili svojím kultúrnym programom heligonkári páni Zvara a Kožiak z Hnúšte. Pred vyzdobenou bohyňou Ladou svoje hudobné schopnosti predviedol už tradične hrou na flaute Oliver Hukel.

Mokrenský bosorácky jarmok má už niekoľkoročnú tradíciu. Niekoľkokrát sme ho spomínali aj na portáli majgemer.sk. Do predvianočnej atmosféry prispel po svojom: bosorácky. Aj preto, že sa počas jarmoku medzi stánkami objavovali postavy, ktoré z minulosti pripomínali bosoráctvo hodne spomínané na vidieku Gemera v rokoch dávno minulých. Obyvatelia Mokrej Lúky, kde sa jarmok uskutočňuje, si postupne na neho zvykli a dnes mu už venujú pomerne veľkú pozornosť. Možno i preto, že táto obec, ktorá niekoľko rokov bola súčasťou okresného mesta Revúca, sa nachádza v blízkosti tohto strediska stredného Gemera a jeho blízkosť mnohí využívajú, aby navštívili obec s bohatou históriou i tradíciami. Dnes už „Mokrene“, ako ich nazývajú domáci i ľudia z okolia, nemajú problém, aby na jarmok pritiahli i predavačov rôznych, najmä ľudových výrobkov nielen z obce, ale i okolia. Snažia sa, aby jarmok bol dobre zabezpečený po každej stránke. Aj preto o organizovaní jarmoku informujú na svojej obecnej stránke už najmenej mesiac pred jeho uskutočnením s možnosťou zabezpečenia tak predávajúcich, ako i ostatných účastníkov jarmoku.
Využite pozvánky na aktuálne kultúrne podujatia v Revúcej
Napísal(a) MG jgViac...
Cirkevné spevokoly Štítnickej doliny zaspievali v Slavošovciach kresťanské vianočné piesne
Napísal(a) M. Terrai
Krásne vianočné stretnutie spevokolov sa uskutočnilo v sobotu 16.12.2023, v chráme Božom v CZ ECAV Slavošovce, kde si spevokoly Štítnickej doliny v rámci Vianočných pastorálov zaspievali kresťanské vianočné piesne, skladby k Vianociam. Zamyslením otvorila podujatie a celým koncertom sprevádzala slovom zborová kaplánka Mgr. Kristína Halžová zo Slavošoviec. Vystúpili: cirkevný spevokol zo Štítnika, cirkevný spevokol zo Slavošoviec, FsK Lehoťanka z Čiernej Lehoty, cirkevný spevokol z Rochoviec, ZPOZ Slavošovce, skupina Radostná zvesť zo Slavošoviec. Každý mal prezentovať svoje dve skladby. Na záver bola spievaná spoločná najznámejšia vianočná pieseň – Tichá noc, svätá noc... Bolo to príjemné posedenie a počúvanie krásnych vianočných piesní. Ďakujem všetkým, že takto sme mohli spolu prežiť v chráme krásne vianočné pásmo a obohatiť naše duše spevom Pánovi. Po ukončení všetci boli pozvaní na občerstvenie, ktoré bolo pripravené v kultúrnom dome v Slavošovciach, ktoré pripravila starostka obce Slavošovce Ing. Angela Kolesárová so svojimi zamestnancami.
Interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre národnostné menšiny
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko organizuje interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava 14.12.2023 v Dome tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava. V Gemerskom osvetovom stredisku (GOS) v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa organizujú interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava.
Cieľom programov je vzbudiť záujem o tradičné gemerské remeslá u detí, informovať mládež o význame zachovávania kultúrneho dedičstva, naučiť ich nielen pracovať s prírodnými materiálmi, ale aj zoznamovať sa s tradičnými technikami a remeselnými postupmi.
Remeselné Vianoce v OC Optima: Zážitok plný ručne vyrobených pokladov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OC Optima opäť pripravilo remeselnícke vianočné trhy, ktoré sú známe aj pod názvom Remeselné Vianoce. Tie sa uskutočnia v obľúbenom košickom nákupnom centre na takzvanom „námestí pri Bille“ od 13. do 17. decembra 2023 od 10.00 do 19.00.
Remeselné Vianoce sú oslavou remeselníckej zručnosti a výnimočných diel, ktoré návštevníkom ponúkne 40 talentovaných remeselníkov prezentujúcich širokú škálu textilných, či kožených výrobkov, ako aj keramiky, hudobných nástrojov a množstva ďalších vlastnoručne vyrobených produktov.
„Remeselnícky jarmok sa uskutoční v košickom obchodnom dome už štvrtýkrát, ale vo vianočnej verzii to bude jeho druhý ročník. Každý, kto navštívi OC Optima, si určite príde na svoje, keďže je ideálnou príležitosťou na nákup originálnych ručne vyrobených darčekov pre blízkych,“ uviedol manažér pre Remeselnícky inkubátor Peter Novotný.

Revúcke vianočné trhy začali v tomto roku už v prvé decembrové dni. Atmosféru trhov umocnil i sniežik, ktorý iba nedávno stihol pokryť nielen okresné mesto, ale i takmer celý Gemer. Touto udalosťou začal zároveň aj Revúcky advent a ľudia sa začínajú tešiť na príchod najkrajších sviatkov roka - Vianoce. Mesto sa na spomínané udalosti dobre pripravilo, o čom svedčia i fotografie z námestia pred Kohútom, kde účastníkov trhov dopĺňal zaujímavý kultúrny program. Všetko začalo organizovane a postupne. V úvode mal o 10-ej prednosť primátorský vinš, pozvanie na punč a vyhlásenie súťaže o najlepšiu kapustnicu. A potom sa to akoby všetko rozbalilo a oči prítomných nevedeli, čo si skôr pozrieť alebo vypočuť. Či sa najprv popozerať po stánkoch s tovarom a dobrotami, alebo sledovať program revúckych školákov, či country Vianoce s Dušanom Repákom. Na pódiu sa predstavil Detský FS Lykovček, ale nechýbal ani program "Pre dobrú náladu spievame koledu", ktorú prezentoval SZ Qurin. Najmenší sa potešili príchodu Mikuláša, ktorý sa prišiel predstaviť so svojím sprievodom aj tohto roku.
Pripomíname si - JÚN 2025
Fedor Kriška – 90. výročie narodenia
1. jún - Fedor Kriška (1.6.1935 Tisovec – 1.1.2011 Bratislava) – výtvarný teoretik, galerista a publicista.
V Tisovci získal základné vzdelanie a tu navštevoval aj gymnázium, študoval dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vzhľadom na jeho odbornú činnosť pôsobil v rokoch 1963 – 2000 v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť a v rokoch 1993 až 1996 bol poverený jej vedením. Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí a viaceré významné zahraničné výstavy na pôde GMB. Publikoval v rôznych časopisoch a jeho erudované texty vyústili do viacerých monografií o slovenských umelcoch. V roku 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v roku 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa. -MM-
Jozef Kvetoslav Holub – 205. výročie narodenia
1. jún - Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Prietrž, okr. Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. Zaoberal sa aj botanikou, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín. -MM-
Martin Kvetko – 30. výročie úmrtia
3. jún - Martin Kvetko (9. 9.1912 Muránska Dlhá Lúka – 3.6.1995 Bratislava, pochovaný v rodinnom hrobe v Muránskej Dlhej Lúke) – politik, pedagóg, rozhlasový redaktor, publicista, vydavateľ.
Spoluzakladateľ a významný predstaviteľ Demokratickej strany, pôvodne veterinár a poľnohospodár. Do r. 1948 povereník SNR pre poľnohospodárstvo. Po r. 1948 žil v emigrácii v Anglicku, Nemecku a USA. Bol členom exilovej Rady slobodného Československa, v r. 1954 – 1960 spoluriaditeľ Československého oddelenia Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V r. 1989 sa vrátil na Slovensko, v r. 1990 bol zvolený za čestného predsedu Demokratickej strany. -MM-
Daniel Bachát - Dumný – 185. výročie narodenia
18. jún - Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, publicista a organizátor divadelného ochotníctva.
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. -MM-
Jonáš Bubenka – 320. výročie úmrtia
18. jún - Jonáš Bubenka (okolo 1650 Ochtiná – 18.6.1705 Levoča) – učiteľ, výtvarník, drevorytec, hudobný skladateľ.
Pôsobil ako učiteľ a kantor evanjelickej cirkvi v Prešove, neskôr prešiel do Levoče, kde bol profesorom tamojšieho evanjelického gymnázia. Ilustrátor levočského vydania Komenského diela Orbis pictus (1685), podľa niektorých on preložil pôvodné latinské texty tejto učebnice do češtiny. Vydal aj učebnicu matematiky (Levoča 1689). Komponoval duchovné piesne a zhudobňoval príležitostné básne. V Ochtinej sa nachádza jeho Pamätný dom, ktorý je venovaný aj L. Bartholomeidesovi a D. Lichardovi. -MM-
Samuel Cyril Bancík – 100. výročie úmrtia
22. jún - Samuel Cyril Bancík (15.2.1857 Betliar – 22.6.1925 Kokava nad Rimavicou) – ev. farár, náboženský spisovateľ a básnik, regionálny kultúrny a osvetový pracovník.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej a v Bratislave, kde v roku 1879 ukončil aj teologické štúdium. Počas štúdia v Revúcej sa zapájal do divadelných aktivít a zúčastňoval sa na spoločenskom živote. Po skončení štúdia teológie bol farárom vo Zvolene a v Turíčkach, od roku 1890 v Kokave nad Rimavicou, v rokoch 1908 – 1918 vykonával funkciu konseniora malohontského seniorátu. Publikoval náboženské článkyv a básne v rôznych cirkevných časopisoch, Jeho zásluhou bola v Kokave obnovená ochotnícka divadelná činnosť, kde nacvičil 13 divadelných hier. -MM-
Július Tichy – 105. výročie úmrtia
23. jún - Július Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota – 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) – maliar, grafik, učiteľ.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti (L. Gyulai, B. Székely) a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare (S. Hollósy). Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. Prvýkrát sa preslávil ako grafický umelec v roku 1907. Ilustroval diela autorov, ktorí písali symbolickú a hlbokopsychologickú prózu. Súbornú výstavu však mal až v roku 1979 v Budapešti (spoločne s bratom Kolomanom). Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. -MM-
Radek Roubal - 105. výročie narodenia
25. jún - Radek Roubal (25.6.1920 Bôrka – 1990 Bratislava) – publicista, turista, horolezec. Redaktor časopisu Horolezec.
Turistické průvodce, knihy o turistice a horolezectvípropagátor Vysokých Tatier. Výkonný redaktor horolezeckého časopisu Iamesák. Vydal niekoľko príručiek: Horolezectvo pre každého (1953), Tatranské doliny (1961), Vysoké a Belanské Tatry (1963), Pieniny a Spišská Magura (1965), Tatranskou magistrálou (1971), Vysoké Tatry, turistický sprievodca (1972), Autom po ČSSR : Slovensko (1976), Slovensko- sprievodca (1984) a ďalšie. -MM-
Matej Šulek – 210. výročie úmrtia
27. jún - Matej Šulek (28.7.1748 Veličná – 27.6.1815 Tisovec) – historiograf, básnik, evanjelický kňaz.
Študoval o. i. aj v Ožďanoch. Po teologických štúdiách pôsobil v Hybiach, Paludzi a od r. 1791 v Tisovci. Zaslúžil sa o rozvoj tisovskej evanjelickej cirkvi, o kostol a faru, usporiadal a obohatil cirkevnú knižnicu a archív. Podal opis mesta Tisovec a vyhotovil súpis tisovských rodín. Zbieral a odpisoval listiny týkajúce sa cirkevných dejín, spisovateľov, rechtorov, farárov a zanechal aj bohatú korešpondenciu a 2500 zväzkovú knižnicu. Písal latinské historické diela a náboženské piesne, ktoré prevzal Karol Kuzmány do Zpěvníka a Evanjelického koncionála. Bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej. -MM-
Samuel Pellionis – 155. výročie narodenia
27. jún - Samuel Pellionis (27.6.1870 Dobšiná – 12.7.1953 Dobšiná) – ľudový básnik, povolaním obuvník.
Svojím rozsahom predstavuje jeho básnické dielo najmenej tisíc básní, dialógov a jednoaktoviek. Väčšinu z nich napísal v niekdajšom dobšinskom nárečí a sú významnou a nenahraditeľnou dokumentáciou dnes už odumierajúceho nárečia. Jeho dielo je aj príspevkom k histórii, etnografii a veľmi plastickým obrazom sociálnych pomerov v Dobšinej v prvej polovici 20. storočia. Jeho dielo sa zachovalo zväčša iba v rukopise, vyšlo iba niekoľko desiatok básní v roku 1993 pod názvom Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie) na 126 stranách, kde sa však nachádza iba zlomok z jeho básnickej tvorby. -MM-