Všetkým sa od každého z prítomných dostalo potlesku ako uznanie toho, čo doteraz spravili. Prítomných dobrovoľníkov vo svojom vystúpení vyzdvihol aj predseda KSK Rastislav Trnka.
Z rožňavského okresu sme boli zastúpení siedmi. Medzi nimi ocenenie Srdce na dlani 2018 si prevzala mladá študentka z Obchodnej akadémie v Rožňave a pätica študentov z viacerých rožňavských stredných škôl, ktorí boli organizovaní ako Rožňavský mládežnícky parlament, ktorých prichýlilo Centrum voľného času v Rožňave. Obdržali Ďakovný list organizátorov, ktorý si treba vážiť rovnako, ako keby boli vo svojej kategórii zvíťazili.
Som presvedčený, že všetci si ocenenia zaslúžili a dali tak príklad aj iným prejaviť sa dobrovoľníckou činnosťou.
Paťka Albertová
Dobrovoľníčka celým telom aj dušou. Poukazuje na to, ako sa ľudia majú mať radi a prostredníctvom dobrovoľníctva rozdávať radosť. Už od svojich trinástich rokov organizovala v Rožňave dni objatí, kedy dokázali rozdať aj 40 tisíc objatí v jeden deň v zariadeniach sociálnych služieb.
Pomáha pri všetkom, čoho sa vo svojom zdravotnom stave môže zúčastniť. Okrem toho vlieva optimizmus všetkým telesne postihnutým.”Lieta” po svete, tancuje a ukazuje, ako vozíček nie je príťaž.
Na druhej strane však taktiež dáva verejnosti najavo, kde sú bariéry, nie tie ľudské, ale tie ozajstné – prečo na letiskách nie sú pre vozičkárov plošiny, alebo ako cez neodprataný sneh....
Stará sa o zbierky 2% z dane, realizuje často také aktivity, ktoré na Gemeri nerobia ani ľudia s väčšími fyzickými silami. Pre tento okres je príkladom toho, ako dobrovoľníctvo aj bez nôh dostať na nohy.
Rožňavský mládežnícky parlament
Nominácia tohto parlamentu, ktorý tvoria študenti (na obrázku zľava) Samuel Horáni (SOŠT), Boglárka Kovácsová (OA), Jessika Stoklasová (SZŠ), Peter Poliačik (GPJŠ) a Adrian Žemlička (SZŠ) bola taká rôznorodá, že bolo ťažké zhodnotiť, do ktorej kategórie sa hodia najviac. Je dôležité povedať, že ide o mladých ľudí, ktorí sú srdcom Gemera a pripravujú mnoho environmentálnych, ale aj kultúrnych, spoločenských či sociálnych aktivít. Pomáhajú pri realizácií študentských plesov, vytvárajú program pre deti počas rožňavského kultúrneho leta a vždy sa vedia spojiť pre dobrú vec a napr. vyčistiť svoje okolie, či zorganizovať v rožňavskom okrese brigádu na pomoc prírode. Títo mladí ľudia sú jedným z hlavných kontaktov pre všetky strešné organizácie, ktoré chcú v okrese Rožňava realizovať svoje aktivity. Dávajú správny príklad svojmu okoliu, ako aj svojim rovesníkom.
Ondrej Doboš
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-