"Vždy som túžila mať iné divadlo, vnášať do divadla moderné prvky, moderné trendy, Chcela som dynamické divadlo. Častokrát som o tom rozprávala so svojimi študentami, pretože som učila na Konzervatóriu v Košiciach. Tak ako sme sa rozprávali, tak jedného krásneho dňa nám napadlo, že predsa by sme to mali urobiť. Keď sme účinkovali v Rožňave, zistili sme, že tam je vynikajúci divák, že tam by to bolo možno aj reálne. Nádherné mestečko. A ja som si povedala, prečo nie? Mne sa páči, ja tam chcem bývať, tam chcem žiť. V Rožňave dovtedy nepôsobilo divadlo. Možno sme mali veľkú odvahu. Boli sme aj naivní, to je pravda. Poslanci Mestského zastupiteľstva v Rožňave, keď sme im to ponúkli, že by sme mohli založiť takéto divadlo boli nadšení a jednoducho sa tak stalo.
Moje meno je Tatiana Masníková, som riaditeľkou a režisérkou Divadla Actores v Rožňave už dlhé roky – 25. Hneď prvé predstavenie bolo také, že sme sa dostávali na festivaly. Hneď sme išli do Kanady, do Liverpoolu. Tam sme sa dostávali veľmi, veľmi vysoko a už sme očakávali len pád. A ten pád, ako som si uvedomila, je v tom, že my, bohužiaľ, pracujeme iba jedným smerom, iba na tej alternatíve.
Čiže bolo obdobie, keď sme strácali časť divákov a pochopila som, že ja som v podstate tu pre všetkých. Ja slúžim pre všetkých občanov. No a konečne sme začali tvoriť aj iné predstavenia: komédie, rozprávky pre deti, dokonca muzikál. Neviem ako mi to napadlo. Postupne, a to sme boli prekvapení, sa sála zapĺňala a zapĺňala. Dnes máme 360 miestnu sálu a máme 360 divákov. Jednoducho bola to naivita, odvaha, ale vydržali sme."
K tomuto oceneniu, ktorého sa dostalo v Košiciach Divadlu Actores v Rožňave ako jedinému zástupcovi z horného Gemera, všetkým jeho členom srdečne úprimne gratuluje aj stránka Maj Gemer, ktorá ako prvá informovala o úspešnom účinkovaní divadla ešte v roku 2003, kedy sa zúčastnili medzinárodného divadelného festivalu v ďalekom juhoamerickom štáte Chile.
Okrem Divadla Actores Cena Košického samosprávneho kraja na tento rok patrí tiež dirigentovi Ondrejovi Lenárdovi, či osobnosti Novembra 1989 z Košického kraja Františkovi Javorskému in memoriam. Nositeľmi ceny, ktoré udeľuje krajské zastupiteľstvo, sa stali aj zakladateľka speváckeho zboru Chorus Comenianus Alena Csajková a dirigentka speváckeho zboru Pro Musica a zakladateľka speváckeho zboru Magnólia Viera Džoganová.
Toto verejné ocenenie udeľuje Zastupiteľstvo KSK raz ročne za osobitný prínos pre rozvoj kraja, činy statočnosti, ľudskosti a hrdinstva, a vynikajúce tvorivé činy a výsledky dosiahnuté v rôznych oblastiach.
MG od
(Zdroj: KSK)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-