"Vždy som túžila mať iné divadlo, vnášať do divadla moderné prvky, moderné trendy, Chcela som dynamické divadlo. Častokrát som o tom rozprávala so svojimi študentami, pretože som učila na Konzervatóriu v Košiciach. Tak ako sme sa rozprávali, tak jedného krásneho dňa nám napadlo, že predsa by sme to mali urobiť. Keď sme účinkovali v Rožňave, zistili sme, že tam je vynikajúci divák, že tam by to bolo možno aj reálne. Nádherné mestečko. A ja som si povedala, prečo nie? Mne sa páči, ja tam chcem bývať, tam chcem žiť. V Rožňave dovtedy nepôsobilo divadlo. Možno sme mali veľkú odvahu. Boli sme aj naivní, to je pravda. Poslanci Mestského zastupiteľstva v Rožňave, keď sme im to ponúkli, že by sme mohli založiť takéto divadlo boli nadšení a jednoducho sa tak stalo.
Moje meno je Tatiana Masníková, som riaditeľkou a režisérkou Divadla Actores v Rožňave už dlhé roky – 25. Hneď prvé predstavenie bolo také, že sme sa dostávali na festivaly. Hneď sme išli do Kanady, do Liverpoolu. Tam sme sa dostávali veľmi, veľmi vysoko a už sme očakávali len pád. A ten pád, ako som si uvedomila, je v tom, že my, bohužiaľ, pracujeme iba jedným smerom, iba na tej alternatíve.
Čiže bolo obdobie, keď sme strácali časť divákov a pochopila som, že ja som v podstate tu pre všetkých. Ja slúžim pre všetkých občanov. No a konečne sme začali tvoriť aj iné predstavenia: komédie, rozprávky pre deti, dokonca muzikál. Neviem ako mi to napadlo. Postupne, a to sme boli prekvapení, sa sála zapĺňala a zapĺňala. Dnes máme 360 miestnu sálu a máme 360 divákov. Jednoducho bola to naivita, odvaha, ale vydržali sme."
K tomuto oceneniu, ktorého sa dostalo v Košiciach Divadlu Actores v Rožňave ako jedinému zástupcovi z horného Gemera, všetkým jeho členom srdečne úprimne gratuluje aj stránka Maj Gemer, ktorá ako prvá informovala o úspešnom účinkovaní divadla ešte v roku 2003, kedy sa zúčastnili medzinárodného divadelného festivalu v ďalekom juhoamerickom štáte Chile.
Okrem Divadla Actores Cena Košického samosprávneho kraja na tento rok patrí tiež dirigentovi Ondrejovi Lenárdovi, či osobnosti Novembra 1989 z Košického kraja Františkovi Javorskému in memoriam. Nositeľmi ceny, ktoré udeľuje krajské zastupiteľstvo, sa stali aj zakladateľka speváckeho zboru Chorus Comenianus Alena Csajková a dirigentka speváckeho zboru Pro Musica a zakladateľka speváckeho zboru Magnólia Viera Džoganová.
Toto verejné ocenenie udeľuje Zastupiteľstvo KSK raz ročne za osobitný prínos pre rozvoj kraja, činy statočnosti, ľudskosti a hrdinstva, a vynikajúce tvorivé činy a výsledky dosiahnuté v rôznych oblastiach.
MG od
(Zdroj: KSK)

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-