Nuž a nemohla chýbať aj „mladá chasa“, ktorá bola zvedavá skôr na dekorácie, sladkosti ako na kapustnicu, ktorá je podľa nich vraj „kyslá a kvačká sa na rebrá“.
A ako by chutila kapustnica bez muziky? Hodujúcim Potočanom „požehnal“ kapustnicu heligonkár Milan Kmeť z Rimavskej Soboty, ktorý pritvrdil do muziky aj ozembuchom!
Po oficiálnom podaní „ukuchtenej“ kapustnice, ktorá viditeľne niektorým „vykrúcala“ ústa, predsedníčka záhradkárov Elenka Stanková v mene starostky a členov zahradkárov odovzdala darček – knihu KROJE SLOVENSKA a kvetináč s vianočnou ružou pani Alžbete Jelhovej, ktorá bez nároku na honorár ušila v roku 2018 kroje pre spevokol záhradkárov. Po prvý raz sa spevokol prezentovali na stavaní mája 2019 za prítomnosti aj MUDr. Pavla Dubčeka, syna Alexandra Dubčeka.
Po oficialitách a postupnom speve sa „kapustníci“ aj roztancovali a spomínaný heligonkár Milan Kmeť im vyhrával až do neskorého večera. Spokojní, nasýtení a domácim bolcom, pálenkou a vínkom zohriati návštevníci sa rozchádzali s prianím šťastných, veselých Vianoc a šťastným novým rokom 2020 s usilovným pestovaním v záhradkách, aby kapustnica o rok bola ešte chutnejšia.
Čierny Potok 7.1.2020
JUDr. Jozef Pupala
Foto: Ing. Anna Sebíňová
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-