Počas 37 stupňových horúčav na Gemeri, v malej malebnej obci ČIERNY POTOK, ktorá má iba 154 obyvateľov, vytieklo takmer 15 litrov krvi! V piebehu doterajších 10 ročníkov darovalo počas tejto akcie bezplatne krv viac ako 250 darcov krvi.
Táto akcia je jediná v Slovenskej republike. Napriek výzvam z uplynulých ročníkov sa k nej v rámci SR pripojilo len 5 darcov krvi z Trebišova. V dobe od 8.00 do 11.00 hodiny sa dostavilo na Obecný úrad darovať krv 32 darcov, z ktorých odobrali krv 30 darcom. Medzi darcami bol aj Jaroslav Pinzík z Tornale, ktorý daroval krv stý raz!
Medzi darcami krvi boli aj celé rodiny, ako napr. Mária, Dominik a Peter Lakotovci (strýko bojoval v I. Čs. armádnom zbore v ZSSR), rodina Peter st., Darina a Peter ml. Gibalovci (vnuci brig. gen. I. Gibalu, účastníka SNP a ťažko raneného v bojoch medzi Sv. Krížom n/Hronom a Hr. Dúbravou).
Napriek úspešnosti uvedenej akcie darcovia krvi vyjadrovali nespokojnosť nad zásadami, ktoré presadili hlavní odborníci pre transfuziológiu a hematológiu z rezortu zdravotníctva SR, že krv nemôžu darovať darcovia, ktorí majú „skrytý bacil"! Napriek tomu, po vyšetrení na infekčnom oddelení v Banskej Bystrici, odporúčajú darcu zaradiť medzi nezávadavých darcov krvi. No pán hl. odb. MZ SR presadil rešpektovanie príslušných ustanovení Zák. č. 333/2005, že takýto darca so „spiacim bacilom" musí byť trvale vylúčený z darovania krvi!
Pritom, pokiaľ sú naše informácie správne, v Čechách, v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Ukrajine, Rusku a tiež v USA takáto prekážka nie je dôvodom nedarovania krvi. Bolo by žiadúce, aby v záujme odstránenia takýchto nepríjemných nedorozumení bol darcom krvi dostupný odborný výklad k tejto problematike, aby bol eliminovaný jeden z dôvodov majúci negatívny dopad na záujem o darcovstvo krvi.
Napriek niektorým výhradám týkajúcich sa Zákona č. 333/2005 naša akcia na počesť SNP mala slušnú účasť - z 32 darcov krvi odobrali krv 30 darcom. Medzi nimi bol aj spomínaný 100-násobný darca krvi Jaroslav Pinzík z Tornale a 120-násobný darca krvi Július Doboš z Gemerskej Panice.
Na opísanej akcii je pozoruhodné, že darcov krvi prišli pozdraviť a položili vence k pamätníku obetí fašizmu v Čiernom Potoku prvý tajomník Vojenského pridelenca Ruskej federácie v SR pl. Jevgenij Borisenko, ďalej syn Štefana Kapca odvlečeného do koncentračného tábora Štefan Kapec ml. a jeho ďalší príbuzní, predseda Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a ďalší hostia. Všetci darcovia krvi obdržali spomienkové predmety.
Súbežne s odberom krvi prebiehal memoriál brig. gen. Imricha Gibalu, priameho účastníka SNP, bývaleho obyvateľa obce Čierny Potok, v streľbe zo vzduchovky.
Spomenutú tradičnú akciu podporujú: primátor Hnúšte, poslanec NR SR Mg. Michal Bagačka, syn príslušníka I. čs. arm. zboru v ZSSR, primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč, synovec priameho účastníka SNP a ďalší dobrovoľníci.
JUDr. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB
v Čiernom Potoku, 175-násobný bezplatný darca krvi
[cincopa AcIAR1s3e4EK]
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-