sezóne prišlo do obce darovať krv viac ako 20 darcov krvi, z ktorých po základnom vyšetrení bola devätnástim krv odobraná. Termín bol dohodnutý na návrh NTS Banská Bystrica z dôvodu akútneho nedostatku krvi počas vrcholiacej dovolenkovej sezóny. O to viacej je namieste poďakovať všetkým darcom, ktorí prišli krv darovať. Za pozornosť stojí spomenúť, že po troch rokoch prišiel darovať do Čierneho Potoka bývalý NŠ OS SR gen. por. v. v. Ing Peter Vojtek. Tradične sa odberu krvi zúčastňuje aj rodina Lakotová z Čierneho Potoka, ktorých strýko Juraj Lakota bojoval počas vojny ako príslušník 2. paradesantnej brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a pred vypuknutím SNP bol vysadený na Liptove ako člen spravodajskej skupiny.
Najdrahšiu tekutunu darovali títo darcovia: Ing. Mária LAKOTOVÁ, Mgr. Martina LAKOTOVÁ, Peter LAKOTA, Ján SEBÍŇ z Čierneho Potoka, Bc. Norbert HANYUS, Tibor KOSEC z Hajnáčky, Matej ŠKVARKA, Miroslav KOCHAN z Hrachova, Ing. Adriana KAPCOVÁ, Štefan KAPEC z Kalinova, Štefan PÉNZEŠ z Rožňavy, Tibor DEMETER z Kráľa, Róbert GÁL z Rimavskej Soboty, Jaroslav PÍNZIK, Júlus FOLTÁN, Alžbeta BIBLÁKOVÁ, Tomáš KÉKEŠI, Slavomír SKALÁK z Tornale a genpor. v. v. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova. Všetkým darcom krvi aj touto cestou patrí poďakovanie.
V priebehu odberov krvi ZO SZPB uskutočnila už IV. ročník streleckej súťaže zo vzduchovky na počesť brig. generála Imrich GIBALU, účastníka SNP, ktorý pochádzal z Čierneho Potoka. Do súťaže sa zapojilo 17 mužov a 5 žien. Kategóriu žien vyhrala Svetlana Zaušková, na 2. mieste Alžbeta Pupalová ml. a na 3. mieste Ing. Adriana Kapcová. V kategórii mužov: 1. miesto – Lev Jevgenij Borisenko, 2. miesto Peter Lakota a 3. miesto Kamil Papučík. Víťazi obdržali putovný pohách a prví traja v každej kategórii diplom.
JUDr. Jozef Pupala
predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-