Dňa 7.11.2014 sa v obci Čierny Potok v Gemeri uskutočnila výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Spomínaná schôdza bola spojená s pietnym aktom na uctenie pamiatky 15-tich obetí, ktoré boli odvlečené 4.11.1944 do koncentračného tábora Dachau. Okrem členov ZO SZPB sa tejto akcie zúčastnili aj vzácni hostia a to: plk.v.v. Ladislav Sládek, účastník bojov pri oslobodzovaní Budapešti, Artúr Szobonyia z Tornale, spojka medzi mjr. Kozlovom veliteľom partizánskej brigády maďarských antifašistov „RÁKOSI“, ďalej Sergey Nikitin, 3. tajomník veľvyslanectva Ruskej federácie v SR s delegáciou, plk.v.v. Arnošt Fila – návštevník podujatia z Prahy, Mária Salaiová, starostka obce Točnica a Ing. Pavel Brndiar, predseda Oblastného výboru SZPB. zdôrazňoval nezmyselnosť vojny, pripomenul prítomným udalosti odvlečenia obetí z obce, a vyjadril obavy zo vzostupujúcej propagácie myšlienok Slovenského štátu zo strany úradného predstaviteľa VÚC. Pán Sergey Nikitin, vedúci delegácie vo svojom príhovore vyjadril obdiv a uznanie nad udržiavaním spomienky padlých obetí v obci, upozornil aj na snahu veľvyslanectva vypátrať miesto odpočinku 3000 padlých sovietskych vojakov na území Slovenskej republiky. Ďalej spomenul svojho starého otca, ktorý padol v bojoch pri Budapešti. (pozn.autora: Za povšimnutie stojí, že došlo k stretnutiu plk.v.v. L. Sládeka s otcom pána Nikitina, pričom pán Sládek sa zúčastnil bojov pri oslobodení Budapešti v zostave 2. UF maršála R. J. Malinovského). Ing. Pavel Brndiar (predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote v príhovore zdôraznil potrebu inšpirovania mladých ľudí pre budúci priebeh udržiavania pamiatok obetí boja za slobodu a odkazu SNP. Túto novú generáciu počas uplynulého roka oslovovali členovia SZPB (z prítomných hlavne plk.v.v. L. Sládek, Artúr Szobonyia a JUDr. Jozef Pupala) formou besied so žiakmi základných škôl v okrese.
Po oficiálnej časti nasledovalo občerstvenie, ktoré plynulo prešlo do diskusie. Počas diskusie pán Sergey Nikitin referoval kladný postoj kolektívu Veľvyslanectva RF na adresu aktivít predsedu ZO SZPB Čierny Potok a vyjadril obdiv nad akciami k uchovaniu odkazu protifašistického odboja, ako sú akcie KVAPKA KRVI SNP, alebo športové súťaže na počesť účastníkov protifašistického odboja /Juraj LAKOTA, brig.gen.v.v. Imrich Gibala, František HRIŇ, Július PATÚŠ, Václav FAJČÍK...,/ Plk.v.v. Arnošt Fila v diskusii predstúpil a prezentoval svoj pozitívny postoj a údiv k organizovaniu takéhoto podujatia v maličkej obci, pričom obec má len zhruba 150 obyvateľov. Pokračoval a poprial ZO SZPB v Čiernom Potoku aj ďalšie úspešné udržanie prejavov úcty odkazu SNP a protifašistického odboja. Pri príležitosti 70. výročia zavlečenia obyvateľov Čierneho Potoka do koncentračného tábora sa spomienkového zhromaždenia zúčastnili aj predstavitelia ZO SZPB v Tornali predseda PaeDr. Marián Zelina, PaeDr. Jozef Hrubej a spojka mjr.Kozlova - Artúr Szobonya.
Veronika Rízová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-