Konečne prišiel verejnosťou aj organizátormi očakávaný deň „D“. 28. september 2012 - slávnostné otvorenie Tunela pod Homôlkou v Slavošovciach. Ožilo prostredie pred vynoveným vstupom do tunela. Stavebné úpravy priniesli nový bezpečný múr na vstupe, pekné schodisko z prírodného duba, vysadenú zeleň a množstvo atraktívnych doplnkov, akým je napríklad priestor na oddych pre turistov v podobe vláčika. Prichádzajúcich vítal aj nedávno postavený turistický zrub. To všetko vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Lesného družstva, Obecného úradu Slavošovce a firmy DOBART. Myšlienky propagátora tunela, ako turistickej atrakcie PaedDr. Milana Sajenka zhmotnilipredseda LD p. Rudolf Pažitka, umelecký rezbár p. R. Pažitka mladší, Ing. Dionýz Doboš a starosta obce, poslanec KSK p. Ing. Štefan Bašták, za čo im patrí poďakovanie. Samotné slávnostné otvorenie bolo zaujímavým a podnetným podujatím, ktoré vzniklo vďaka snahe a fortieľu všetkých robotníkov Lesného družstva, dodávateľov, ale aj pracovníkov OcÚ Slavošovce.
Otvorenie malo plánovaný začiatok o 17.00 hod. a bolo kvalitne spropagované. Priestory pred tunelom aj vnútri tunela boli upravené na vystúpenie hudobných skupín: Betliarske vidly, SEXIT, Alojz Mucha a Nebeská muzika Terchová, mažoretiek a ďalších účinkujúcich. Koncert vnútri tunela sa konal po prvýkrát v jeho histórii. Na návštevníkov čakali pripravené lavice aj stoličky. Príslušníci dobrovoľného hasičského zboru pomáhali ako usporiadateľská služba, starali sa oj o požiarne zabezpečenie, mali tu pripravenú techniku. Technici zabezpečili osvetlenie v tuneli a energiu pre ozvučenie pomocou agregátov.
Organizátori zabezpečili nefalšovaný poľovnícky guľáš, ktorý varili p. Kolesár, p. Černík, p. Mražík za asistencie žien pracujúcich v Lesnom družstve. Bolo postarané aj o občerstvenie. Záujem o podujatie predbehol očakávania usporiadateľov. Prví turisti a návštevníci prichádzali už od skorého popoludnia. Na pripravenom parkovisku v blízkosti obce na trase k tunelu sa miesta zapĺňali automobilmi návštevníkov. Čakala ich ešte 20 minútová prechádzka na miesto podujatia. Prichádzali rodiny s deťmi, skupinky turistov zo širokého okolia, miestni občania a pozvaní hostia. K pozvaným hosťom patrili napríklad zastupujúci primátor Rožňavy, primátor Jelšavy, starosta Chyžného a hostia z družobnej obce Drienčany. Jeden z pozvaných hostí bol aj bývalý riaditeľ SHP Slavošovce Ing. M. Hadač, ktorý pôsobí t.č. v Bosne. V dobe svojho pôsobenia v Slavošovciach bol jedným z propagátorov myšlienky zviditeľnenia tunela pod Homôlkou. Podujatie prišla zdokumentovať Rožňavská regionálna televízia. Spolu 800 návštevníkov príjemne prekvapilo. Takúto účasť neočakávala ani najoptimistickejšia prognóza. Milovníci turistiky, aj všetci prítomní prišli, aby videli tento nezabudnuteľný artefakt z rokov prvej Slovenskej republiky. Artefakt prezentujúci dielo rúk a umu jeho budovateľov. Aj keď ním nikdy neprešiel vlak, tunel pod Homôlkou si zasluhuje našu pozornosť a priazeň.
Piatkové podujatie sa natiahlo až do neskorých nočných hodín, prítomní si užili kvalitný program, občerstvenie. Stretli sa tu skoro všetky generácie, aby videli nielen program, ale hlavne tunel a jeho novo zrenovovaný vchod. Gemerské spojky a nedobudovaný tunel spájajúci Východoslovenský a Stredoslovenský kraj aj dnes spojili ľudí s dobrým a otvoreným srdcom. Bol to prvý krok, tak, ako v rozprávkach Slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského odklial začarovanú, roky spiacu cestu. Je to zároveň zaväzujúci krok pre dnešnú, aj budúce generácie k rozvíjaniu podobných podujatí a zviditeľňovaniu nášho regiónu pre každého. Pešia turistika a cykloturistika znovuobjavila cestu, na ktorú sa dlhé roky zabúdalo. Preto nesmieme zabúdať na motto prezentované v príhovore na podujatí: Prv, ako vstúpime do tohto tunela, skloňme hlavu pred jeho budovateľmi, poďakujme im a zachovajme to, čo vybudovali. Čo povedať na záver? Poďakovanie patrí všetkým organizátorom tohto krásneho a zmysluplného podujatia.
PS: Hneď na druhý deň sa spolu s množstvom návštevníkov k tunelu vybrala skupina cykloturistov z oddielu Zlatý Kras z Gemerskej Hôrky. Samozrejme najprv sa zastavili v rodnom dome P. Dobšinského. (Viď foto.)
Milan Sajenko
{gallery}obsah/slavos/homolka/slavnost{/gallery}
Koncert v tuneli na videu:
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-