dokonalý technický artefakt, ktorým peši prejdú za 40 minút. Mnohí netušia, že tunel je súčasťou tzv. Gemerských spojok, ktoré bolo potrebné vybudovať v neľahkých časoch 2. svetovej vojny, po tom, ako závery Mníchovskej a Viedenskej arbitráže nás pripravili o viac ako 10 000 km štvorcových územia. Horný Gemer a Štitnícký región v ňom zostal oklieštený od okolitého Slovenska. Vtedajšia vláda rozhodla, že je potrebné vybudovať Gemerské spojky – najdlhší tunel SR – Slavoškovský tunel pod Homôlkou. Trať Tisovec – Ľubeník – Slavošovce rozhodnutím vlády bola aj vplyvom Slavošovskej papierne, štrajku železničiarov v Štitníku na prvom mieste.
Nová trať mala vychádzať z Nižnej Slanej, prvý hrebeň hôr mala prekonať piatimi tunelmi s dĺžkou viac ako 1 km. V Štitníku mala nadviazať na trať Štitník – Slavošovce, dĺžka úseku mala byť 20 km. Na druhom úseku (14 km) železnice Slavošovce – Kopráš – Chyžná Voda mali byť pôvodne tri tuneli. Pre výškové prekonanie Ostrého Vrchu a Kohúta, sa musel postaviť jeden z najdlhších tunelov v SR s oficiálnym názvom Slavošovský tunel pod Homôlkou. Približné náklady na stavbu tohto úseku predstavovali 83,300.000 Ks. Stavba železnice sa začala v Slavošovciach 23.3.1941 na 1. úseku slávnostným výkopom. Dňa 11. apríla 1941 bol prerazený Koprášsky tunel a Slavošovský 15.4.1944. Vtedy navštívil Kopráš a Slavošovce Minister dopravy J. Stano. Tunel priťahuje pozornosť a za to vďaka tým, ktorí nedajú tunelu upadnúť do zabudnutia aj v prítomnosti.
V okolitých lesoch pôsobí človek, aby zachoval prírodu budúcim generáciám napriek rozmarom počasia a lesným kalamitám. O lesy sa starali naši predkovia, v prítomnosti pokračuje Lesné družstvo v Slavošovciach.
Aj pred 70 rokmi veľké a staré „zamyslené stromy“ boli svedkami stavebného ruchu, pohybu robotníkov vyvážajúcich z podzemia hlušinu a tmavú bridlicu. Tunel sa svojho plného uplatnenia dodnes nedočkal. Dielo ale neupadlo do zabudnutia, ožíva stretnutiami ľudí, ktorým nie je ľahostajný. V jeho areáli nachádzajú vhodné miesto na relax návštevníci, rodiny s deťmi. O prostredie okolo tunela sa stará Lesné družstvo Slavošovce. Esteticky a funkčne upravený vstup do tunela firmou Dobart s.r.o. a Elektrokomp Jána Galla sú dôkazom toho, že myšlienky a iniciatíva autorov zachovania tohto vzácneho technického artefaktu nezapadnú prachom. Práve Lesné družstvo Slavošovce prišlo s myšlienkou zrekonštruovať nefunkčný chátrajúci tunel so vstupom zo strany slavošovských lesov, kde už vstup do tunela bol v dezolatnom stave.
S podporou finančných prostriedkov Terra Incognita, Košického samosprávneho kraja ako aj vlastných finančných prostriedkov v septembri roku 2012 bola uskutočnená rekonštrukcia „Vstupná úprava Tunela pod Homôlkou“ so slávnostným otvorením a kultúrnym programom. Okrem toho bol upravený okolitý areál tunela s vybudovaním oddychovej zóny pre širokú verejnosť.
O areál tunela a neustále pribúdajúce atrakcie je veľký záujem. Práve táto skutočnosť reštartovala predstavenstvo Lesného družstva Slavošovce organizovať každý rok v septembri kultúrne podujatie, koncerty k výročiu oficiálneho sprístupnenia tunela. V roku 2013 to bolo prvé výročie otvorenia tunela pod Homôlkou. Dňa 5. septembra 2014 zorganizovali druhý ročník koncertu „Tunel pod Homôlkou“ venovaný aj Pavlovi E. Dobšinskému“, s podporou dotácie Košického samosprávneho kraja, za čo patrí poďakovanie jeho predsedovi JUDr. Zdenkovi Trebuľovi. Lesné družstvo ako organizátor tohto podujatia ďakuje aj ostatným, ktorí sa podieľali na realizácii tohto projektu.
Technické údaje: Ing. V. Kmeť
Text: PaedDr. M. Sajenko
Fotografie z kalamity máj 2014: M. Sajenko








































__________________________________________________
Súčasná doba je plná prevratných zmien. Málokedy si uvedomíme ako čas letí. Dobre je zastaviť sa a zamyslieť sa nad zmenami, ktoré sú už nenávratne za nami. Je veľa predmetov a udalosti, ktoré stoja za povšimnutie. Národ, ktorý nemá minulosť, nemôže mať prítomnosť.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-