Slavošovce v prítomnosti, ale aj v minulosti patrili medzi známe obce. Nebolo tomu inak pred 70. rokmi, keď dolinami medzi nimi aj Štítnickej, zneli bojové heslá a partizánske piesne. Formovalo sa partizánske hnutie, pribúdalo dobrovoľníkov. Slovensko ohrozovali nemeckí fašisti, národ povstal so zbraňou v ruke. Je známe, že partizánske hnutie malo korene aj priamo tu v Slavošovciach. Zachovali sa mnohé doklady o tom, ktoré partizánske oddiely tu pôsobili, aký bol ich počet, prípadne aj mená ich veliteľov a spôsoby pomoci obyvateľstvu. Na bývalej vrátnici mal štáb oddiel, ktorý niesol názov „Sláva“. Bol súčasťou sovietskych partizánskych oddielov. Okrem toho tu boli partizánske skupiny, pozostávajúce zo sovietskych partizánov, výsadkárov, ale aj internacionálne z maďarských, poľských a rumunských príslušníkov. Zaznamenali časté bojové úspechy, medzi nimi aj tragické. Medzi ne sa zapísala tragická udalosť 23.10.1944, pri ktorej strediskom a na miestnom cintoríne.
Na tieto, dnes už historické udalosti často písané krvou, si spomenuli spolu s odbojármi SZPB v Slavošovciach členovia Oblastného výboru SZPB v Rožňave, keď na deň 28. októbra 2014 do Slavošoviec zvolali slávnostné zasadnutie predsedníctva OV SZPB. Zúčastnili sa na ňom okrem členov predsedníctva prizvaní hostia. Medzi nich patril starosta obce Ing. Štefan Bašták, predseda MO SZPB p. Ján Blaško, PedDr. Milan Sajenko za HDK ObV SZPB a p. J. Ondrejčík, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie pomníčka padlým partizánom za Čiernou Lehotou. Po slávnostnom otvorení zasadania a príhovore jeho predsedu ÚR SZPB p. Ing. N. Lacka a podpredsedu p. J. Kubašku sa prítomní odobrali na miesta tragickej udalosti z pred 70. rokov.
Navštívili priestory kde došlo k tragédii a slovami básne člena predsedníctva p. J. Debnára poklonili sa obetiam ktorých mená sú uvedené na pomníkoch. Členovia delegácie, prítomní členovia SZPB k pomníku položili veniec vďaky. Následne za zvukov hudby z miestneho rozhlasu sa odobrali k pomníku obeliska, pripomínajúceho pretrhnutý život. Slovami revolučnej básne p. J. Kubašku začal slávnostný akt položenie vencov, po ktorom členka predsedníctva p. I. Lacková predniesla akt, udelenie pamätných medailí pri tejto príležitosti. Tieto na návrh predsedníctva ObV SZPB boli udelené miestnej organizácii SZPB p. starostovi obce Ing. Š. Baštákovi a p. PeadDr. M. Sajenkovi. Za prítomných poďakoval predseda MO SZPB p. J. Blaško.
Rokovanie pri príležitosti 70. výročia pokračovalo v zasadačke OcÚ v Slavošovciach. Prítomným účastníkom p. starosta obce odovzdal publikáciu, o ktorú sa zaslúžil Obecný úrad spolu s autorom. Jej názov symbolizuje udalosť z 23.10.1944. „Ich mená 
a činy zostanú živými“. Publikácia, spolu s posledným číslom Obecných novín venovanej tragickej udalosti s dokumentmi a dobovými fotografiami obetí sa pri tomto výročí dostala do rúk širokej verejnosti. Aj zasadnutie v Slavošovciach bolo prínosom, ktorý nás zaväzuje aby sme nezabúdali, že títo hrdinovia žili a padli aj pre nás, pre dnešok a prítomnosť. Obec Slavošovce a jej predstavitelia aj touto cestou vyslovujú poďakovanie predsedníctvu OV SZPB za jeho prínos k zachovaniu tejto udalosti v roku 70. výročia SNP.
Ing. Štefan Bašták
starosta obce
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-