pondelok, 16 marec 2015 16:19

V Slavošovciach si slávnostne pripomenuli 187. výročie narodenia svojho rodáka Pavla Emanuela Dobšinského

Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

slav ped P3132919 aČas sa nedá zastaviť, roky utekajú, ale spomienky zostávajú. Nie je tomu ináč ani v Slavošovciach, v rodisku kráľa slovenskej rozprávky, slovenského Homéra, ako ho nazval svojho času národný umelec a spisovateľ, predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč. 
Aj jeho odkaz si každoročne pripomínajú občania neveľkej obce na hornom Gemeri, v ktorej sa 16. marca 1828 narodil muž, ktorý pripäl krídla slovenskej rozprávke, Pavol Emanuel Dobšinský. Pochádzal z národne uvedomelej učiteľskej rodiny a bol najstarší z deviatich detí. Vo svojom rodisku nadobudol základné vzdelanie, následne pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Rožňave, Miškolci a Levoči. Bol všestranne činný v Československej študentskej spoločnosti, venoval sa štúdiu cudzích rečí, prehlboval si vedomosti z dejín literárnej histórie a estetiky. Literárne tvoril, redigoval rukopisný časopis Holubica, hrával ochotnícke divadelné predstavenia, bol zberateľom slovenských ľudových piesní, povestí a rozprávok. Veľký vplyv na jeho ďalšiu činnosť mal pobyt v Revúcej u Dr. Samuela Reussa. Tu sa v ňom utvrdila myšlienka o potrebe vydávania slovenských ľudových rozprávok, čo neskôr realizoval spoločne s Augustom

Horislavom Škultétym pri pobyte vo vtedajšom Gemerskom, neskôr Rožňavskom Bystrom.

Nedostalo sa mu pochopenia v Banskej Štiavnici, odchádza do Drienčan, kde pobudol 24 rokov, vydal najobsiahlejšiu zbierku slovenských ľudových rozprávok Prostonárodné slovenské povesti a ďalšie hodnotné diela, ktoré ani stáročiami neupadli do zabudnutia. Tu aj 22. októbra 1885 zomiera. (Dr. M. Eliáš). Bol to Dobšinský, ktorý svojou tvorbou vymeral pravú cestu tejto slávnej budúcnosti, čo uvádza aj vo svojom závete: Cesta tá, ani nemôže byť iná, jedine cesta popolvára kráľoviča: cesta oddania sa kráse, pravde a dobru zdravým rozumom, múdrym rozmyslom, celým srdcom, plnou dušou, bez klamu a podvodu, vo svetle minulosti a pravdy. 
V tomto duchu a odkazu prítomnosti sa uskutočnila v Slavošovciach v predvečer výročia jeho narodenia 13. marca 2015 spomienková slávnosť, spojená s položením venčekov na jeho rodnom dome, k pamätnej tabuli z roku 1928. Za účasti občanov, poslancov Obecného zastupiteľstva, delegácie vedenej starostami Drienčan a Teplého Vrchu, zástupcom SHP Group, riad. ZŠ P. Dobšinského, pracovníkov OcÚ slávnostný príhovor predniesol starosta obce, poslanec KSK Ing. Štefan Bašták. Po slávnostnom akte položenia vencov a príhovore vedúceho expozície Rodného domu, si hostia prezreli priestory dnes už malého Regionálneho múzea, zasväteného tomuto velikánovi, autorovi prekrásnych nebrúsených diamantov a slovenských perál, ako ich počas svojho života nazval zaslúžilý umelec, spisovateľ a čestný občan Slavošoviec prof. Ján Čajak. Slavošovce aj touto spomienkovou slávnosťou zviditeľňujú spoločne s Drienčanmi Pavla Dobšinského a jeho tvorbu, vracajú sa k jeho odkazu. V priateľskej besede v priestoroch OcÚ si pripomenuli aj odkaz Dobšinského diela „Púť po otčine“, ktorú venoval expozícii Ing. Milan Hadač z Ružomberka, bývalý riaditeľ papierne SHP Group v Slavošovciach. Mottom účastníkov stretnutia boli aj slová spisovateľky Márie Jančovej (Pocta Dobšinskému), ktoré sú náplňou návštev mladej generácie v Rodnom dome Dobšinského.
Dobšinského ľudové rozprávky boli tou najkrajšou detskou knihou v mojom živote. Ešte krajšou ako Robinson Crusoe, Amicisovo Srdce a Karafiátovi Chrobáčikovia, ktoré sa neskôr dostali do mojich rúk. Dlho, asi do desiatich rokov sa nimi živili aj iní, putovali celé otrhané z domu do domu po našej dedine. Myslím, že to boli práve rozprávky, ktoré dosť formovali moju povahu, môj optimizmus a vieru vo víťazstvo dobra. Dodnes považujem rozprávku za vrchol umenia. Jej výstavba mi pripomína gotickú stavbu s celým jej bohatstvom a vyvrcholením v pointe.

Na záver slávnosti odzneli slová rozlúčenia pána starostu z Drienčan, v ktorých pripomenul aj to, že pokračujú v zveľaďovaní Dobšinského fary v Drienčanoch, kde Pavol Dobšinský našiel svoj druhý domov, ale aj mohylu svoju, ku ktorej sa vrátime pri okrúhlom výročí jeho úmrtia v októbri 2015. A ešte mnoho a mnoho generácií príde, ustavične bude prichádzať k Dobšinskému, lebo mnohé, čo dnes skvele cvendží slávou a šíravami sveta časom vybledne ako staré plátno, ale Dobšinského povesti budú, kým bude slovenská reč.

Foto: Monika Baštáková
Pripravil: PaedDr. Milan Sajenko, poslanec OZ

[cincopa AMNAbY855IiO] 

 

Čítať 3417 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:00

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!