vzniku papierne za účasti vtedajšieho predsedu vlády p. Róberta Fica. Menovaný zároveň uviedol do prevádzky nový stroj na výrobu kuchynských utierok, ktorý bol neskôr preradený do Harmanca.
História papierne sa oficiálne spomína od roku 1817, prvé správy o výrobe papiera v Slavošovciach spadajú do 18. storočia. Súviseli s menami chýrnych papiernických majstrov Martina Barmozyho a Michala Gauru (1759-1770). O úspešnosti a kvalite výroby aj v prítomnosti podávajú svedectvo zachované priesvitky (filigrány) na dobových listinách. Papiereň Slavošovce mala na priesvitke zobrazenú orlicu v záhlaví s korunkou, papiereň 2 heraldickú ľaliu, a ďalšie priesvitky zobrazovali poštovú trúbku v záhlaví obdobne s korunkou. (M. Gaura, K. Gyürky, D. Gyürky).
V roku 1826 Johanne Gyürkyovej zomiera manžel vo veku 36 rokov, ako 29 ročná sa stala vdovou so 6 maloletými sirotami, dlžobami a starosťami o rozvoj a budúcnosť papierne. Už na jar 1827 pristupuje k stavbe výrobne a potrebného rodinného domu. Sledovala vývoj papierenskej výroby aj v zahraničí, odkiaľ získavala odborníkov. Veľkým prínosom bol mladý odborník Kristián Hornbacher, ktorý zakrátko priviedol z Zürichu Jakuba Voitha. Pod jej vedením a zavedením strojovej výroby papiereň začala rozkvitať. Aj Hornbacherovci v Slavošovciach našli nový domov, čo v konečnom dôsledku znamenalo vzostup a kvalitu výroby. Svojím životom, prácou a odkazom pre prítomnosť vtlačila zakladateľka papierne Johanna Gyürkyová pamäť doby, v ktorej žila. Dcéry zakladateľky sa vydali za Kristiána a Bedricha Hornbachera, ich synovia sa narodili v Slavošovciach a po skončení školy dosiahli významné životné posty. Pavol mal chýrnu papiereň v Tisovci, Ondrej bol inžinierom a podplukovníkom ženijného štábu c. a k. armády vo Viedni, kde spoločne s maršálkom gen. štábu Uchatiusom vo Viedni skonštruoval kanón, ktorý sa osvedčil v bojoch pri obsadzovaní Bosny, svojou technickou vyspelosťou predbehol dobu, v ktorej žil. Pripisuje sa mu aj vynález lietajúceho stroja, lietadla. Roku 1871 napísal spis o lietaní. Tretí syn Johanky a Davida menom Ludvík, bol fyzikusom mesta Rožňava. Posledný Alexander bol chýrnym obchodníkom a majiteľom papiernictva v Debrecíne.
Johanna, ako prvá v bývalej monarchii už roku 1865 zaviedla strojovú výrobu papiera. V tomto pamätnom roku zomiera. V roku 1880 sa bývalý rodinný podnik stáva akciovou spoločnosťou. Bedrich Hornbacher junior uskutočňuje zlúčenie papierní v Slavošovciach. V roku 1870 kupuje Hirschov mlyn, kde plánoval urobiť potrebnú brusiareň dreva. Zakrátko, v roku 1878, kupuje funkčný železný hámor na rieke Slanej, v Hôrke pri Plešivci. Bol tu perspektívny dodavateľ celulózy, ako súčasť papierní v Slavošovciach. Roku 1880 nasledovalo pripojenie Masníkovskej papierne. Do čela zlúčených papierní sa dostáva generálny riaditeľ Viliam Herz, prezentujú sa pod firmou ERSTE PAPIERINDUSTRIE A. G. BUDAPEST, pod patrónstvom viedenskej Unionbanky.
Dobu minulú prezentovali riaditelia: Fridrich Hornbacher - 1870, Viliam Herz g.r. - do roku1881, Nathan Weis - do roku 1889, Frant. Pfob - do roku 1893, Karl Huntenmuller - 1903, Ing. Erhard Kletzel - 1908, N. Lechtaler -1909, Ing. Viliam Brauner – 1929, Ing. Bohumír Janata - 1929-1944.
Podnik sa po prvej svetovej vojne dostal do záujmovej sféry Moravskej agrárnej a priemyselnej banky v Brne. Roky 1928-1929 sa stali základom prosperity podniku pod úspešným vedením generálneho riaditeľa Ing. Bohumíra Janatu, ktorý dokázal prekonať následky svetovej hospodárskej krízy a doviedol podnik k dlhoročnej úspešnosti. Tragicky zahynul v auguste 1944 v Banskej Bystrici. Novú koncepciu výroby prinieslo ukončenie 2. svetovej vojny, vznik druhej ČSR, neskoršie znárodnenie výroby.
Existenciu dnešnej papierne (datujúcej sa od roku 1817) pripomína SHP GROUP, ktorá pokračuje v tradíciách výroby pod logom Harmony. Bohatú minulosť papierne zviditeľňuje aj prítomnosť, aj keď sortiment výroby nie je už taký bohatý ako kedysi, svojou kvalitou však prispieva k udržaniu dobrého mena súčasného podniku. Z informačného spravodaja SHP GROUP Harmony info, sa o tom môžeme za jednotivé roky dozvedieť. Nadpisy: “Vzorované obrúsky zo SHP Slavošovce v západnej Európe“, „Made in SHP Slavošovce“ hovoria o aktuálnej výrobe a výrobkoch. PAPERWORLD 2010 - najväčšia európska výstava zameraná na papierové výrobky a dizajn v nemeckom Frankfurte nad Mohanom, ktorá sa konala koncom januára a zúčastnili sa na nej všetci významní výrobcovia dekoratívnych obrúskov v Európe, zviditeľnila aj výrobky SHP. Obdobne v máji v holandskom Amsterdame sa konala výstava PLMA 2010, na ktorej sa prezentovali všetci veľkí výrobcovia, ktorí ponúkali svoje výrobné kapacity na výrobu privátnych značiek do maloobchodných sietí. Účasť na tejto výstave priniesla nové významné kontakty na rokovanie s maloobchodnými sieťami v Nemecku, Bulharsku, Izraeli, Litve, ale aj veľké zákazky pre spoločnosti v Rakúsku, Veľkej Británii, Švédsku a Dánsku. Investíciou do nového obrúskového stroja NL 17 v Slavošovciach sa rozšírili možnosti výroby po stránke kvality aj sortimentu. Nová linka v SHP Slavošovce ponúkla nové technické možnosti vo výrobe, ako napríklad osem farebníkov s prídavným deviatym lakovacím. Rozmery obrúskov 33x33 cm v štvrtinovom a osminovom skladaní v rôznych baleniach. Toto všetko stroj dokáže pri rýchlosti až 280 m za minútu. Technické možnosti stroja vytvárajú veľký priestor pre výrobu náročných farebných obrúskov. Na novej linke v SHP Slavošovce vyrábajú napr. aj novú sériu obrúskov pre obchodný reťazec IKEA.
SHP Slavošovce majú 195 ročnú tradíciu a v roku 2012 dosahujú dobré hospodárske výsledky, prešli rôznymi ekonomickými a politickými zmenami, ktoré ovplyvňovali aj vonkajšie vplyvy. Nezanedbateľná je aj vysoká cena surovín. Aj tu sa hľadajú rezervy, ako sa stať stabilnejším podnikom, dosiahnuť vyššiu kvalitu. Od roku 2004, keď sa začala výroba potlačených obrúskov v SHP Slavošovce, sa kvalita neporovnateľne zlepšila, urobil sa tu kus dobrej práce. Papiereň od svojho založenia v roku 1817 je toho svedectvom. Prešla dlhú cestu, začínajúcu jej zakladateľkou Johannou Gyürky, rod. Markušovou, ktorej náhrobok sa nachádza na miestnom cintoríne v Slavošovciach a jej priekopnícku činnosť pripomína pomník v areáli SHP.
PaedDr. Milan Sajenko
{jcomments on}