V máji 2010 bol projekt Krajina roka 2010/2011 slávnostne otvorený v maďarskom Aggteleku. Súčasťou akcie bolo aj otvorenie náučného turistického chodníka, ktorý spája jaskyne Baradla a Domica po povrchu. Rožňavskí turisti vyznačili ďalšie dva chodníky, ktoré spájajú Slovenský kras a Aggtelekský kras. Jeden údolím Kečovského potoka z Kečova na štátnu hranicu (tu nadväzuje na chodník do Aggteleku alebo Jósvafő) a druhý z Hrušova na štátnu hranicu s Maďarskom (tu nadväzuje na chodník do Szögligetu). V priebehu rokov 2010 a 2011 sa uskutočnilo viac turistických akcií ktoré prekračovali hranice národných parkov. Záver projektu Krajina roka Dňa 9. septembra 2011 sa na Radnici v Rožnave konala konferencia na tému: Turizmus – Mládež – Budúcnosť. Trvalo udržateľný rozvoj Gemersko - Turnianskeho regiónu. Konferencia sa konala pod záštitou p. Jána Figeľa, ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Konferencia bola spojená s výstavou fotografií p. Milana Kapustu. Taktiež boli prostredníctvom banerov propagované krásy Slovenského krasu, ktoré zapožičal p. Jaroslav Stankovič. V galérii Baníckeho múzea bola pri tejto príležitosti nainštalovaná putovná výstava – 90 rokov časopisu Krásy Slovenska, ktorú zapožičala redakcia časopisu. Mesto Rožňava, ako aj Banícke múzeum, poskytli organizátorom konferencie priestory a časť technického vybavenia na konferenciu bezplatne, za čo im ďakujeme.
Dňa 10. septembra 2011 bolo na Dievčenskej skale 3. stretnutie priaznivcov Klubu slovenských turistov. Po zostupe do Jovíc bol pripravený pre účastníkov stretnutia kultúrny program a guláš s občerstvením. V Joviciach sa na záver k účastníkom prihovoril p. Christian Baumgartner, generálny tajomník Medzinárodných priateľov prírody (NFI) z Viedne, p. Miroslav Herchl, delegát Klubu slovenských turistov (KST) a p. Pálmai Vencel, tajomník Maďarských priateľov prírody (MTSz). Záverečnú bodku za akciou urobil Martin Markušovský, predseda Regionálnej rady KST v Rožňave. Poďakoval sa za aktívnu účasť a pomoc spolupracujúcim spolkom, turistom a obyvateľom Jovíc.
Na akciách sa zúčastnili čelní predstavitelia turistických spolkov Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Slovenska. Mládež z NFI bola zastúpená mnohonárodnostne (presnú skladbu sme ani nezisťovali). Konferencie sa zúčastnilo asi 100 účastníkov. Na stretnutí na Dievčenskej skale bolo približne 200 účastníkov. Z ich reakcií vieme, že sme urobili dobrú reklamu nášmu regiónu.
Ing. Martin Markušovský
Foto: Martin Markušovský, Rudolf Tamaškovič
{gallery}priroda/krajina{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-