pocit," so šťastným smiechom vyrážalo z 23-ročnej študentky Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave.
Už po ich dojazde do cieľa bolo jasné, že to bude veľký výsledok. "Keď som počula po prejazde cieľom kričať Natáliu, vedela som, že sme prvé. Cítim obrovskú eufóriu. Neviem to slovami ani opísať. Veľmi, veľmi sme šťastné," pokračovala Henrieta Farkašová.
Ich výkon bol perfektný, víťazstvo suverénne. Pred striebornou Kanďankou Viviane Forestovou s navádzačkou Lindsay Debouovou mali takmer štvorsekundový náskok.
Výsledky: 1. Henrieta Farkašová / navádzačka Natália Šubrtová (SR) 1:33:81, 2. Viviane Forestová / Lindsay Debouová (Kan.) +3,73, 3. Anna Kulíšková / Michaela Hubáčová (ČR) +4,21
"Zo začiatku som išla opatrnejšie, ale potom som to viac pustila, bolo to dobré. Snažila som sa čo najviac, bola som maximálne sústredená. Cítila som, že to bude náš deň," opísala dianie na trati minuloročná dvojnásobná majsterka sveta.
Spokojná bola aj jej navádzačka Natália Šubrtová. "S jej jazdou som spokojná. Boli tam drobnučké zaváhania, ale to sa stáva každému pretekárovi. Celkovo však Heňa išla veľmi dobre," pochválila svoju partnerku na svahu 20-ročná Šubrtová.
"Sme obe veľmi radi, preteky sa nám vydarili. Verili sme si, že nám to vyjde. Po včerajšku, keď sme v zjazde skončili až druhé, sme mali obrovskú chuť napraviť to. Povedali sme si, že urobíme maximum, aby z toho dnes bolo zlato. Podarilo sa nám to, tešíme sa," neskrývala radosť a nadšenie Henrieta Farkašová.
Výsledky, ktoré dosiahla Henrieta na paralympiáde priam vyrážajú dych. Primátor Rožňavy sa hotuje odmeniť Henrietu Cenou primátora. Od nás ostatných si zaslúži prinajmenšom srdečný obdiv a prejaviť hlbokú poklonu. Gratulujeme Henrieta i Natália!
sobota, 20 marec 2010 16:31
Som šťastná, mám druhé zlato. Slniečko nám svieti a my tiež žiarime šťastím
Napísal(a) ondob
Nielen rodina Henriety Farkašovej z Lipovníka neďaleko Rožňavy je v týchto dňoch prenáramne šťastná. Ich dcére sa v Kanade na X. zimných paralympijských hrách mimoriadne darí. Rovnaký pocit majú všetci, ktorí Henriete a jej navádzačke Natálii Šubrtovej držia palce. Obe dokázali, čo v nich je. V areáli Creekside, kde sú všetky preteky v alpských lyžiarskych disciplínach, v superobrovskom slalome zrakovo postihnutých zjazdárok vybojovali pre Slovensko ďalšiu zlatú medailu. Preto sa nedivím, že pre SITA sa Henrieta vyjadrila takto: "Som šťastná, mám druhé zlato. Slniečko nám svieti a my tiež žiarime šťastím. Je to super
Zverejnené v
Rožňava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-