Ke? príde 46 mladých Ameri?anov do mesta, kde je cca 3 000 obyvate?ov, nie je možné si to nevšimnú?. Jelšava zažila za?iatkom júla 2012 už tretíkrát „Denný tábor“ ur?ený predovšetkým pre rómske deti, ktorý pre ne pripravila misijná organizácia International World Changers pod vedením misijného pracovníka s Rómami v Brne brata Joea Silbyho v spolupráci s miestnym zborom BJB a plnou podporou Mesta Jelšava.Mladí americkí misionári sa o to pokúšali prostredníctvom rôznych aktivít. Hrali s deťmi rôzne detské hry futbal, frisbee (lietajúci tanier), učili sa spolu tancovať, dievčatám robili nechty, účesy či make-up. Pri takýchto činnostiach sa dá rozprávať o všeličom, avšak nie vtedy, keď každý hovoríte iným jazykom. Približne 10 slovenských a českých tlmočníkov, (vrátane p. Mgr. Kolesárovej - manželky pána primátora mesta) a cca ďalších 10 pomocníkov malo čo robiť, aby pomohli prekonať jazykovú bariéru a umožnili americkým teenagerom zdieľať sa so svojou vierou.
Štyri popoludnia a večery trávili na horúcom ihrisku, kde mal každý z nich za úlohu aspoň raz povedať evanjelium. Používali na to náramky s farebnými korálikmi, ktoré si deti mohli aj vyrobiť. Tak sa napríklad stalo, že dievčina z USA, ktorá sa obrátila len v januári, hovorila prvýkrát v živote niekomu o Pánovi Ježišovi a hneď sa s tým človekom modlila modlitbu spasenia.
Rozlúčka pri grilovaných párkoch (1000 ks) bola veľmi plačlivá, až sa zbiehali ľudia, čo sa deje. To sa len Jelšavčania s Američanmi lúčili... Niektorí mladí Američania sa chcú na budúci rok vraj vrátiť a už sľubujú ešte väčšiu akciu.
Každý deň sme strávili jednu hodinu v „Mestskom dome kultúry“.
Tu mohli deti aj dospelí počuť evanjelium prostredníctvom piesní, svedectiev a jednoduchého, ale silného príbehu o ľudskom srdci.Osobitná skupina z USA prišla pomôcť dobudovávať zborové „Centrum pre službu“ (ešte stále je na ňom potreba množstva práce a financií). Stavali plot, ktorý nám pomôže udržať deti, športové náradie, ale aj Centrum v bezpečí. Práca bola naplánovaná na 4 dni, po 3 dňoch však už boli hotoví. Ďalšie práce čakajú na ochotné ruky, ale i na finančné dary...
Výraznú a dôležitú pomoc poskytli rómski bratia a sestry z Cinobane, ktorí investovali svoj čas a schopnosti na budovanie vzťahov s dospelými. Keby ich nebolo, veľmi ťažko by sa nám prenikalo do ich sŕdc.
Veľkým povzbudením je fakt, že tieto tábory nie sú len jednorazovou záležitosťou, ale sú pre domácich každoročne výborným prostriedkom, ako sa priblížiť k tým, čo žijú napr. v susedstve modlitebne BJB v Jelšave. Pán sa už dokazuje.
Mgr. Danka Hrivnáková
(jedna z prekladateliek)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-