zo škôl v celom kraji. Symbolické poďakovanie venovali všetkým študenti rožňavských stredných škôl v programe zloženom z tancov, hudby a umeleckého slova.
„Chcem vám poďakovať za prácu, nadšenie, vytrvalosť, výdrž, schopnosť improvizovať, plátať diery i robiť nemožné. Ale predovšetkým vám chcem poďakovať za to, že udržiavate úroveň vzdelania v našich školách a vytvárate budúcnosť Košického kraja,“ povedal v príhovore Zdenko Trebuľa. „KSK ako zriaďovateľ väčšiny stredných škôl v kraji dokázal urobiť dôležité kroky aj v atmosfére nie príliš prajnej kvalitnému vzdelávaniu. Za posledné roky urobil veľmi dôležité opatrenia, ktoré majú veľký vplyv na kvalitu vzdelávania našich detí. Môžeme medzi ne počítať predovšetkým vytvorenie troch dôležitých koncepcií – odborného vzdelávania, mládeže a športu. K tomu treba pripočítať uskutočnenie dôležitých racionalizačných zmien v sieti škôl, ale aj v sieti odborov. Všetky tieto kroky majú jeden cieľ - posúvať úroveň vzdelávania na školách smerom dopredu. Prelomovým krokom v tejto oblasti bolo vytvorenie centier odborného vzdelávania. Desať fungujúcich centier je dôkazom toho, že trojlístok škola – zriaďovateľ – zamestnávateľ dáva pevný základ pre kvalitné odborné vzdelávanie.“
Predseda KSK zdôraznil, že v praxi sa potvrdzuje správnosť filozofie troch pilierov odborného vzdelávania. „Veľmi nás teší zlepšenie komunikácie so zamestnávateľmi. Už aj oni jasne vnímajú, o čo nám ide. Svedčí o tom aj fakt, že keď sme pri spracovávaní efektívnej siete škôl oslovili 300 najväčších zamestnávateľov v regióne, až 217 z nich zareagovalo. V odpovediach špecifikovali aj otázky koncepčného rozvoja vlastných firiem, požiadavky na schopnosti, zručnosti, vedomosti absolventov stredných škôl. Takýto prístup nám výrazne pomôže pri ďalšej spolupráci.“ Upozornil na to, že ďalšie smerovanie regionálnej samosprávy nemôže byť zamerané iba na odborné školy. Minimálne takú pozornosť, akej sa dostalo po roku 2006 odborným školám, potrebujú gymnáziá. Preto aj súčasné aktivity odboru školstva smerujú k profilácií gymnázií.
Ocenenia pri príležitosti Dňa učiteľov 2012 z horného Gemera prevzali - Plaketu predsedu KSK: Mgr. Jozef Matis – Gymnázium P. J. Šafárika, Rožňava, Ďakovný list predsedu KSK - pedagógovia: Mgr. Etela Vodová, SZŠ, Rožňava a Ing. Ingeborg Tillischová – OA, Rožňava.
Zuzana Bobriková
Učitelia vytvárajú aj budúcnosť nášho regiónu Doporučený
Napísal(a) Zuzana Bobriková
Spolu 41 riaditeľov a pedagogických zamestnancov stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja prevzalo v stredu 28. marca ocenenia z rúk predsedu KSK Zdenka Trebuľu. Na oslavách Dňa učiteľov sa stretli v Rožňave.
Zdenko Trebuľa odovzdal Plakety predsedu KSK štyrom riaditeľom stredných škôl – Ing. Miroslavovi Sivému (SOŠ obchodu a služieb Michalovce), Bartolomejovi Burašovi (Konzervatórium Košice), Mariánovi Ružičkovi (Gymnázium Poštová 9 Košice) a Jozefovi Matisovi (Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava). Ďakovné listy putovali do rúk ďalších šiestich riaditeľov a 31 pedagogických pracovníkov
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-