Ako každý rok v tomto čase sa 2. septembra 2013 otvorili aj brány Materskej školy na Ulici kyjevskej v Rožňave. Ešte minulý týždeň sa učiteľky snažili pripraviť v svojich triedach čo najkrajšie prostredie pre deti, vyzdobili si svoje triedy, spálne, chodby – a dnes sa škôlka otvorila deťom. V triedach dnes privítali deti učiteľky. Niektoré deti už prostredie škôlky poznajú, pretože sa po prázdninách vrátili do dôverne známeho prostredia, aby tu opäť stretli svojich kamarátov. Pre niektoré deti to však bol ich naozaj prvý deň v škôlke. Samozrejme, že ráno nechýbali ani slzičky pri lúčení s mamkou, či ockom, ale počas dňa sa postupne deti zoznamovali s novým prostredím, zoznámili sa s kamarátmi a láskavý prístup učiteliek im pomáha aklimatizovať sa v prostredí škôlky. Materská škola na Ulici kyjevskej v Rožňave ponúka deťom okrem štandardného výchovno-vzdelávacieho procesu aj rôzne iné aktivity. Sú to rôzne krúžky (napr. dramatický, literárny, Legodacta, tanečný krúžok atď.) a svoju činnosť realizuje aj v rámci rôznych projektov (enviromentálny projekt, projekt Srdce nad dlani, projekt
Hviezdička, zdravá výživa atď.). Všetky aktivity s deťmi sa realizujú hravou formou, pretože hra je pre dieťa zábavou, učenie formou hry mu umožňuje učiť sa prirodzeným, uvoľneným spôsobom, pre neho najvyhovujúcejším. Pre deti predškolského veku je hra edukačným fenoménom. Aby hra priniesla svoj účel, dieťa pri nej potrebuje prirodzenú podporu a vedenie dospelých. Preto deťom pripravujeme edukačné prostredie, a hlavne sa im venujeme, darujeme im svoj čas, keď sa hrajú. Učiteľky materských škôl posúvajú svoju prácu dopredu vďaka svojej invencii, predstavivosti, využívaniu odborných vedomostí, ale aj fantázii a tvorivosti.
Text: Mária Mikulecká Foto: Bc. Petr Mikulecký
Čítať 3736 krát
Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:08
4. december– Ján Slávik (4.12.1855 Dačov Lom – 8.2.1934 Banská Bystrica) – cirkevný historik, ev. kňaz, osvetový pracovník, publicista.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Samo Vozár – 175. výročie úmrtia
5. december– Samo Vozár (3.4.1823 Hrachovo – 5.12.1850 Hrachovo) – básnik, publicista a prekladateľ.
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Viktor Madarász – 195. výročie narodenia
14. december– Viktor Madarász (14.12.1830 Štítnik – 10.1.1917 Budapešť, pochovaný v Štítniku) – maliar.
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Peter Pavol Bartoš – 50. výročie úmrtia
18. december– december – Peter Pavol Bartoš (11.6.1901 Stará Turá – 18.12.1975 Bratislava) – pedagóg a matematik.
Po maturite absolvoval v Martine kurz pre notárov a zaoberal sa ochotníckym divadlom. Potom študoval na Masarykovej univerzite v Brne a ako učiteľ pôsobil v rokoch 1937 – 1938 v Rimavskej Sobote, 1938 – 1939 v Tisovci, potom v Banskej Bystrici a Zlatých Moravciach. Svoje odborné znalosti a pedagogické skúsenosti uplatnil pri tvorbe učebníc matematiky pre stredné školy a aj ako autor úloh pre matematickú olympiádu. Publikoval desiatky odborných a pedagogických prác. Vedecké práce z oblasti elementárnej geometrie a teórie čísel uverejňoval v matematických časopisoch a bol členom redakčnej rady časopisu Matematika v škole. Za úspešnú odbornú a pedagogickú činnosť bol vyznamenaný medailou J. A. Komenského, Jednota slovenských matematikov a fyzikov mu v roku 1975 udelila titul Zaslúžilý člen. -MM-
Július Markovič – 165. výročie narodenia
21. december– Július Markovič (21.12.1860 Hrachovo – 19.12.1913 Viedeň, pochovaný v Novom Meste nad Váhom) – lekár, verejný činiteľ.
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Milan Sajenko - 5. výročie úmrtia
29. december– Milan Sajenko (1.3.1933 Radotín pri Prahe - 29.12.2020 Trebičov) - pedagóg, pracovník v oblasti kultúry.
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Janko Jesenský – 80. výročie úmrtia
30. december– Janko Jesenský (30.12.1874 Martin – 27.12.1945 Bratislava) – básnik, prozaik, prekladateľ, významný predstaviteľ slovenskej modernej prózy.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-