
Rožňava (240)
Pozvanie do Rožňavy na XV. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva záujemcov o tradičné textilné remeslo v dňoch 20. - 22. septembra 2024 na XV. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
V Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave sa zídu skúsené čipkárky zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Bulharska, Francúzska, Španielska, Talianska a Panamy, aby v rámci festivalu širokej verejnosti predstavili krásu paličkovanej čipky. Otvorenie festivalu je naplánované na 21. septembra 2024 o 9.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Prednášky a workshopy
Program festivalu sa bude niesť v znamení tvorivých dielní v splietaní vzorov šopornianskej, spišskej a gemerskej paličkovanej čipky.
Rožňavské kultúrne leto 2024: Bohatý program pre celú rodinu
Napísal(a) R. Šimko
Mesto Rožňava sa opäť chystá na leto plné kultúry a zábavy. Obľúbené Rožňavské kultúrne leto 2024 prinesie pestrý program pre celú rodinu, od divadelných predstavení a koncertov cez folklór a športové podujatia až po aktivity pre deti.
Rožňavské kultúrne leto 2024 odštartuje 29. júna o 11:00 GASTRO GEMER FEST s podtitulom „jedlo spája“. Počas júla a augusta sa obyvatelia a návštevníci metropoly Gemera môžu tešiť na letnú atmosféru spojenú s príjemným posedením a bohatým programom, ktorý uspokojí aj tých najnáročnejších.

Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia prednášku pod názvom Gýč v umení. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v piatok 5. apríla 2024 o 16:30.
Prednáška je vzdelávacou aktivitou v rámci regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum, ktorej hlavným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Je určená neprofesionálnym výtvarníkom a všetkým záujemcom o výtvarné umenie s cieľom budovania komunity a ďalšieho rozvoja a podpory talentovaných tvorcov v regióne.
Podľa pedagogičky, výtvarníčky, predsedníčky poroty a autorky prednášky PaedDr. Gabriely Görgeyovej „je zaujímavé odsledovať pozitívne posuny výtvarníkov motivované odbornou hodnotiacou porotou,
Do Rožňavy prichádza filmový festival Expedičná kamera
Napísal(a) R. Šimko
Na Expedičnú kameru do Kina Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave opäť pozýva Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja,všetkých cestovateľov, dobrodruhov, športovcov aj milovníkov prírody.
Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera, ktorý sa uskutoční 5. apríla 2024 o 18.00, je najväčšou cestovateľskou a outdoorovou udalosťou v ČR, ktorý úspešne expandoval aj na Slovensko. Tento jedinečný projekt opäť prináša tie najlepšie filmy sezóny z celého sveta, ako aj novinku s Adamom Ondrom, či nový film Mirka Haluza z Amazónie.
Cestovanie je dnes oveľa bežnejšie ako kedysi. Všetci cestujeme. Za prácou, za zábavou, za spoznávaním cudzích krajín aj seba samých. Len nepatrný zlomok zážitkov sa podarí preniesť do podoby filmu. Ale tento zlomok stojí vážne za to! Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera už od roku 2009 prináša divákom tie najlepšie cestovateľské a dobrodružné filmy sezóny z celého sveta a aj z domácej produkcie.
Výtvarníčka Jana Kušnierová v galérii so svojimi bývalými žiačkami
Napísal(a) MG od
Jubilejná pätnásta beseda, ktorú pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci sa uskutočnila 14. marca 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Venovala sa výtvarnej tvorbe Jany Kušnierovej, ktorá na besede predstavila svoju celoživotnú tvorbu s názvom DOZRIEVANIE, ako aj prácu učiteľky ZUŠ v Rožňave. Prostredie galérie bolo vhodným miestom podujatia, v ktorom predovšetkým autorka vystavených prác mohla bližšie predstaviť svoje výtvarné diela. Prítomným divákom sa okrem vystavovateľky predstavili aj jej dve bývalé žiačky PhDr. Kristína Pakesová a Mgr. Janka Valková. Celé podujatie dotvárali spevom Jaroslav Boldiš a recitáciou básní Jozefa Garlika Valéria Mikolajová.
Pripomeňme si, že pani Kušnierová pochádza z Betliara, kde jej rodičia – učitelia podchytili jej výtvarné nadanie a prihlásili ju v Betliari do výtvarného krúžku k Magdaléne Csiskovej, sesternice významnej slovenskej kunshistoričky Dr. Alžbety Gūnterovej. Pod jej citlivým vedením deti najčastejšie maľovali prostredie Betliarskeho parku a práve to poznamenalo jej nasledujúci profesný život.
Deň hvezdární a planetárií ožije aj na Gemeri. Hvezdáreň v Rožňave tentokrát privíta majsterku sveta!
Napísal(a) R. Šimko
Pri príležitosti Dňa hvezdární a planetárií svoje brány širokej verejnosti otvára Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Účastníci sa môžu tešiť na Deň otvorených dverí plný exkurzií, prehliadok a aktivít pre celú rodinu, ktorý sa uskutoční 16. marca 2024 na rožňavskej hvezdárni.
„Program Dňa otvorených dverí je bohatý a pestrý. Môžete sa tešiť na exkurzie a prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne a pozorovateľne s kupolou. Prezentácia nového teleskopu vám priblíži najnovšie technológie v astronómii. Pre deti sú pripravené zábavné astro aktivity, ktoré im pomôžu spoznať vesmír hravou formou. Počas dňa sa v závislosti od počasia uskutoční aj pozorovanie Slnka, ako aj večerné pozorovanie hviezd,“ upresnil Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Prvý deň vyvrcholí štartom modelu rakety s poprednou raketomodelárkou Emou Čižnárovou, ktorá sa už trinásť rokov venuje tejto záľube a obsadzuje najvyššie priečky slovenských, európskych a svetových súťaží.

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetky prázdninujúce deti do múzea. Priamo v Zážitkovom centre Sentinel na nich čaká celotýždňový program pod názvom Jarné prázdniny s Meterciou. Každý deň prázdnin sa deti, ale aj tí starší, naučia o Rožňavskej Metercii množstvo zaujímavostí. Dozvedia sa, v ktorom období našich dejín vznikla, ako vyzeralo v čase jej vzniku okolie Rožňavy a či vôbec poznáme jej autora. Múzejníci podrobne záujemcom vysvetlia, čo všetko môžu na tejto vzácnej tabuľovej maľbe vidieť a prečo je tak významná pre banskú históriu.

Na základe iniciatívy zákonných zástupcov a rodičov mentálne postihnutých detí a dospelých regiónu Rožňava vzniklo v novembri 2002 Občianske združenie REHAMENTA. Názov pracovnej iniciatívy vznikol spojením REHAbilitácia a MENTÁlne postihnutý. Poslaním a cieľom OZ REHAMENTA je: chrániť a presadzovať záujmy a práva zdravotne postihnutých občanov (ZOP) v meste Rožňava a jej okolí a tiež pre DSS Jasanima organizačnej súčasti DSS AMALIA, poskytovať kultúrno-spoločenské a športové činnosti počas víkendov (väčšina PSS sú členmi OZ), pozitívnejšie a aktívnejšie zmierňovať ich postihnutie rôznymi spôsobmi sociálnej adaptácie a spoločenskej integrácie a poskytnutím pocitu vlastnej existencie a spoločenskej potreby. Ďalšou úlohou je zlepšovať kvalitu života zdravotne postihnutých občanov, získať pocit uspokojenia vlastnej identity, sebarealizácie a integrácie formou rôznych terapií, jednoduchej pracovnej činnosti a iných podnecujúcich aktivít. Účelom využitia iniciatívy je poskytnúť alternatívnu formu pomoci pre ZPO, ktorí by inak boli a sú odkázaní na podporu štátu počas celého života alebo na doživotnú pomoc svojich rodinných príslušníkov.

Pútavý program v Dome tradičnej kultúry Gemera pre malých aj veľkých. Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka atraktívne trávenie voľného času v remeselných dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave. Nebudú však chýbať ani veľmi obľúbené animované rozprávky priamo z vesmíru. Remeselné dielne ponúkajú tvorivý relax pod vedením šikovných lektorov z Remeselníckeho inkubátora v kožiarskej, textilnej, keramickej, či drotárskej dielni. Termín: 26. – 28.2.2024 od 9.00, 11.00 a 13.00 hod. Účastnícky poplatok: 2 € za osobu.
Prázdninové planetárium ponúka mimoriadnu projekciu dobrodružných animovaných rozprávok s astronomickou tematikou v mobilnom digitálnom planetáriu vo formáte fulldome.
Gemerské osvetové stredisko otvára brány tvorivosti a hľadá skryté talenty
Napísal(a) R. Šimko
Aj tento rok je Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravené privítať nadšencov umeleckej tvorby na jedinečných súťažiach AMFO, Cineama, Výtvarné spektrum a Vidiečanova Habovka, kde amatéri z celého Slovenska predvedú svoj talent a vášeň pre umenie.
AMFO: Očarujúca ríša amatérskej fotografie
AMFO, je celoštátna súťaž amatérskej fotografickej tvorby na Slovensku, prinesie do popredia ohromujúce vizuálne umenie, ktoré očarí každého návštevníka. Fotografi majú príležitosť podeliť sa o svoje diela a ukázať, že umenie nie je len v štúdiách profesionálov, ale aj v srdciach nadšených amatérov.
Cineama: Rozprávajme príbehy prostredníctvom filmu
Súťaž Cineama otvára dvere svetu amatérskej filmovej tvorby, kde deti, mládež a dospelí autori odhaľujú svoj jedinečný pohľad na svet. V kategóriách: dokumentárny film, hraný film, animovaný film, experiment a videoklip sa diváci môžu tešiť na emocionálne a vizuálne zážitky, ktoré ich nenechajú chladnými.
Viac...
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 517 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok (2023) narodilo 517 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 261 dievčat a 256 chlapcov. Dve mamičky sa tešili z dvojičiek. Každá z nich si domov odniesla dvoch chlapcov.
Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Eliška, Nina, Natália, Evelyn a Sofia. U chlapcov dominovali mená Jakub, Tobias, Adam a Kristián.
Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Fiona, Azusena, Sisi, Samia, Ajlin, Selim, Kachraman, Evan i Demir.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Viktória. Narodila sa 1. januára o 15.30 hod. Po narodení malá Viktória vážila 3800 gramov a merala 50 centimetrov.
Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom
Napísal(a) I. Čapóová
Adventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov
Napísal(a) E. Kardošová
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2023 uskutočnil už 21. ročník Adventného koncertu. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby. ADVENTNÝM KONCERTOM 2023 sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov, a to je tá najkrajšia odmena za všetko naše snaženie. Organizátormi 21. adventného koncertu bolo Mesto Rožňava pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika a Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Základná umelecká škola v Rožňave. Pomocou Rožňavskej televízie sa znovu objavilo svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre národnostné menšiny
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko organizuje interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava 14.12.2023 v Dome tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava. V Gemerskom osvetovom stredisku (GOS) v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa organizujú interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava.
Cieľom programov je vzbudiť záujem o tradičné gemerské remeslá u detí, informovať mládež o význame zachovávania kultúrneho dedičstva, naučiť ich nielen pracovať s prírodnými materiálmi, ale aj zoznamovať sa s tradičnými technikami a remeselnými postupmi.
V JÚLI 2025 SI PRIPOMÍNAME
Andrej Chazár – 280. výročie narodenia
4. júl - Andrej Chazár (4.7.1745 Jovice – 1.2.1816 Rožňava) – liečebný pedagóg, právnik.
Do školy chodil v Brzotíne a v Dobšinej. Vyštudoval právo, v r. 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal založiť ho v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Florián Berky-Rožňavský – 170. výročie narodenia
4. júl - Florián Berky-Rožňavský (4.7.1855 Szécsény – 22.8.1893 Nálepkovo-Čiernohorské kúpele (pochovaný v Rožňave) – huslista, primáš.
Ako primáš kapely hral v Moskve a v Petrohrade pred ruským cárom Alexandrom III., ktorý mu udelil vyznamenanie, hral aj na viacerých európskych šľachtických dvoroch. V r. 1881 sa usadil v Rožňave. Často hrával na hrade Krásna Hôrka významným osobnostiam – srbskému kráľovi Milanovi, bulharskému cárovi Filipovi Coburgovi a iným. Kniežaťu Karolovi Ľudovítovi Habsburskému hral vo veľkej sále Dobšinskej ľadovej jaskyne. Istý čas bol domácim hudobníkom Andrássyovcov v Betliari. Pochovaný je v Rožňave, náhrobok mu dali postaviť z verejnej zbierky. -MM-
Igor Ciel – 15. výročie úmrtia
4. júl - Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, divadelný a televízny režisér, pedagóg.
Študoval v Brezne, na UK a VŠMU v Bratislave. Ako réžisér spolupracoval najmä so Slovenskou televíziou. Pôsobil v divadle v Nitre, v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V r. 1998 – 2003 vyučoval a bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). Zúčastňoval sa aj rôznych odborných podujatí. V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. Režíroval viac ako stoštyridsať titulov, okrem televíznych filmov aj seriály, inscenácie i niekoľko dokumentárnych filmov. Účinkoval aj ako herec v niekoľkých filmoch. -MM-
Ján Stacho – 30. výročie úmrtia
15. júl - Ján Stacho (1.1.1936 Trnava – 15.7.1995 Bratislava) – lekár, básnik, prekladateľ.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekárom v Rožňavskom Bystrom, potom v Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života, vydal niekoľko zbierok poézie. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. O jeho živote a diele vyšli monografie: Dalimír Hajko: Ján Stacho (1998), Marián Grupač: Ján Stacho / Jazyk ako obraz (2013). -MM-
Ján Fábry – 195. výročie narodenia
21. júl - Ján Fábry (21.7.1830 Lučenec – 28.12.1907 Rimavská Sobota) – botanik, stredoškolský učiteľ.
Študoval na univerzite vo Viedni. Po návrate pôsobil ako učiteľ na gymnáziu Ožďanoch, potom bol profesorom a neskoršie riaditeľom gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol veľkým prínosom pre oblasť školstva, výchovy, vzdelávania, zberateľstva a múzejníctva, pričom kultúru a tradície Gemera-Malohontu prezentoval nielen v rámci župy a Rakúsko-Uhorska, ale aj mimo jeho hraníc. Zaslúžil sa o zriadenie múzea Gemerskej župy (dnes Gemersko-malohontské múzeum) v Rimavskej Sobote, ktorému bol 25 rokov aj riaditeľom. Bol funkcionár miestnych spolkov, viedol aj miestnu meteorologickú stanicu a venoval sa prevažne botanike. Napísal niekoľko článkov o rastlinstve okolia Rimavskej Soboty, Gemera, Malohontu a Turca. Vydal práce o flóre Gemera a učebnice botaniky a zoológie pre stredné školy. Jeho herbár, ktorý zhromažďoval 42 rokov sa skladá z 80 zväzkov a nachádza sa v SNM v Bratislave a jeho časť aj v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Viliam Rozložník – 105. výročie narodenia
21. júl - Viliam Rozložník (21.7.1920 Dobšiná – 8.2.1959 Rožňava) – jaskyniar, speleopotápač,
baník.
Základné vzdelanie získal v rodisku, kde absolvoval aj rok učenia ako zámočnícky učeň. Pokračoval v štúdiu elektrotechnického zamerania v Leviciach. V roku 1944 sa zamestnal ako banský kreslič v Rimavsko-Muránskej spoločnosti, potom ako banský merač v Železorudných baniach v Rožňave. Stal sa prvým slovenským speleopotápačom. Vypracoval novú metódu objavovania jaskýň (tzv. otvárka zdola, ako ju sám nazval), objavené jaskyne preskúmal, vrátane podplávania sifónov, následne na vysokej estetickej úrovni vytvoril podrobné plány a písomnú a fotografickú dokumentáciu. Zúčastnil sa objavenia Gombaseckej jaskyne, Brzotínskej jaskyne a prieskumu priepasti Plešiveckej planiny, priepasti Zvonica, Vyvieračky Buzgó a iných. Bol všestranný talent. Okrem hudobných, jazykových a literárnych schopností mal aj výtvarný talent, kreslil portréty, robil grafické listy, maľoval. V roku 2004 Speleoklub Minotaurus v Rožňave vydal knihu Jaskyne Slovenského krasu v živote Viliama Rozložníka, ktorej autorom je Jaroslav Stankovič a Pavol Horváth. -MM-
Jozef Orlovský – 35. výročie úmrtia
28. júl - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.
Študoval na FF UK v Bratislave. V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva, V centre záujmu Gemer. Bol členom redakčnej rady časopisu Šafárikov kraj. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné. -MM-
Samuel Ferjenčík – 170. výročie úmrtia
28. júl - Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave, za jeho pôsobenia bola pristavená veža k hlavnej lodi kostola. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1839 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. Spolupracoval s Ústredným meteorologickým ústavom vo Viedni a svoje poznatky z ovocinárstva a meteorológie časopisecky publikoval. Bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849 a člen delegácie, ktorá odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, požadujúci zastavenie národného útlaku, bol členom spolku Tatrín. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku, ktoré vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč... Publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. Patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou. -MM-
Peter Pavol Šramko – 250. výročie narodenia
29. júl - Peter Pavol Šramko (29.7.1775 Paludza - 2.4.1839 Klenovec) – ev. farár, etnograf, historik, náboženský spisovateľ a publicista.
Pôsobil v Nižnom Skálniku a bol aktívnym členom a jedným z najvýznamnejších členov Učenej spoločnosti malohontskej. V ročenke Solennia, ktoré vydávala táto spoločnosť, publikoval v roku 1828 článok v nemčine s názvom Uiber die im Dorfe Klenótz, Gömör-Ki-Honther Comitats, befindlichen Bibeln (O Bibliách nachádzajúcich sa v dedine Klenovec, v župe Gemer-Malohont). Šramko rozdelil opísané biblie do dvoch kategórií – tituly, ktoré sa nachádzali v fare, a tituly, ktoré objavil priamo v obci Klenovec. Šramkovo dielo predstavuje špecifickú výskumnú prácu na kultúre knihy v zvolenej oblasti v prvej tretine 19. storočia. -MM-