Ratková (42)
pondelok, 25 jún 2012 19:38
V druhú trojičnú nedeľu v Ratkovej odhalili pamätnú tabuľu venovanú ratkovským židovským žiakom
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová, PhD.
Zverejnené v
Ratková
pondelok, 02 august 2010 19:36
U nás doma v Ratkovej privítajú v sobotu 7. augusta rodákov, krajanov i sympatizantov tejto gemerskej obce
Napísal(a) MG+od
Zverejnené v
Ratková
štvrtok, 28 február 2013 11:12
Tristoročný zápis o vyšetrovaní (inqvisitii) kriminálnej udalosti v mestečku Ratkovej, ktorá sa udiala okolo r. 1681
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
utorok, 06 marec 2012 21:21
Spomínanie na odviate - pozoruhodná ratkovská žena
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
pondelok, 15 december 2014 15:04
Spomienky vo vianočnom čase v kruhu rodiny ratkovských predkov
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
piatok, 06 apríl 2012 10:53
Spomienky na detstvo v Ratkovej hrejú aj po rokoch
Napísal(a) Vojtech Bradovka + Mária Tokárová
Zverejnené v
Ratková
streda, 06 jún 2012 16:59
Ratkovskí evanjelickí učitelia a žiaci v slovenských dejinách
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová, PhD.
Zverejnené v
Ratková
nedeľa, 19 jún 2011 19:59
Ratkovská truhlica, ktorá prežila napoleonovské vojny, revolúcie, svetové vojny, žije dodnes
Napísal(a) Miro Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
Zverejnené v
Ratková
streda, 24 august 2011 20:39
Pristavenie sa v predminulom storočí – cholera v Gemerskej stolici
Napísal(a) Miro Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
Viac...
utorok, 11 január 2011 13:13
Priblížme si staré latinské nápisy z Ratkovej a ich osudy
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
pondelok, 17 február 2014 14:45
Pokračujúce dodatky zo staršej ratkovskej cirkevnej histórie (III. časť)
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
nedeľa, 21 september 2014 18:45
Pamätný kameň zmiznutých vsadili do chodníka aj v Ratkovej
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zverejnené v
Ratková
štvrtok, 13 január 2011 18:46
Osudy starých latinských nápisov na ratkovských zvonoch a pomníkoch
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
Strana 2 z 3


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a