Ratková (42)
sobota, 04 september 2010 10:11
Návraty rodáka k tohtoročnému stretnutiu "U nás doma v Ratkovej"
Napísal(a) Ľudovít Bradovka
Zverejnené v
Ratková
Zverejnené v
Ratková
sobota, 11 január 2014 11:12
Nad počasím pri počasí... paralely z minula, kde empíria nepomáha...
Napísal(a) Miro Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
nedeľa, 26 jún 2011 16:47
Na Trojičnú nedeľu v Ratkovej odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová PhD
Zverejnené v
Ratková
Zverejnené v
Ratková
utorok, 29 január 2013 11:35
Miroslav Ďurinda: Paberky zo staršej ratkovskej histórie
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
pondelok, 17 jún 2013 10:27
Literárno-hudobná kompozícia: Ratkovské duchovné osobnosti v zabudnutom regióne vyšla
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová, PhD
Zverejnené v
Ratková
piatok, 19 júl 2013 13:55
Krátky návrat k jubilejným ratkovským oslavám
Napísal(a) Bc. Ján Bobrovský
Zverejnené v
Ratková
streda, 04 august 2010 09:50
Gemerská obec Ratková sa hotuje prijať svojich rodákov, krajanov a hostí ako doma
Napísal(a) Jaroslava Jelchová
Zverejnené v
Ratková
štvrtok, 17 február 2011 17:57
Fragmenty a skice zo školských lavíc (rozpomínania pred zabúdaním)
Napísal(a) Miro Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
Viac...
štvrtok, 30 január 2014 17:41
Doplňujúce poznámky k staršej ratkovskej cirkevnej histórii (I. časť)
Napísal(a) Miro Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
utorok, 04 marec 2014 10:37
Doplnky ku staršej ratkovskej cirkevnej histórii (IV. časť)
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
nedeľa, 02 február 2014 11:22
Dodatok k staršej ratkovskej cirkevnej histórii (II. časť)
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
utorok, 10 august 2010 13:34
Do Ratkovej prišli mnohí ratkovskí rodáci s rodinami a tiež susedia z okolia
Napísal(a) Jaroslava Jelchová
Zverejnené v
Ratková
Strana 3 z 3


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a