piatok, 29 máj 2015 16:38
Oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny na najvyššie plánovanom záložnom letisku počas SNP
Napísal(a) Ing. František Lukáš
Zverejnené v
Muráň
streda, 07 august 2013 19:44
Oslavy 600. výročia obce Ratkovské Bystré vyvrcholili koncertom vážnej hudby
Napísal(a) Marta Mikitová
Zverejnené v
Ratkovské Bystré
sobota, 15 september 2012 22:58
Oslavujúca Revúca prežila s gymnazistami ďalší krásny deň
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zverejnené v
Revúca
streda, 28 január 2015 16:30
Oslavami výročia oslobodenia Jelšavy si pripomenuli aj 70. výročie popravy kňaza Ladislava Remeteho
Napísal(a) T. S.
Zverejnené v
Jelšava
nedeľa, 26 august 2012 10:24
Osemnásty ročník výstupu na Tureckú bol skrášlený sprístupnením vyhliadkovej veže
Napísal(a) Ing. M. Markušovský
Zverejnené v
Rudná
piatok, 13 február 2015 16:32
Osemdesiatročný lesník z Gemera Ing. Ľudovít Barančok: „Keďže mi oči slabnú, čítam srdcom...“
Napísal(a) Ladislav Malák
Zverejnené v
Revúca
štvrtok, 17 máj 2012 13:37
Orgovány v našej obci sa nachádzajú skoro pri každom dome
Napísal(a) Dr. Sabo
Zverejnené v
Rakovnica
streda, 16 september 2015 11:59
Organizujú spomienkovú slávnosť spojenú s konferenciou venovanú 125. výročiu narodenia arm.gen. Rudolfa Viesta
Napísal(a) Martina Urbanová
Zverejnené v
Revúca
nedeľa, 09 marec 2014 18:16
Organizujú brigádu v areáli stanice a starého rušňového depa Tisovec
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zverejnené v
Tisovec
streda, 01 december 2010 13:13
Oprávnení voliči Rakovnice v komunálnych voľbách 2010 zvolili za starostu obce Ľuboša Leštáka
Napísal(a) admin
Zverejnené v
Rakovnica
Viac...
štvrtok, 06 október 2011 16:49
OPORA 2011 podporuje komunikáciu a sebavyjadrenie klienta v zariadení AMALIA – DSS v Rožňave
Napísal(a) Gállová + Rožai
Zverejnené v
Rožňava
nedeľa, 13 jún 2010 18:13
Oplatí sa obciam investovať do detských ihrísk, keď vandali poškodzujú ich zostavy?
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zverejnené v
Jelšava
piatok, 09 marec 2012 21:22
Opäť sa potvrdilo, že ľudia v Bystrom na zábavách sa cítia dobre, lebo na Plese rodákov sála praskala vo švíkoch
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Zverejnené v
Ratkovské Bystré
Strana 87 z 131


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a