V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 304 dievčat a 296 chlapcov. Dvojičky sa narodili štyrom mamičkám. Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Tamara a Lilien. U chlapcov dominovali mená Adam, Tomáš a Ján.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je chlapček Leo. Narodil sa 1. januára o 22.00 hod. Po narodení vážil 3000 gramov a meral 46 centimetrov.
Minulý rok dojčiacim mamičkám v rožňavskej nemocnici obohatili jedálny lístok o zeleninové šaláty, ovocné koktaily, smoothie a rôzne druhy celozrnného pečiva.
Prvé dieťa, ktoré sa narodilo na Gemeri v roku 2022 dostalo meno Zoe
Napísal(a) mg+sz
RIMAVSKÁ SOBOTA – Ako informovala stránka Svet Zdravia prvý novorodenec v roku 2022 prišiel na svet v rimavskosobotskej nemocnici 1. januára o 8:07 hodine. „Je ním dievčatko, ktoré dostalo meno Zoe. Váži 2510 gramov a meria 48 centimetrov. Narodila sa mamičke Kristíne ako prvorodené dieťa,“ konkretizovala Krejčíová.
V roku 2021 sa prvý novorodenec ohlásil o 7:21. Šlo o chlapčeka menom Michal, ktorý sa narodil 28-ročnej matke Martine z Lučenca. Predvlani bol prvým narodeným dieťaťom v tejto nemocnici chlapec Noel, ktorý prišiel na svet už krátko po tretej hodine rannej.
Genšenky prispeli k umocneniu sviatočnej vianočnej atmosféry
Napísal(a) M. Lukáčová
Zvyknú mi do e-mailovej schránky prichádzať podobné texty, ako mi poslala v týchto dňoch za FSk Genšenky pani Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny z Honiec. Pretože ma oslovila ako krajana, chcem sa v závere roka 2021 podeliť aj s vami, mojimi návštevníkmi stránky Maj Gemer: "Dobrý deň pán Doboš! Ďakujeme Vám za vianočné priania, ktoré sa k nám od vás, ako prispievateľom príspevkov na vašu (aj našu) stránku dostali.
Hoci je po vianočných sviatkoch, my ešte chceme prispieť jedným príspevkom, ako sme slávili príchod Ježiša Krista v Honciach.
Naša Folklórna skupina Genšenky z Honiec si pripravila vianočné pásmo, aby sa aspoň takto v tomto ťažkom období prihovorila svojim spoluobčanom, priaznivcom folkóru, jednoducho všetkým ľuďom dobrej vôle. Malou troškou sme chceli prispieť k umocneniu sviatočnej atmosféry, posolstva vianočného svetla a dôležitosti vzájomnej lásky a spolupatričnosti medzi ľuďmi.
Najstaršie rožňavské pohľadnice pochádzajú z roku 1898
Napísal(a) S. Holečková
Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.
SO ZVIERATAMI JE TO JEDNODUCHŠIE AKO S ĽUĎMI * Rozhovor so včelárom Jánom Durančíkom
Napísal(a) N. Durančíková
Ján Durančík je včelárom telom i dušou. Názov farmy MED DUŠE vznikol spojením dvoch mien, Durančík (vnuk) Šeševička (starý otec). Včelária spolu už 8 rokov, v malej dedine Gemerské Teplice, časť Jelšavská Teplica v okrese Revúca. Obidvaja sú registrovanými včelármi v Centrálnom registri včelstiev. Spolu sa starajú o 30 včelích rodín. Laboratórium apidológie a apiterapie udelilo včelárom Jánovi Durančíkovi a Ondrejovi Šeševičkovi zlatú medailu za kvetový med.
Dobšinčanka, ktorá celý život zasvätila rozvoju olympizmu
Napísal(a) J. Karika
V pomyselnej sieni slávnych Dobšinčanov, ktorí zanechali svojím celoživotným dielom a odbornosťou hlbokú stopu by nemala chýbať ani doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (76), ktorá naše mesto preslávila doma, aj v zahraničí. K športu a prvým väčším súťažiam sa dostala ešte na Osemročnej strednej škole v Dobšinej, pričom ako nám prezradila, pán učiteľ Mihalovič, na ktorého si dodnes domáci radi spomínajú ju motivoval natoľko, že zo záľuby sa neskôr stala celoživotná vášeň a nadšenie pre šport.
„Pán učiteľ Mihalovič brával partiu mladých ľudí, medzi ktorých som patrila aj ja na všetko, od atletiky, po basketbal, hádzanú, či volejbal. V zime sme sa venovali aj korčuľovaniu a potom sme v tomto duchu, ktorý sme si osvojili, pokračovali na gymnáziu. Po maturite som chcela študovať medicínu, no škola mi dovolila ísť študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave.
Obrazy môjho života – už ôsma autorská výstava Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých milovníkov výtvarného umenia na výstavu domácej výtvarníčky Jany Kušnierovej. Výstava s názvom Obrazy môjho života bude sprístupnená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave od piatka 26. novembra 2021 až do 31. januára 2022.
Výstava bude v poradí už ôsmou autorskou výstavou tejto umelkyne, ktorá väčšinu života venovala výtvarnému vzdelávaniu detí a mládeže. „Sme radi, že v našej galérii máme tú česť vystaviť diela domáceho umelca. Najviac nás teší, že na obrazoch verejnosť uvidí miesta aj veci, ktoré dobre pozná aj zo svojho okolia, zachytené však budú v novom a inom svetle. Už teraz sa tešíme na ďalšie diela rodáčky z Betliara,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič.
„TVOJA OBÝVAČKA NA ULICI“ * Revúca sa stala slovenským Mestom kultúry 2022
Napísal(a) Juraj Ge
Mesto Revúca, aj s celým regiónom Gemer, sa definitívne stala historicky v poradí štvrtým slovenským Mestom kultúry po doteraz úspešne zrealizovaných projektoch miest Banská Štiavnica, Nové Zámky a tohtoročného Mesta kultúry Stará Ľubovňa.
„Mesto Revúca dlhodobo hľadá a potrebuje nový rozvojový impulz. V kultúre vidíme príležitosť na zásadnejšiu zmenu kvality života v meste a v regióne,“ hovorí Karin Kilíková, riaditeľka programovej rady projektu, ktorý súťažil o prestížny titul Mesto kultúry. A stalo sa! Revúca v súťaži Fondu na podporu umenia zvíťazila s programom, ktorý nesie názov Prepni na Revúcu, lebo cieľom je vytiahnuť obyvateľov a obyvateľky Revúcej a Gemera z vlastných obývačiek a zapojiť ich do verejného kultúrneho diania v meste. Stlačiť tak na pomyselnom TV ovládači v ich vlastnej obývačke tlačidlo „MESTO“.
„LITERATÚRA JE OBČAS TVRDÝ CHLEBÍK“ Obnovená literárna súťaž Cena Gustáva Reussa
Napísal(a) N.Durančíková
Mesto Revúca sa môže pýšiť viacerými významnými osobnosťami a jednou z nich je aj Gustáv Maurícius Reuss. Rodák z Revúcej, ktorý ako prvý napísal prvé sci-fi dielo Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava. Gustáv Reuss bol pre Revúčanov niečo ako druhý Jules Verne, alebo možno aj prvý, pretože Reussov rukopis vznikol o sedem rokov skôr ako prvý román od svetovo najznámejšieho fantastu Julesa Verna.
A práve preto bola na jeho počesť pomenovaná literárna súťaž v písaní sci-fi a fantasy poviedok. (Pozn. red. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav.) Po dvadsiatich rokoch bola súťaž obnovená a po predchádzajúcej prvej sérii jedenástich ročníkov má za sebou nový nultý ročník. S iniciatívou obnovenia súťaže prišla riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Revúcej Karin Kilíková: „Primárnym cieľom súťaže je hľadanie literárnych talentov. Súťaž má byť akýmsi odrazovým mostíkom pre začínajúcich, ale aj skúsených autorov, aby sa ich tvorba dostala do povedomia čitateľov.“
Pani Mária Ferenčíková z Gemerskej Polomy sa dňa 19.7.2021 dožila úctyhodných 100 rokov svojho života
Napísal(a) D. Červenáková, J. Ciberajová
Vzdať úctu a česť v deň sviatočný, výnimočný. Zaznamenávame do histórie našej obce udalosť, aby sme spolu s Vami, pani MÁRIA FERENČÍKOVÁ, prežili pár krásnych sviatočných chvíľ a mohli sa poďakovať za roky Vašej usilovnej práce, kedy ste rozdávali múdrosť, trpezlivosť i láskavosť, tiež obetavosť a ľudskosť. S úctou sa skláňame pred Vašimi upracovanými rukami. Máme jediné želanie, aby ste v zdraví ešte roky žili a nech sú Vaše dni pokojné a pekné.
Pri návšteve pani Ferenčíkovej sa zástupkyňa starostky obce PhDr. Ivana Antalová poďakovala oslávenkyni za jej pracovitý život a zablahoželala k jej sviatku. Pridala sa aj členka Zboru pre občianske záležitosti v obci Bc. Eva Žúdelová a popriala veľa zdravia a ešte mnoho slnečných dní v ďalšom živote. Všetci sme sa úprimne tešili a jubileum pani Márii Ferenčíkovej sme považovali za skvost nielen pre jej rodinu, ale aj pre našu obec a pre mňa osobne. Nie je samozrejmé stretnúť každý deň človeka s toľkými spomienkami a skúsenosťami života, a tak sme sa na niekoľko okamihov v jej živote opýtali.
Viac...
Stáročia na mňa dýchajú.
Dívajú sa a vzdychajú
za slávou, ktorá zašla
Postavy z fresiek nemými očami hovoria.
Otvoria naše srdcia, otvoria?!
Stenajú stáročné lavice,
keď do nich sadáš
Čo tu hľadáš?!
Biblia hovorí: Kto hľadá, nájde...
Kde sa ti srdce otvorí,
ak nie tu?!
a Božské ticho hovorí – Som tu,
som tu pre teba.
Vyšli dve nové publikácie o histórii obce Vlachovo
Napísal(a) M. Mikitová
V roku 2021 vyšli dve nové zaujímavé publikácie, pojednávajúce o histórii a osobnostiach obce Vlachovo. Ich autor doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc. (1952) je vlachovským rodákom. Od ukončenia štúdia práva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dlhé roky pôsobil v miestnej štátnej správe v Rožňave. Vedeckú ašpirantúru ukončil na Právnickej fakulte KU v Prahe. Absolvoval aj štúdium na Kráľovskej akadémii obranných štúdií v Londýne (RCDS). Pôsobil ako riaditeľ sekretariátu a protokolu v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a v ústredných orgánoch štátnej správy ako vedúci úradu Ministerstva obrany SR a v Úrade pre štátnu službu SR. V súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg.
Prvá z publikácií pod názvom Villa Lamperti analyticky, i s obrazovým materiálom, objasňuje stredovekú históriu obce Vlachovo, zameranú najmä na jej prvý názov a na určenie dátumu prvej písomnej zmienky o obci (1332).
Novú knihu MURÁŇ – ĽUDIA A HORY ihličím pokrstil starosta obce Ing. Roman Goldschmidt
Napísal(a) -RS
V spoločenskej miestnosti podkrovia muránskeho múzea pozvaných hostí v piatok 3. septembra 2021 s pátosom privítala jeho riaditeľka pani Janka Spišáková a rovnako jej hrejivé slová v závere signalizovali radosť zo spoločensko-kultúrneho stretnutia po obmedzenosti v čase korony. Novú knihu MURÁŇ – ĽUDIA A HORY ihličím pokrstil starosta obce Ing. Roman Goldschmidt s jeho bývalým zástupcom Ing. Pavlom Kochjarom. Autori z ďalšieho viac ako 200 stranového diela z muránskeho prostredia sú tentoraz dvaja: Ing. PAVOL HLODÁK a Ing. DANIEL VRBJAR. Kapitolu DUCHOVNÁ KULTÚRA svojím pohľadom na ľudovú slovesnosť, na muránske nárečie obohatila Mgr. Ružena Svoreňová. Naši dvaja skvelí rodáci nás excelentne vtiahli do štruktúry a obsahu diela, ponúkli obraz práce na jeho príprave, na získavaní informácií a fotografií. Očividne pribudlo aj autorov aktuálnych záberov. Pozoruhodné sú aj iné prílohy, napr. mapy s patričným komentárom.
Pozvánka na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry do Klenovca
Napísal(a) SZ
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pozýva na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia:
1. Choreografická tvorba vo folklórnych kolektívoch, lektor doc. Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD., pedagóg VŠMU, v Kultúrnom dome v Klenovci, 16.10.2021 (sobota), od 16:00 hod. – Potrebné je priniesť si aj cvičný úbor a tanečnú obuv – OTP režim!
2. Chorovody na Slovensku, prezentácia publikácie Chorovody na Slovensku s autorkou Mgr. Katarínou Babčákovou z NOC, miesto: ZOOM, 18.10.2021 (pondelok), od 16:00 hod. Prihláseným zašleme prihlasovacie údaje na zoom.
Prihláste sa prosím mailom, alebo telefonicky na: , t. č. 0904875369.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).