Žila som s nimi – prezentovali knihu spomienok Emílie Ivanovej Nemcovej o živote ľudí v Gočove i vo Vlachove
Napísal(a) Mgr. Juraj Kováč
V hornogemerskej obci Gočovo sa v sobotu 25. januára 2020 konalo nevšedné podujatie – slávnostná prezentácia knihy Emílie Ivanovej, rodenej Nemcovej Žila som s nimi. Je to kniha poviedok o živote ľudu obcí Vlachovo, kde sa autorka narodila, Gočovo, ktoré sa stalo jej druhým domovom, ale aj mnohých ďalších dedín gemerského regiónu. Životné osudy týchto ľudí si boli totiž v mnohom podobné.
Príbehy stvárnené vo vyše sedemdesiatich poviedkach sú situované do miestnych lokalít s ich historickými názvami a aj postavy z príbehov sú reálne, čo je neobyčajne cenné aj z národopisného hľadiska. Verne, často až detailne opisuje postup už dávno zabudnutých dedinských prác, akými sú napríklad pranie prádla na potoku, vyváranie prádla v kotli na brehu potoka, varenie mydla, bielenie plátna na lúke, život na salaši, ručná mlatba, žatva a mnohé iné.
Krojovaná fašiangová veselica opäť ukázala, že folklór v Revúcej stále žije a má svoju tradíciu a ľudí, ktorí ho milujú
Napísal(a) Jana Dorčáková
Ako je to vlastne s tým folklórom v našom meste Revúca? Stačilo v sobotu večer 24. januára 2020 neobísť Mestské kultúrne stredisko, kde pod rukami FS Lykovec a o.z. Gemer v duši, folklór v srdci všetko ožilo. Krojovaná fašiangová veselica už po štvrtýkrát spojila milovníkov folklóru, tanca, spevu a dobrej hudby. Do tanca až do bieleho rána hrala Muzika Milana Rendoša a každý sa mohol vytancovať a vyspievať dosýta. Alfa plná do posledného miesta, nádherne prizdobená minulosťou a tradíciami našich predkov vytvorila dokonalú kulisu pre zábavu, priateľské stretnutia a pohodu. Nielen plné čaše, ale i dokonalé pohladenia chuťových pohárikov potešili hostí i domácich. Parket sa otriasal tancom a spev hladil naše uši. Spríjemnenie večera netradične tradičnou tombolou, ktorá bola s láskou vyrobená, vystrúhaná, vyšitá, vypálená, či darovaná potešila hostí a premiešala zábavu.
Aj v Rožňave si pripomenuli 75. výročie oslobodenia mesta od nacizmu
Napísal(a) roznava.sk
K januárovým dňom v Rožňave už tradične patria aj oslavy oslobodenia mesta. V tomto roku si predstavitelia mesta, vojenskej posádky i spoločenských organizácií pripomenuli okrúhle 75. výročie. Ich význam podčiarkla aj účasť zástupcu vojenského pridelenca Ruskej federácie plk. Alexeja Klimova.
Po hymnách Slovenskej republiky a Ruskej federácie predniesla autorskú báseň k výročiu oslobodenia Anna Jungová, v maďarskom jazyku recitovala Lucia Uličná z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave.
Najväčšiu zbierku na svete predstavili v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Najfalošnejším zvieraťom je kôň. Zaživa sa tvári ako filozof: nad všetkým múdro kýva hlavou; po smrti sa pretvaruje, že je zajačia paštéta, a v skutočnosti sa už dávno stratil pod kapotou áut a odtiaľ, vo forme pokutových blokov, hýbe svetom. Pritom všetkom svoj kulminačný bod dosahuje vývojom, ale v opačnom poradí – kôň – koník – koníček: záľuba ľudskej duše. V tejto poslednej fáze poráža všednosť, zaháňa nudu a pomáha ťahať káru života.
Napríklad – zberateľstvo. Zbierať možno čokoľvek. Voľakedy v školskom veku bifľoši zbierali jednotky a nebifľoši po škole modriny. Dievčatá zbierali servítky, zápisy do pamätníčkov, chlapci zasa chrobáky či motýle a na tie motýle zasa dievčenské srdcia...
Vráťme sa na predvianočnú kapustnicu do Čierneho Potoka
Napísal(a) J. Pupala
Takmer do roka a do dňa si občania Čierneho Potoka, vďaka miestnej organizácii záhradkárov, pochutili na vlaňajšej predvianočnej kapustnici z vlastných produktov – “z vlastného dvora“. V sobotu dňa 17.12.2019 pre niektoré členky miestnej organizácie záhradkárov sa skoré ráno začalo prípravou potrebných surovín k vareniu kapustnice, ktorú pripravili takmer po roku (prvý raz záhradkári túto akciu pripravili 15.12.2018). Kapustnicu pripravili takmer výlučne z produktov z vlastných záhradiek svojich členiek, až na koreniny. Okrem varenia bolo treba predvianočne vyzdobiť sálu kultúrneho domu a, samozrejme, vyzdobiť vianočný stromček a prestrieť stoly. Krátko popoludní začali prichádzať vyhladnutí Čiernopotočania, ale aj rodáci z blízkeho a vzdialenejšieho okolia (dokonca až z Rakúska).
Zomrel Mgr. Ján Šmelko z Honiec, zanietenec futbalu i spoločenského života na Gemeri
Napísal(a) MG od
Na webovej stránke obce Honce na hornom Gemeri v týchto dňoch sa objavila smutná správa, že vo veku 76 rokov zomrel 5. januára 2020 jej obyvateľ Mgr. Ján Šmelko.
Zosnulý bol dlhé roky známy v obci, kde sa prisťahoval zo spišskej obce Hnilec ako učiteľ základnej školy, ale bol tiež zanietený futbalista a funkcionár aj okresného futbalového zväzu. V Honciach si založil svoju rodinu, s ktorou žil doteraz.
Ako učiteľ si od začiatku získal dôveru nielen u žiakov, ale celej obce. Zastával aj funkciu okresného školského inšpektora. Popritom sa naďalej venoval rodine, výchove a opatrovaniu syna a v ostatnom čase i manželky. Jeho najväčším koníčkom mu bol však futbal, ktorý neopustil do poslednej chvíle svojho života.
Novoročný príhovor primátora mesta Revúca Ing. Júliusa Buchtu
Napísal(a) Ing. Július Buchta
Vážení spoluobčania, milí Revúčania,
pokojné vianočné sviatky prežité v kruhu našich najbližších sú za nami a ani sme sa nenazdali, už „stojíme na prahu“ nového roka, od ktorého očakávame, že bude lepší a úspešnejší.
Pred rokom som po prvýkrát prevzal zodpovednosť za efektívne fungovanie mesta, uvedomujúc si, že jeho prosperita musí byť v súlade s Vašimi potrebami. Od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii si vážim Vašu dôveru i podporu, vďaka ktorej som presvedčený, že naďalej budeme v nasadenom tempe rozvoja pokračovať.
V Lubeníku zorganizovali 1. ročník kultúrno-spoločenského podujatia "Kračún na Gemeri"
Napísal(a) Mgr. Monika Galovičová
Verejno-súkromné partnerstvo Stredný Gemer (Miestna akčná skupina) v spolupráci s Obcou Lubeník organizovala 1. ročník kultúrno-spoločenského podujatia "Kračún na Gemeri". Hlavnou myšlienkou podujatia je poskytnúť priestor miestnym výrobcom, združeniam, umelcom, odprezentovať svoju tvorbu a zároveň spríjemniť nadchádzajúce obdobie Vianoc obyvateľom územia stredného Gemera. Počas kultúrneho programu si mohli návštevníci zaspievať s hudobnými skupinami "Spod Kohúta", "Lubeníšen" alebo "Nezábudka", s Handulovcami z Telgártu, s folklórnou skupinou "Genšenky" a dychovým súborom SMZ Jelšava. Veríme, že účastníkom podujatia sa náš zámer páčil a stretneme sa opäť o rok v niektorej z našich obcí.
Milan Pavko, predseda VSP SG.
Verejné ocenenie Mestskému divadlu Actores v Rožňave od Zastupiteľstva KSK
Napísal(a) MG od
V týchto predvianočných dňoch sme sa dozvedeli, že Tatiana Masníková, riaditeľka a režisérka Mestského divadla ACTORES Rožňava na slávnosti v košickom Štátnom divadle v sobotu 14. decembra 2019 prevzala z rúk predsedu KSK Rastislava Trnku Cenu Košického samosprávneho kraja, ktorú rožňavskému divadlu udelilo Zastupiteľstvo KSK. Stalo sa tak pri príležitosti 25. výročia jeho vzniku, za zviditeľňovanie a úspešnú propagáciu Košického kraja, Slovenskej republiky a za zvyšovanie umeleckého povedomia všetkých vekových generácií.
Využili sme príležitosť dozvedieť sa od hlavnej reprezentantky divadla z prezentácie, ktorá sprevádzala každého laureáta Ceny, o jej prínose pre spomínané divadlo, keď v krátkom príhovore povedala:
Koď sa v sobotu vešer deň z vešerom stretnul, šicä zmo sa usadili v Revuckom kulturňaku. Všäďe dookola bulo pošuť spev, taňec a muziku. Toto šicko nam laskoťilo uši a oši. Šťesťia, Bože, daj!
Ďeti ako maku na ďieskach bulo. Tancovaľi a spevom nam zvesť veľku zvestovaľi. Strigi nas mataľi, parobci tancovaľi a zviki nam zo Zďichavi ukazaľi... Trblietavie kroje a v nich ďievšata a mlaďie ženi sa v tancu vikrucaľi.
Stromšok viseu z povaľini, koleďi nas vťahľi do Krašuna. Reťazou stvol obmotaňi a na ňom šicko, šo sa gazdovi uroďilo, bulo položenuo.
Jeďeňa bulo malo, ale laski bulo velej...
Viac...
No šva sä to richtovalo v Mokré Lúke? Nuž jermok. No chvila nebula prvé dobrá - calí šes mu nohi ló viseli a padalo a padalo. V kuľtúre bulo až bárs horúco. Gamatki smo miseli sťáhnuč, bo Lykovček dupotal, Šmikňi to parádne tancovalo a Húžva spiavalaaa. Pankúšky, jucha, punč - kdo chcel vipič - vipil, kdo chcel zaješč - do sítošči sä najadol. Šickiho bulo aj sä minulo. A tia našo strigi! To liatalo hor ďedinó, ló ďedinó, každiho metló viobšívali. I našich prístašov, kotrí len toho roku načnuli kuľtúru u Mokrenov robič. Rádne smo ich pokrščili, prvím slovám mokrenskím priučili a vara aj po holé... dostáli. Koj smo so Šumiačani a chlapcami z Hrona na schodoch spiavali, vara nás šickích pri srdiašku hrélo. Nuž a napokon na parádu ohňostroj.
Revúcke VIANOCE 2019 – na námestí pred Kohútom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičné decembrové mestské slávnosti v revúckom centre mesta sa zbehli just na Mikuláša v piatok 6. decembra 2019. Chladné počasie, ako sa na začiatok zimy patrí, džavotajúce deti a usmievaví rodičia, bublajúce kotly plné skvelej kapustnice, starostliví domáci usporiadatelia, ba i veselý ujo v mikulášskom plášti s červeným nosom... Tak sa sviatok-piatok v Revúcej začínal.
A čo bolo ďalej?
V príjemnej atmosfére
a dobrej nálade v plnej miere,
pri jarmočnej medovine
sa verš zo mňa rinie:
VITAJ, MIKULÁŠ! – radosť v hľadisku i na javisku v Lubeníku
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aj vy veríte na dobrého Mikuláša a zlého Čerta? Chcete ich ukázať svojim deťom, urobiť si s nimi selfíčko? Alebo sa jednoducho chcete odreagovať pri tradičnej takmer ľudovej zábave? Potom aj pre vás boli určené predstavenia divadelného súboru Pod vežičkou z Lubeníka, ktorý aj tohto roku ponúkal na viacerých štáciách tradičný decembrový mikulášsky guláš...!
V tohtoročnej mikulášskej sezóne lubenícke divadielko pozvali do niekoľkých miest a obcí Stredného Gemera – Jelšava, Lubeník, Revúca, Jelšavská Teplica, Gemerský Milhosť, Revúcka Lehota, ba hrali aj pre veľké firmy SLOVMAG Lubeník či SMZ Jelšava.
Základnej škole udelili čestný názov po národovcovi Jankovi Jesenskom
Napísal(a) J. Pupala
Priznám sa, že s menom Jesenské som sa prvý raz zoznámil v apríli 1959, keď som prišiel do obce Čierny Potok, kde sa moji rodičia presťahovali z Pertoltice pod Ralskem v Čechách. Nevedel som, že ešte po 2. svetovej vojne sa vyššie spomínaná obec volala Feledince a bola dokonca okresným mestom. Vo svojej profesii po absolvovaní strednej a vysokej školy som chodil na prednášky aj na základné školy v Jesenskom. Čas plynul a na chvíľku zastal dňa 29.10.2019. Ráno som vstal a chystal som sa na lekársku prehliadku do Rimavskej Soboty, kde som mal byť na 10.00 hod. Prichystal som sa a pri kontrole vecí a odchode som otvoril obálku.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).