Nový rok 2021 začala skupina Massriot novým videoklipom Bude to fajn
Napísal(a) B. Benőová
Nový zvuk, nový štýl, nové nástroje, toto všetko je ingredienciami pridanými do nového videoklipu skupiny Massriot – Bude To Fajn, v ktorom je obsiahnuté obrovské posolstvo a to z neho robí dokonalú harmóniu hudobných chutí pre uši širokého spektra poslucháčov, nie iba rockerov. Rockeri v skladbe Bude To Fajn výrazne zjemnili svoj doterajší rockový štýl, vo svojej hudbe využívajú iné, v rockovej hudbe nie až také tradičné nástroje, ako napríklad banjo, či husle, na ktoré hrá hudobný virtuóz a multiinštrumentalista z multižánrovej cimbalovky SilBand, Gabriel Silvay. Zo sviežosti a jedinečnosti ich hudby to ale neubralo. Nová zmes rocku, indie folku s jemnou príchuťou country na jedinečnosti naopak pridáva. To celé podčiarkuje profesionálny tanečný výkon Sophie Hurákovej, ktorá účinkovala už vo viacerých úspešných hudobno-tanečných projektoch.
„Je to niečo úplne nové,“ vyjadril sa Robo Šimko, „pre nás to znamenalo aj kus odvahy, takto výrazne zmeniť štýl, keďže sme sa stále motali okolo rockovej hudby, aj keď viacero singlov boli práve balady.
Betlehemské svetlo nesie aj tohto roku posolstvo pokoja, lásky, mieru, jednoty
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo skauti priniesli na Slovensko v roku 2020 už po tridsiatyprvýkrát netradične, vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s koronavírusom.
Odpaľovanie Betlehemského svetla prebiehalo so zreteľom na všetky aktuálne platné bezpečnostné a hygienické opatrenia, vždy so snahou o bezkontaktnosť a bez zhromaždenia. Jedným z mnohých cieľov betlehemského plamienka je spájať ľudí a prinášať nádej. Musíme veriť, že nádej nám na Vianoce prinesie presne to, čo potrebujeme všetci – pokoj – a bude akýmsi svetlom na konci tunela v aktuálnej situácii.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa stotožnili s touto myšlienkou a v tomto roku už siedmykrát šírili plamienkom nádej a pokoj vo svojom okolí všetkým ľuďom.
Vo štvrtok 17. 12. 2020 jelšavskí dobrovoľní hasiči prebrali Betlehemské svetlo v Plešivci od pána Lászlóa Boholya – skauta z Rimavskej Soboty a doniesli ho do Jelšavy.
V piatok 18. 12. 2020 si ho na Mestský úrad v Jelšave mohli prísť prevziať obyvatelia nášho mestečka, odpálili sme svetielko aj pri soche sv. Floriána, patróna hasičov a odovzdali sme ho aj pani Mgr. Margite Mladšej z Revúckej Lehoty, ktorá toto s láskou odovzdávala v obci ďalším.
V REVÚCEJ SA TO PODARILO! MIKULÁŠ PRIFRČAL ZAS!
Napísal(a) J. Genčanský
Azda si niekto pomyslí, že to je predsa na začiatku decembra celkom prirodzená samozrejmosť, ibaže to by sa veľmi mýlil. V tomto roku sme vídavali skôr pracovníkov z Hygieny, ako dlhoročné tradičné podujatia. Všetko v tom veľkom svete je dnes totiž akési zamotané a postavené z nôh na hlavu! Vari by tým dospelým pomohlo aspoň trochu detského rozumu či rozprávkového nadhľadu...
Ale Mikuláš v Revúcej piateho decembra naozaj bol, a to je pre naše deti dôležité. A čo je dobré pre deti, to je dobré aj pre nás!
Neodmysliteľná decembrová postavička prifrčala do mesta pod Kohútom celkom moderne – čertovskou rýchlosťou na čertovsky dobrom aute. Pekelne červený kabriolet zdobil na sedadle bodygarda Anjel strážny a s volantom musel za trest krútiť Pekelník. Dobrácky starý ujo Mikuláš zo zadného sedadla zdravil zvedavé davy Revúčanov, schovaných v predpísanom bezpečí svojich domovov – v oknách aj na balkónoch. Cestoval podľa grafikonu riadne schváleného na tých najvyšších miestach, aby neobišiel ani jedno dobré decko...
Zomrel majster ľudovej umeleckej výroby košikár Ondrej Barto z Klenovca
Napísal(a) uľuv
Dňa 4. septembra 2020 zomrel majster ľudovej umeleckej výroby košikár Ondrej Barto z Klenovca. Narodil sa v r. 1934. Pôvodným povolaním bol lesník. Základy výroby lubových košíkov zo štiepaného dreva získal už v detstve od starých rodičov a neskôr od svojho otca. Košíky zhotovoval popri zamestnaní pre vlastnú potrebu a pre svojich najbližších. Začínal od košíkov jednoduchých tvarov: opálky okrúhle a oválne, košíky na nosenie dreva, chrbtáky na nosenie zemiakov a rôzne iné používané pri hospodárstve. Po zdokonalení a nadobudnutí zručnosti sa jeho sortiment rozšíril o nové tvary. Intenzívnejšie sa výrobe začal venovať až po odchode do invalidného dôchodku. Veľké zdravotné problémy s kĺbami na nohách mu obmedzovali pohyb, takže musel často prekonávať ťažkosti so zaobstarávaním a prípravou materiálu. Tým bola obmedzovaná aj jeho produkcia. So svojimi výrobkami sa často prezentoval v Klenovci a jeho okolí. Spolupracoval s Obecným úradom a zúčastňoval sa aj na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach.
Revúčanka Anna Jolšvaiová uviedla do života chytľavú novinku: Na potulkách po Gemeri
Napísal(a) P.Š.
Doktorka Anna Jolšvaiová vydala ďalšie nové CD-čko, avšak tentokrát si nevypočujete šansónové piesne vážnych životných tém.
Ale mimoriadne pútavé texty, chytľavé melódie živých nástrojov a príjemné vokály, ktoré odrážajú prírodné krásy a kultúrne dedičstvo regiónu Gemer lákajú turistov k návšteve tohto malebného kúska Slovenska.
Pani doktorka prišla predstaviť svoje nové CD aj do Revúcej. Na radnici privítal pani Annu primátor mesta Július Buchta, ktorý jej poďakoval, že pri svojej tvorbe nezabúda na svoj rodný Gemer a poprial jej veľa síl, chuti a energie do ďalšieho hudobného diela.
Ak cestujete od Revúcej smerom na Telgárt, alebo opačne, všimnite si!
Napísal(a) MG od
Ešte si živo pamätáme na intenzívne prívalové zrážky, ktoré zasiahli náš región najmä koncom júna. Najviac a nešetrne zasiahli región Revúcej a Muráňa. Podľa hydrometeorológov vyvolali nielen vzostup riečnych tokov, ale táto časť Slovenska zanamenala i rekordné úhrny zrážok oproti iným častiam. Čo je horšie, prejavila sa aj sila prívalových dažďov po prietrži mračien medzi Muráňom a Prednou Horou, keď sa odtrhli aj kusy asfaltu na tejto ceste, a do obce Muránska Zdychava je napríklad stále prejazdná iba v jednom jazdnom pruhu. Cesta na Telgárt sa stala neprejazdná a o ďalšom postupe musel rozhodnúť krízový štáb. Okresný úrad v Revúcej, odbor krízového riadenia rozhodol, aby sa v dôsledku eliminovania čakania na vstupoch na obchádzku cez Národný park Muránska planina kvôli neprejazdnej ceste č. II/531 Muráň – Predná Hora zverejnili časy zapnutia a vypnutia semaforov, ktoré sú na vstupe od Muráňa a vstupe od Javorín.
Pred sto deväťdesiatjeden rokmi Jelšavu zasiahol ničivý požiar
Napísal(a) G. Jakubecová
Z histórie sa dozvedáme, že dňa 26. júla 1829 Jelšavu zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil ulice Ševcovskú, Teplickú a Zvonársku. Zhorelo pri tom 450 domov, mestský a stoličný dom, kasárne a 3 kostoly. Okrem budov prišli v dôsledku požiaru o život tri dospelé osoby a jedno dieťa.
Podľa záznamov z cirkevného archívu je známe, že každoročne 26. júla o 15.00 hodine majú zvoniť zvony v kostoloch, aby sa aj takto pripomenulo to, kedy vypukol požiar a nasledujúcu nedeľu po tomto dátume by mal byť „KAJÚCIM DŇOM", kedy sa majú vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste.
V tomto roku už tretíkrát v nedeľu 2. júla 2020 dobrovoľní hasiči – po dohode s námestným farárom Mgr. Ivanom Bojnom a s primátorom a zároveň dozorcom MVDr. Milanom Kolesárom – zavítali do evanjelického a. v. chrámu Božieho v Jelšave, aby si aj na službách Božích pripomenuli 191. výročie vyhorenia mesta.
JUBILANTKA KATKA – amatérska výtvarníčka z Chyžného maľuje už polstoročie
Napísal(a) J. Genčanský
V prvý augustový deň sa dožíva okrúhleho životného jubilea Katarína Molnárová. Mimoriadna žena, ktorá zasvätila svoj život deťom a ich výchove. Pracuje ako profesionálny rodič a za ostatných desať rokov poskytla domov viac ako desiatke detí.
Hoci sa narodila v Nových Zámkoch, súhrou životných náhod napokon zakotvila v Chyžnom. A tu, v malej gemerskej, historicky významnej dedinke, naplno rozvinula svoju druhú veľkú vášeň – lásku k výtvarnému umeniu. Maľuje od desiatich rokov a už takmer pred štyrmi desaťročiami vystavovala v rodnom meste ako členka spolku výtvarníkov Csemadoku. Pred 15 rokmi sa stala členkou klubu Plánka, čo je voľné združenie regionálnych amatérskych výtvarníkov pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. V tamojšom dome kultúry mala Katarína Molnárová doteraz tri individuálne výstavy a mnoho spoločných s výtvarníkmi zo Slovenska, Česka, Maďarska i Srbska...
V Rimavskej Sobote otvoria 3. ročník detských letných tvorivých dielní
Napísal(a) Ing. M. Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote uskutoční v dňoch 3. - 7. augusta 2020 3. ročník detských letných tvorivých dielní. Tvorivé dielne sú určené deťom vo veku od 8 do 14 rokov. Budú sa konať denne a deti sa na nich naučia rôzne tradičné, ale i moderné remeselné techniky. Pozvanie prijalo množstvo lektorov čomu sa veľmi tešíme. Detičky tak budú mať možnosť vyskúšať si prácu na hrnčiarskom kruhu, tkanie na krosnách, výrobu švihadiel, pletenie košíkov, prácu s drevom, pletenie bičov, zdobenie medovníkov, servítkovú techniku, enkaustiku, výrobu lapačov snov, stromčekov šťastia a množstvo iného. Sme veľmi radi, že letné tvorivé dielne sa tešia veľkej obľube. Veríme, že aj tento rok bude úspešný a detičky budú odchádzať spokojné. Detské letné tvorivé dielne sú realizované v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
V sobotu 18.7.2020 o 10.oo hodine pri fontáne na Námestí slobody v Revúcej odštartuje cyklistická jazda, ktorú organizátori pomenovali ako Železník na bicykli. Trasa povedie po cyklochodníku smerom na Železník. Každý účastník si počas jazdy môže zvolíť vlastné tempo a „hore“ sa bude snažiť počkať na všetkých. Autori trasy pripomínajú, že jej profil je zvlnený a vedie po spevnenej ceste. Náročnejší je v prvej tretine cesty, kedy ešte budú všetci disponovať aj s dostatkom síl. Výhoda je, že naspäť sa pôjde takmer stále z kopca. Trasa je vhodná pre každého kto rád bicykluje, ako aj pre deti, ale najmä pre tých, ktorí majú už čosi aj nabicyklované.
Viac...
Na evanjelickom cintoríne v Tisovci obnovujú hroby padlých československých vojakov
Napísal(a) V. Brádňanský
Písal sa jún 1919, keď v našom regióne prebiehali ťažké boje medzi československou armádou a maďarskou červenou armádou. Tieto boje netrvali dlho, ale ich dopad na civilné obyvateľstvo, ktoré sa nestihlo spamätať z ťažkých útrap 1. svetovej vojny, predstavoval ďalšiu náročnú skúšku. Vojna, ktorá sa do historiografie zapísala ako ,,Boj o Slovensko v roku 1919“, zanechala v našich obciach množstvo obetí, ktoré upadli do zabudnutia. Mnohé hroby postupom času zanikli, alebo boli zničené. Viaceré pamätné miesta ako aj mená obetí, boli po prevzatí moci komunistami v roku 1948 odstránené a zničené. Podobne to bolo aj s interpretáciou a výskumom týchto udalostí, ktoré sa snažili komunisti odstrániť z našich dejín. Je preto akýmsi zázrakom, že sa v Tisovci dochovali hroby našich padlých vojakov a legionárov.
Rákošská Baňa, 7. júl 2020 - Nenápadná gemerská dedinka neďaleko Jelšavy sa pomaly stáva lokalitou so širokou ponukou prírodného a vzdelávacieho turizmu. Vďačí za to nielen unikátnemu spojeniu prírodných unikátov a baníckej minulosti, ale predovšetkým činnosti dobrovoľníkov, ktorých vášňou sa stalo zachovanie tradícií a prilákanie návštevníkov pod vrch Železník. Najnovším prírastkom do tejto skladačky je expozícia venovaná miestnej baníckej histórii.
„Nápad zrealizovať Banícku expozíciu v Rákošskej Bani, ktorá je časťou obce Rákoš, nám skrsol z dôvodu, že aj napriek bohatej baníckej minulosti, ktorou je celý región pretkaný, nikde na okolí nie je žiadna spomienka na tieto časy. Kde inde by mala vzniknúť takáto expozícia, ak nie práve v Rákošskej Bani, ktorá sa po stáročnej baníckej činnosti preslávila výstavbou moderného banského závodu na ťažbu železnej rudy“,
Revúca na prvom mieste v českej súťaži TURISTPROPAG 2020
Napísal(a) ORR MsÚ
Desiatky brožúr, letákov, publikácií, máp, novín, katalógov, kalendárov, mobilných aplikácií a spotov hodnotila porota piateho ročníka súťažnej prehliadky turisticko-propagačných materiálov, ktorú pod názvom TURISPROPAG usporadúva Pruh Polabí, s. r. o. v Českej republike.
Porota hodnotila celkovo 178 materiálov od 98 vydavateľov z Čiech a tiež niekoľko zahraničných materiálov. Mesto Revúca sa do súťaže zapojilo s mobilnou aplikáciou – Turistický sprievodca mestom Revúca. Aplikácia je vďaka jej kvalitnému prepracovaniu výborným pomocníkom pre obyvateľov a návštevníkov mesta, pretože jednoduchou a prehľadnou formou umožňuje získať poznatky o meste, uľahčiť prístup k informáciám a v neposlednom rade dostať do povedomia možnosti trávenia času v meste a priľahlom okolí. Jej súčasťou je čítačka QR kódov, hlasový sprievodca, jednodotykové telefonovanie, mapy, GPS navigácie pre mobilné telefóny, presné súradnice jednotlivých objektov, či fotografie z daného miesta.
V Muráni kedysi hrdý a tajuplný Majer i vedľajší malebný Pastovník a najmä priľahlá k nim rozprávková horička Pajta boli vysnívaným rajom všetkých nás – vtedy ešte maličkých. Asi pred 70 rokmi v časti Majer žili prevažne malé rodiny (okolo25-30 rokov) s jedným – dvoma deťmi a viacerí si vtedy začali budovať nové domy. Od starkých, teda zo svojho detského sveta na vyšnom konci som odchádzala nerada. Už v čase mojich 3-4 rokov sa tam objavili prvé kamarátky a kamaráti. Na ulici do Hrdzavého sme sa radi hrávali s VIERKOU SPIŠÁKOVOU. Všetci maličkí sme úprimne žialili za jej ockom, ktorý ju navždy opustil ako štvorročnú a on mal iba 31 rokov. Vierka s mladou mamičkou však nezostala sama, neskôr k nim pribudol druhý ocko a súrodenci Beatka a Janko (od Vrabcov).
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).