Rozhovor s Júliusom Pavelkom, predsedom občianskeho združenia Rákošská cächa o krásach krajiny
Napísal(a) V. K.
Krajina pretkaná cestami hore a dole berie dych a zase ho vracia, spevňuje krok a upevňuje vôľu. Na jar, s rozkvitnutými stromami je pohľad z kopca najkrásnejší, dáva krídla. Prirodzené toky potokov a riek, svieže lúky, zdravé lesy a vo vnútri bohatý život. To, čo bolo pre predchádzajúce generácie samozrejmé, dnes musíme ešte stále spoznávať a chrániť.
Príroda bez človeka môže prežiť, no človek bez prírody nie!
Július Pavelko, technik na LS Ratková, člen a predseda občianskeho združenia „Rákošská cächa“, je aj autorom „Chodníka malých netopierov“ v obci Rákoš. Realizácia prebehla pod záštitou úspešného projektu nadácie Volkswagen Slovakia, ktorý vznikol z dôvodu absencie lesného náučného chodníka pre deti a mládež v regióne, ako aj vďaka snahe podporiť návštevnosť a vzdelávanie priamo v prírode.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (12). Koniec
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Ľadová rozprávka – Dobšinská ľadová jaskyňa
„Máloktorá jaskyňa na Slovensku i vo svete je taká známa a významná ako práve táto „ľadová diera“ v Slovenskom raji neďaleko Dobšinej. Zakrátko po prvom zostupe do nej v roku 1870 jaskyňu skúmali, alebo si prehliadli mnohé význačné osobnosti z celej Európy. Boli medzi nimi vedci, umelci, cestovatelia i štátnici. Aby jej rozprávkovú krásu mohli obdivovať v celej nádhere, už v roku 1887 ju ako jednu z prvých jaskýň na svete elektricky osvetlili.
Aj dnes sa návštevníci tejto jedinečnej jaskyne cítia v jej sieňach ako v skutočnej rozprávke... Zamrznutá voda vytvára fantastické útvary, uchvacujúce hrou svetla a ľadu i majstrovstvom ich tvorcu – prírody. V nezaľadnených častiach jaskyne sa vyskytuje aj kvapľová výzdoba a zima v nej neprekáža ani otužilcom netopierom.“ (Úryvok z knihy Čarovný svet jaskýň, vydala Správa slovenských jaskýň v roku 2005.)
Gemer má novú atrakciu pri aragonitovej jaskyni. Na kolobežkách za zážitkom
Napísal(a) V. Brádňanský
Historicky významné mesto Jelšava svojimi aktivitami v posledných rokoch prispieva k zvyšovaniu popularity regiónu Gemer. Najnovší projekt ponúkne návštevníkom možnosť bližšie spoznať prírodu v bezprostrednom okolí mesta atraktívnym spôsobom – zjazdom na horských kolobežkách po turistickej trase južnými svahmi Revúckej vrchoviny až k bránam Coburgovského kaštieľa.
Mesto Jelšava v posledných rokoch stavilo na rozvoj turistickej ponuky, ako v meste, tak aj v okolí. Uvedomujú si geografickú blízkosť Ochtinskej aragonitovej jaskyne, unikátu, ktorý je zapísaný ako lokalita Svetového dedičstva UNESCO a vidia zmysel v oslovení návštevníkov smerujúcich práve k tejto vychýrenej atraktivite regiónu. „Návštevnosť jaskyne má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu a vzhľadom na chýbajúce doplnkové služby v jej blízkosti sme sa rozhodli pre rozšírenie zážitkovej ponuky. Aby sme sa priblížili novým trendom a ponúkli návštevníkovi netradičný
Novomanželia položili svadobnú kyticu k hrobu starkého nevesty v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 6. júna 2020 v obci Čierny Potok, okres Rimavská Sobota, sa udiala nevšedná udalosť. Tamojšia členka ZO SZPB armádneho generála Ludvíka Svobodu, Zdenka, rod. Kapcová, ktorá býva v Bratislave, pri príležitosti uzavretia manželstva s Jurajom Kozárom, zavítali do rodnej obce nevesty, aby položili svadobnú kyticu k hrobu starkého nevesty, Václava Fajčíka, účastníka protifašistického odboja pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša - Nicovô, Kraľovian, Žiliny, až na Moravu, kde sa dožil konca 2. svetovej vojny v Európe.
Ďalším rozhodnutím zavítania do obce Čierny Potok po svadobnej ceste, bola aj zastávka pri pamätníku obetí maďarských fašistov, medzi ktorými bol aj prastarký Štefan Kapec, ktorý zahynul s ďalšími Slovákmi z okolitých osád v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli pravdobne popravení aj generáli Golian, Viest, Malár a Jurech. Inšpiráciou spomínaných manželov bola tradícia, ktorá k nám prenikla zo Stalingradu, kde novomanželia po obrade uzavretia manželstva kládli svadobné kytice pri Mamajovej mohyle.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (11)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Zo Slovenskej správy jaskýň v Liptovskom Mikuláši prostredníctvom ich webovej stránky sa dozvedáme túto príjemnú správu: "Po náročných prípravách pre vás pripravujeme ZNOVUOTVORENIE VŠETKÝCH NAŠICH SPRÍSTUPNENÝCH JASKÝŇ. Plánovaný termín je UTOROK 16.6.2020 v štandardných časoch ako bývajú jaskyne otvorené počas sezóny."
Platí to aj pre návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorí si práve v tomto roku spolu s nami pripomínajú 150. výročie od jej otvorenia. V tomto už 11. pokračovaní príspevku dvoch rodákov Dobšinej Ondreja a Mikuláša Rozložníkovcov nás doviedlo práve k tomuto vzácnemu jubileu. Nezaškodí si však pripomenúť zásady, ktoré platia pre návštevníkov všetkých sprístupnených jaskýň na Slovensku.
Revúčan Lukáš Sokol prešiel svoju 750-kilometrovú ŽIVOTNÚ CESTU za 27 dní
Napísal(a) P. Š.
Bola v tom SILA, ODVAHA, STRACH I SLOBODA
Volám sa Lukáš Sokol a pochádzam z Revúcej. Posledných 10 rokov som precestoval veľkú časť sveta. Vyštudoval som námorného palubného dôstojníka a 10 rokov som sa plavil po Európe a Afrike. Po príchode domov som vo voľnom čase cestoval tiež, lebo som tak trochu neposedný :D
S príchodom pandémie koronavírusu a s ňou súvisiacim aktuálnym dianím, ktoré určite zasiahlo do každodenných životov nám všetkým, lebo ovplyvnila našu prácu, čas trávený s rodinou a v neposlednom rade aj to, akým spôsobom trávime svoj voľný čas, som si povedal, že využijem túto mimoriadnu situáciu na nový cestovateľský zážitok.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (10)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Bývalo dobrým zvykom, keď sa voľakedy, ale aj dnes, návšteva zaujímavého miesta najmä na Gemeri potvrdzovala svojím blízkym, či priateľom najmä pohľadnicami, ktoré boli k dispozícii návštevníkom. Tak tomu bolo už od sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne. Najprv boli zrejme čiernobiele, ale postupne, ako uvidíte, sa objavovali aj farebné maľované rôznymi autormi. Mnohé sa zachovali dodnes a prezentujú na rôznych miestach nielen zaujímavé objekty jaskyne, ale aj to, čo spájalo jaskyňu s miestami určenými pre pobyt alebo stravovanie turistov z rôznych krajín. Autori tohto desiateho pokračovania príbehov z Dobšinskej ľadovej jaskyne nám poskytli príbeh, ktorý bol napísaný pri príležitosti 150. výročia objavenia jaskyne. Zozbierali aj rôzne pôvodné pohľadnice, ktoré vám webová stránka Maj Gemer teraz predstavuje. Najmä na tých najstarších pohľadniciach sa prejavila vtedajšia úradná reč ich adresátov.
Pozvanie na predstavenie nových možností pre cykloturistov v meste Hnúšťa a v okolí, ktoré sa uskutoční v stredu 27. mája 2020 o 10-tej hodine nám poslal Mgr. Viktor Brádňanský. Banskobystrický samosprávny kraj cez Rozvojovú agentúru BBSK podporil dovybavenie turistického informačného centra v meste Hnúšťa novými bicyklami, elektrobicyklami aj vozíkom pre cykloprepravu detí. Nové bicykle spoločne otestujú už 27. mája. Počas tohto stretnutia sa prítomní oboznámia s cyklo ponukou mesta aj s jeho potenciálom pre rozvoj cykloturistiky v rámci celého regiónu Gemer. Vašu účasť potvrďte, prosím, na e-mail: do 25. 5. 2020.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (9)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Deviate pokračovanie, ktoré uverejňujeme na stránke Maj Gemer k 150. výročiu Dobšinskej ľadovej jaskyne od autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka spestríme krátkou reportážou z inaugurácie novej poštovej známky Krásy našej vlasti: Dobšinská ľadová jaskyňa. Podujatie v Dobšinej bolo naozaj filatelistickým sviatkom. Príležitostná poštová známka z emisného radu Krásy našej vlasti bola vydaná dňa 15.4.2011 pri príležitosti 140. výročia sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne a 130. výročia jej prvej elektrifikácie. V rámci inaugurácie cencúľom z jaskyne sa konali i rôzne sprievodné podujatia, napr. pomerne rozsiahla výstava diel Martina Činovského a našej "ryteckej školy" (Horniak, Cigánik...), či beseda so žiakmi gymnázia o pošte a poštovej známke s kvízovými otázkami, za správnu odpoveď ktorých dostali známky.
Aktivity o. z. Skryté Poklady Slovenska pokračujú aj tento rok
Napísal(a) L. Bene
Po uvoľnení opatrení rozbieha svoju činnosť aj o. z. Skryté Poklady Slovenska. Zameriava sa predovšetkým na aktivity a propagáciu oblasti v okolí vrchu Železník v Revúckej vrchovine. Tento rok sa už podarilo dokončiť výmenu strechy na budove historického kina Stachanov v Železníku. Pokračovať by sa malo úpravou vnútorných priestorov budovy aby mohlo kino začať pravidelnejšie premietať a bolo možné poriadať aj prípadné spoločenské udalosti.
Aj tento rok sa o. z. podarilo získať 1000 eur v grantovom programe Gesto pre mesto. Cieľom projektu bude revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku, aby sa stalo oázou pokoja pre turistov, ale aj miestnych obyvateľov.
Viac...
Posledná rozlúčka s bystranskou rodáčkou Ruženou Babičovou, rodenou Dorkinovou
Napísal(a) od
V žiadnom slnku nie je toľko jasu,
kvetov toľko v žiadnej lúčine,
v žiadnom poli toľko zlatých klasov,
čo je lásky v srdci matkinom.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (8)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Dvojica našich spoluautorov RNDr. Ondrej a Ing. Mikuláš Rozložník v ôsmej časti uverejňovanej publikácie Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh sa opierajú o vedecké výskumy prvých autorov, ktorí podrobnejšie sprístupňovali objekty tejto podzemnej krásy svetového významu už krátko po objavení pred 150 rokmi. Dnešným návštevníkom pripomínajú predovšetkým to, že vedecký výskum sa datuje od roka 1873, keď z poverenia Maďarskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti kustód Národného múzea v Budapešti dr. Jozef Krenner Dobšinskú ľadovú jaskyňu od 3. do 11. apríla preskúmal, opísal a priniesol nové poznatky o vzniku ľadu a jaskyne samej. Uvádza sa to aj v publikáciách, ktoré zverejnila Správa slovenských jaskýň pri stom výročí od sprístupnenia jaskyne.
Predstavujeme talentovanú speváčku i skladateľku Miriam Gallovú z Rakovnice
Napísal(a) RON
Radi vám predstavujeme občianku z Rakovnice, študentku, ktorá nás zaujala svojím „koníčkom“. Mladá generácia ju dobre pozná, môžete sa o nej veľa dozvedieť na Facebooku, YouTube, Instagrame. Je to mladá dáma Miriam Gallová, ktorá tento rok zmaturovala na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave. Popri štúdiu sa venovala a naďalej venuje spevu, tvorbe textov a hudbe. Je nadanou, talentovanou speváčkou i skladateľkou zároveň. RON (Rakovnické obecné noviny) ju požiadali o rozhovor. Bola ústretová a rada nám odpovedala na naše otázky. S jej súhlasom vám predkladáme dané otázky i jej odpovede.
Ako ste sa dopracovali k súčasným úspechom?
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (7)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Siedme pokračovanie príbehu o Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorý pri príležitosti jej stopäťdesiateho výročia od sprístupnenia pripravili dobšinskí rodáci Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci. Obsahuje väčšinou fotografie pochádzajúce z rôznych starších prameňov tak, ako ich spomínaní autori poukladali vo svojej publikácii Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh v roku 2019. Ide predovšetkým o obrazovú dokumentáciu jaskynných priestorov z roku 1925, ktorá približuje zábery z Cintorína, Veľkej siene, Gotického oltáru, Slonej hlavy, drevenej útulne pred vtedajším vchodom do jaskyne a mnohé iné, ktoré poskytujú nevšedné pohľady i dnešným návštevníkom tejto svetoznámej rozprávkovej jaskyne. Už sa tešíme, kedy bude tohto roku sprístupnená, aby jej podzemnú krásu mohli obdivovať aj súčasní turisti nielen zo Slovenska.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).