Obyvatelia obce Čierny Potok si pripomenuli 75. výročie zavlečenia svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Obyvatelia obce Čierny Potok a okolitých obcí na Gemeri si dňa 8.11.2019 pripomenuli 75. výročie zavlečenia pätnástich obyvateľov obce a priľahlých osád maďarskými fašistami do koncentračného tábora. Bolo to takto: Dňa 4.11.1944 v skorých ranných hodinách soldateska „honvédskych vitézov“ pod vedením hodejovského notára prečesávala osady, kde bývali Slováci. Na ktorého ukázal pán notár, toho hneď odviedli. Razie sa uskutočnili v rovnaký čas.
Z Gemerčeka odvliekli Matúša Bechera, jeho príbuzných z osady Úsvit: Juraja Bechera staršieho a Juraja Bechera mladšieho. Z osady Gortva-Hajnáčka Pavla Kulicha, z osady Kôprovo-Hodejov Pavla Gondáša, Ondreja Ostrihoňa,
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Neočakávané udalosti stredajšieho tragického večera v Revúcej prinášajú množstvo klamlivých správ a obvinení, ktoré pomáhajú manipulovať verejnú mienku
Napísal(a) MsÚ Revúca
Dňa 13.11.2019 o 14:00 hod. bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity pre územie mesta Revúca na vodnom toku Muráň. Monitorovanie aktuálnej situácie vodných tokov v rámci celého územia mesta prebiehalo už v skorých ranných hodinách, a to v súčinnosti so správcom povodia Slanej a Hasičským a záchranným zborom Revúca.
Na miestach (vrátane útulku), ktoré si vyžadovali záchranu, pracovali zamestnanci MsÚ v súčinnosti s Hasičským a záchranným zborom Revúca a Rimavská Sobota, dobrovoľnými hasičmi z Jelšavy a príslušníkmi OR PZ Revúca, pričom koordinácia záchranných prác zo strany mesta bola zabezpečená koordinátorom krízového štábu. Zamestnanci mesta, ktorí vykonávali opatrenia postupovali v zmysle odporúčaného postupu obcí pri povodniach a v zmysle zákona o ochrane pred povodňami.
Dedinka Drienčany opäť rozdávala zlaté podkovy, zlaté perá i zlaté vlasy
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Dedinka Drienčany na chvíľku opäť ožila aj tento rok slovenskými rozprávkami. V dňoch 23. a 24. októbra 2019 sa tam konal už XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súčasťou obidvoch dní bola aj spomienka venovaná spisovateľovi Jonatanovi Dobroslavovi Čipkovi, ktorého 200-té výročie narodenia si tento rok pripomíname, a ktorý podobne ako Pavol Dobšinský žil a pôsobil ako farár v obci Drienčany. Po ukončení spomienkového pásma, súťaž oficiálne otvorili starosta obce Drienčany Peter Švoňava a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Darina Kišáková. Regionálneho kola sa zúčastnilo 31 súťažiacich z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Súťažili v troch kategóriách, pričom výsledky regionálneho kola sú nasledovné:
Aj samospráva Revúcej sa zaujíma o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov
Napísal(a) BBSK, odd.
Zahraniční experti zo Svetovej banky a Európskej komisie sa počas uplynulého týždňa stretli so zástupcami obcí a miest z menej rozvinutých regiónov Banskobystrického kraja. V rámci iniciatívy Catching-up Regions (Dobiehajúcich regiónov) sa zaujímali o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov. Experti okrem Revúcej zavítali aj do okolia Rimavskej Soboty a Veľkého Krtíša. Cieľom stretnutí bolo vytypovať obce a vytvoriť mikroregión, v ktorom by si obce vzájomne pomáhali v oblasti služieb pre seniorov. Malé samosprávy často nemajú kapacitu ani finančné prostriedky zabezpečovať pre svojich obyvateľov tieto služby samostatne.
„Z niektorých okresov nášho kraja mladí ľudia odchádzajú za prácou preč a obyvateľstvo nám starne. O pár rokov reálne hrozí, že sa o seniorov nebude mať kto postarať.
Výstavu Bjørnstjerne Bjørnson – Hviezda zo severu otvorili v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Katarína Kvetková
V utorok popoludní 15. októbra 2019 sa v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej konala vernisáž výstavy Bjørnstjerne Bjørnson – Hviezda zo severu, ktorú otvorili nórsky veľvyslanec na Slovensku Terje Theodor Nervik, veľvyslanec s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho a Švajčiarskeho finančného mechanizmu a bývalý slovenský veľvyslanec v Nórsku František Kašický a primátor mesta Július Buchta. Vzácnych hostí na pôde mesta privítal Július Buchta, neskôr po krátkom stretnutí a rozhovoroch v kancelárii primátora ich kroky smerovali k historickej budove Prvého slovenského gymnázia.
Mestské lesy Jelšava oslavovali štvrťstoročnicu
Napísal(a) O. Dúdorová
Od vzniku spoločnosti Mestské lesy Jelšava, s. r. o., ktorá sa svojou činnosťou zameriava na lesníctvo, ťažbu dreva a piliarsku výrobu, uplynulo už 25 rokov. Štvrťstoročnicu si pripomenuli 10. a 11. októbra 2019.
Oslavy začali vo štvrtok slávnostnou recepciou pre pozvaných hostí. V kaštieli Coburgovcov v Jelšave bol v piatok pre širokú verejnosť pripravený pestrý program pod názvom Cesta lesmi. Oslávenci sa pochválili novou a výkonnou technikou, ale zároveň pripomenuli, že stále sú v náročnom lesnom teréne neoceniteľnými pomocníkmi ťažné kone. Svoje miesto tu mala lesná pedagogika, poľovníci, edukácia o ekologickom správaní.
Upršaná, ale spokojná Jazda sv. Huberta v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
,,Zver nielen loviť, ale hlavne chrániť, chovať a pochopiť jej význam v prírode“ – to je odkaz legendy o svätom Hubertovi, ktorý si účastníci týchto jesenných slávností každoročne pripomínajú.
V sobotu 5. októbra 2019 bolo centrum Revúcej slávnostne vyzdobené a plné ľudí a koní... Dvadsiaty ročník Jazdy svätého Huberta a 7. ročník regionálnych poľovnícko-rybársko-včelárskych slávností dostal zásluhou nevyspytateľného počasia novú, poeticko-dažďovú podobu.
V Čiernom Potoku „DO ROKA A DO DŇA“ usporiadali II. ročník záhradkárskej výstavy
Napísal(a) JUDr.Jozef Pupala
V Čiernom Potoku, v malej obci v okrese Rimavská Sobota, v kultúrnom dome (bývalej jubilejnej škole) miestna organizácia SZZ usporiadala dňa 14.9.2018 prvý raz výstavu zeleniny, ovocia, kvetín a ručných a remeselníckych prác tamojších občanov. Nakoľko mala výstava veľmi dobrý ohlas medzi obyvateľmi, ale aj čitateľmi stránky „MAJ GEMER“, kde uvedenú výstavu si k dnešnému dňu pozrelo 2.641 čitateľov, zahradkári v obci v spolupráci so starostkou obce pani Svetlanou Šufliarskou-Zauškovou pripravili na 14.9.2019 druhý ročník tejto výstavy s názvom „PLODY NAŠEJ ZEME A ŠIKOVNÝCH RÚK“. Je treba podotknúť, že výstavu začali inštalovať už v piatok 13.9.2019, kedy do 17.00 hodiny mohol každý záujemca priniesť do kultúrneho domu svoje produkty zeleniny, ovocia, kvetín, ručných a remeselníckych výrobkov.
Septembrové stretnutie primátora mesta Revúca s občanmi
Napísal(a) Mgr. Patricia Šefranová
„Žiadny zápas, žiadny boj, iba príjemný rozhovor“ – aj v tomto duchu sa nieslo šieste stretnutie Revúčanov s primátorom, ktoré sa tentokrát uskutočnilo 11. septembra 2019 v priestoroch Základnej školy Hviezdoslavova o 15:30 hod. Okrem stálej zostavy zástupcov mesta – primátor mesta Ing. Július Buchta, prednostka MsÚ Ing. Eva Kučeráková, náčelník MsP Jozef Gašpar, vedúca odd. regionálneho rozvoja Ing. Bibiana Jankóšiková, vedúca odd. životného prostredia a verejného poriadku Ing. Lenka Rekenová, sa stretnutia zúčastnil aj poslanec Mestského zastupiteľstva Jaroslav Vredík. Po úvodnom privítaní, primátor mesta prenechal priestor občanom na ich otázky, ale aj postrehy na zlepšenie kvality života v meste.
Viac...
Unikátne podujatie v kaštieli Coburgovcov v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Predposledný prázdninový večer, v piatok 30. augusta 2019 sa v historických priestoroch kaštieľa Coburgovcov v Jelšave konalo nevšedné podujatie. Večer bol spojením rozprávania o klenotoch Gotickej cesty a koncertov lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov. Rozprava o príležitostiach a obnove pamiatok, ich využití a diskusiu o dobrovoľníctve predstavili členovia OZ Gotická cesta, David Raška a Peter Palgut. Večer pokračoval Hudobnou nocou u Coburgovcov, ktorej organizáciu podchytila Viera Kozárová pod vedením Mesta Jelšava. Práve pod záštitou a koordinovaním spomínanej Viery Kozárovej sa realizujú aj záchranné a rekonštrukčné práce v kaštieli, pričom s obnovou tejto vzácnej pamiatky pomáhajú aj nezamestnaní.
Druhý ročník podujatia Poklady Železníka prilákal ešte viac návštevníkov ako ten predchádzajúci
Napísal(a) Ladislav Bene
V sobotu, 24. augusta 2019 v Železníku usporiadalo občianske združenie Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk pokračovanie úspešného podujatia Poklady Železníka. Už od skorého popoludnia sa priestor okolo historického kina Stachanov zaplnil návštevníkmi. Od 14. hodiny sa mohli deti zahrať športové hry a boli pre nich pripravené aj tvorivé dielne. Svoju techniku prišli ukázať aj dobrovoľní hasiči zo Sirka a takisto OZ. Rákošská cächa prichystala deťom stánok s lesnými hádankami.
O hlad návštevníkov sa starali kuchárky z obce Sirk, ktoré pripravovali jedinečné sirkovské guľky. Taktiež bol pripravený lahodný guľáš a sladké dobroty či kvalitná káva.
Dňa 24.8.2019 v malebnej obci Čierny Potok v juhozápadnej časti Gemera sa konal tradičný Deň obce. No tentoraz to bolo netradičné, pretože drobní poľnohospodári, bez štátnej dotácie, sa rozhodli usporiadať v deň obce aj výstavu traktorov, tzv. “TRAKTORIÁDU“.
Odkaz do ZETOR-a BRNO znie jasne: „slniečkári „zapredali pýchu československého traktorového priemyslu. V období „neľudskej totality„ vyvážalo ČSFR len do Argentíny ročne okolo 1.000 kusov tejto techniky!"
Sirkovanci v lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s podporou Obce Sirk zorganizovalo pre obyvateľov obce Sirk a blízkeho okolia výlet do obce Čierny Balog. Cieľom nášho výletu bola návšteva Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Na dopravu do skanzenu sme využili vláčik Čiernohronskej železnice, kde sme najprv vláčikom ťahaným parným rušňom navštívili obec Dobroč. Túto cestu nám spríjemnila cigánska muzika Bartošovci, ktorí sa pre túto príležitosť naučili aj naše rodné piesne „Koj f tom Sirku bubnovali“ a „Ani se mä netýkaj“. Po návrate z Dobroča sme si pochutnali na slovenských špecialitách v staničnej reštaurácii Lampáreň. Po obede sme vláčikom vycestovali do samotného skanzenu. Skanzen je lesnícke múzeum v prírode a na jeho cca 4 km dlhom náučnom chodníku
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).