Keď mi prišla pozvánka na odovzdanie ocenení Srdce na dlani 2018, sám som bol zvedavý predovšetkým na to, kto si príde 4. februára 2019 do Košíc z môjho rodného gemerského regiónu okrem mňa také ohodnotenie prevziať. Áno, všetkých ocenených bolo naozaj veľa. Na otvorení sa za celý kraj spomínalo číslo vyše sto. A z toho aj pre mňa vyplývalo, že organizátori z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a vedenie Košického samosprávneho kraja si dali veľmi záležať, aby aspoň takto dali najavo, že si dobrovoľníkov vedia vážiť, pretože svojím mimoriadnym nasadením pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti prispievajú k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo skupín. Bol som príjemne prekvapený, že veľkú väčšinu z prítomných dobrovoľníkov tvorili mladí ľudia z celého kraja.
Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. Jeho najbližší a obyvatelia obce Rakovnica sme zostali veľmi smutní zo správy, že nás navždy opustil náš priateľ, kamarát a starosta obce Rakovnica p. Ľuboš Lešták vo veku 45 rokov. Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: "Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého; čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“
V piatok, 1. februára 2019, vo večerných hodinách, v náručí priateľky Maťky a milovaných synov, tíško zaspal.
Žriedlom rôznych udalostí a zaujímavostí zo života občanov gemerskej obce Muráň sú aj pre Maj Gemer ich obecné Muránske noviny. Neraz som sa pozrel do ich obsahu a vždy som našiel to, čo by mohlo byť zaujímavé i pre ostatných návštevníkov stránky. Dnes vám sprostredkúvam zaujímavý príspevok známej autorky spomedzi Muránčanov, ktorá sa podpisuje aj skratkou -RS-. V ostatnom čísle týchto novín si spomenula na vyše 60. výročie od začatia výstavby kultúrneho domu. Mne sa celkom páčil, pretože dnešným Muránčanom aspoň v skratke priblížila, ako sa to vlastne bolo, keď sa začalo s budovaním ich kultúrneho stánku. K príspevku je pripojený tiež príspevok ďalšieho autora, ktorý doplnil, čo vlastne Muránčania využili, aby s prispením fondu z Európskej únie dostali novú i kultúrnejšiu tvár tohto stánku pre jeho lepšie využitie.
Čiernopotočania si pochutili na kapustnici z vlastného dvora
Napísal(a) J. Pupala
Čierny Potok. Veľká obec s malým počtom obyvateľstva na juhozápade Gemera sa musí vysporadúvať s dobou. V obci postupne zatvorili krčmu a po čase aj obchod. Všemocné „hypermarkety“ zlikvidovali drobné obchody. Obyvatelia z obce tak musia základné kuchynské polotovary chodiť nakupovať do susedných obcí, ktoré sú najbližšie 2,5 km. Ani tam však nedostanú čerstvú zeleninu, ovocie a o mäse ani nehovoriac. Chtiac-nechtiac „kapitalistický blahobyt“ obyvateľov prinútil k návratu do doby svojich rodičov. Tak sa upravili staré chlievy, kde boli zbúrané tam postavili nové a začali chovať prasiatka, sliepočky, húsky, ovečky, kozičky a poniektorí aj kravky a koníky. Nuž a senko, ani obilie nedostať v hypermarketoch. Tak sa začali obrábať záhrady, aj políčka, začali sa vytyčovať „elekro-oplotky“ a chovať ovečky, kravičky, kozičky.
Lillian Bronďošová prvýkrát ako žena zvolená za starostku obce Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi obcami nášho horného Gemera po prvýkrát v histórii Gemerskej Polomy bola v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 zvolená za starostku obce žena. Touto starostkou sa stala pani Lillian Bronďošová. Už pred štyrmi rokmi sme konštatovali, že ako poslankyňa vo vtedajších voľbách dostala od voličov obce viac hlasov ako vtedy zvolený starosta. To poukazovalo na to, že má medzi spoluobčanmi veľkú dôveru. Po štyroch rokoch sa to potvrdilo, a preto niet sa čomu čudovať, že si ju jej spoluobčania tohto roku zvolili za starostku. V sobotu 8. decembra 2018 na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva zložila sľub a od zastupujúcej starostky Ivany Antalovej prevzala funkciu starostky obce Gemerská Poloma. Prevzala tým aj zodpovednosť za riadenie obce, ktorá počtom obyvateľov patrí na hornom Gemeri medzi tie početnejšie.
Revúca zažila ďalší ročník najkrajších jesenných podujatí
Napísal(a) Grétka Citrjaková
V poradí už 19. ročník Jazdy sv. Huberta a 6. ročník regionálnych poľovnícko-rybársko-včelárskych slávností sa uskutočnil v Revúcej 6. októbra 2018. Počas tohto slnečného dňa všetci účastníci na námestí pred Kohútom mali možnosť obdivovať rôzne výtvarné diela, vyrezávané tekvice, ochutnať výborné koláče, povoziť sa na koňoch, hlasovať v súťaži, zabaviť sa s deťmi pri bublinkovej Hubble-bubble show, odfotiť sa v tematickom ráme a mnoho ďalšieho. Medzi súťažami nechýbali ani tie tradičné, ako je skladanie klátika, lov jeleňa, rúbanie dreva, dostihové súťaže, ale aj hon na líšku. Sokoliari predviedli úžasné kúsky s dobre vychovanými operencami, psíčkari si prišli na svoje pri prehliadke plemien poľovných psov
V Jesenskom si pripomenuli 80. výročie mobilizácie
Napísal(a) J. Pupala
Obec Jesenské, ktorá leží v južnej časti okresu Rimavská Sobota (predtým Feledince), bola dôležitou železničnou krížovatkou už za Rakúska-Uhorska. Po rozpade „žalára národov“ v roku 1918 pripadla obec do Československa. Po nástupe Hitlera k moci v Nemecku a jeho plánom na dobývanie „životného priestoru“ na úkor východných susedov rozhodla Československá vláda o vybudovaní hraničných opevnení v kritických miestach štátnych hraníc s agresívnymi plánmi Nemecka, Rakúska, Maďarska a Poľska vybudovať systém opevnení po vzore francúzskej Maginotovej línie. Po mníchovskom diktáte však neboli všetky dokončené, respektíve museli byť opustené a v Čechách padli do Nemcami zabratých Sudet a na južnom Slovensku Horthyho Maďarsku. Maďari väčšinu opevnení, tzv. „ropíkov“ zničili.
Rochovčania si pripomenuli sedemsté výročie od prvej písomnej zmienky
Napísal(a) MG od
Pri príležitosti 700. výročia od prvej písomnej zmienky Obec Rochovce zorganizovala kultúrno-športovo-spoločenské dni 25., 28. a 29. augusta 2018. Informáciu o tejto udalosti nám poslal jej starosta Ing. Stanislav Levrinc. Ani tentoraz nechýbala od neho videonahrávka, na ktorej sú zachytené najdôležitejšie časti programu. Dni obce začali 25. augusta ráno turistickým výstupom spred budovy Obecného úradu k Ochtinskej aragonitovej jaskyni lesným chodníkom na Hrádok. Každý účastník, ktorý sa zúčastnil turistického výstupu dostal zadarmo vstup do jaskyne, malé občerstvenie s opekačkou pri jaskyni a šiltovku s vyšitým erbom obce. Hlavná časť týchto dní pokračovala 28.8.2019 slávnostným odovzdávaním plakiet
V sobotu 18.08.2018 sa už štvrté leto otvorili brány Coburgovského kaštieľa v Jelšave, aby sme si počas podujatia „Kaštieľny deň“ tradične pripomenuli jeho významné historické míľniky. Takým bola aj veľkolepá prestavba kaštieľa grófom Mikulášom Kohárym, ktorej 255. výročie pripadá na rok 2018. Práve toto okrúhle výročie sa stalo ústredným motívom tohtoročného Kaštieľneho dňa a prostredníctvom komentovaných prehliadok od historika sa mohli návštevníci kaštieľa počas podujatia o týchto udalostiach dozvedieť ešte omnoho viac. Nebolo to jediné okrúhle výročie týkajúce sa nášho mesta. V spolupráci s košickou detskou historickou železnicou sme pri príležitosti 125. výročia otvorenia železničnej trate Plešivec – Muráň ponúkli obyvateľom muránskej doliny nostalgickú jazdu
Kaštieľny deň v Jelšave priblížil históriu mesta z obdobia Koháryovcov
Napísal(a) MG od
Veľkou spoločenskou udalosťou minulého týždňa v Jelšave bol Kaštieľny deň. Organizátori ho pripravili na sobotu 18. augusta 2018. Ako svedčia ohlasy z Jelšavy, pripravili sa naň veľmi zodpovedne aj preto, že v tomto roku si pripomínajú aj 255 rokov od začiatku prestavby miestneho kaštieľa, o histórii ktorej sme v skratke priniesli informáciu s pozvaním na túto udalosť aj na našej stránke. Bohatý kultúrny program sa uskutočnil priamo na nádvorí kaštieľa, ktorý sa ale nachádza v dezolátnom stave už niekoľko rokov, napriek snahe Mesta Jelšava o jeho rekonštrukciu a spoločenské využitie.
Mnohí jelšavskí spoluobčania sa Kaštieľneho dňa osobne zúčastnili a keď pripomenieme, že do tohto diania prispela aj jazda vláčikom až z Košíc, Jelšavu navštívili aj milovníci histórie a jarmočných príležitostí z ďalekých Košíc i bližšieho Muráňa a Revúcej.
Viac...
Obyvatelia Rákoša si slávnostne pripomenuli sedemsté výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) MG pb
Z bývalej gemerskej baníckej obce Rákoš, ktorá sa nachádza v okrese Revúca 11 km od Jelšavy, sme sa dozvedeli, že v dňoch 17. a 18. augusta t. r. sa v tejto obci uskutočnilo slávnostné podujatie. V spomínaných dňoch si obyvatelia Rákoša pripomenuli 700. výročie prvej písomnej zmienky. Oslavy, ktoré zorganizovala Obec Rákoš, sa uskutočnili po dva dni, keď v piatok bolo oceňovanie významných občanom a rodákov Rákoša. Účastníkom osláv sa tiež predstavila hudobná skupina Jazz Duo, po vystúpení ktorej bola slávnostná recepcia. V sobotu popoludní sa konali oslavy na Obecnom úrade. Domácich i hostí, medzi ktorými bol aj primátor Jelšavy Milan Kolesár, potešila svojím vystúpením folklórna skupina Spod Kohúta z Revúčky a Genšenky z Honiec. Po nich nasledovalo
Sedemsto rokov Slavošoviec - malej, ale známej gemerskej obce
Napísal(a) M. Sajenko
Ani sa nezdá ako rýchlo plynú roky, postupne, rok za rokom. Tak tomu bolo v mesiaci jún 2018, keď v dňoch 16. – 17. júna sme si v Slavošovciach pripomenuli sedemstoročnicu. Je to skoro, alebo opozdene?
Čas je neúprosný a človek - činiteľ slabý. Tieto slová zazneli ešte v roku 1970 pri oslavách slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského, kráľa slovenskej rozprávky, slovenského Homéra. To boli vtedy slová čestného občana Slavošoviec, boli vyslovené osobnosťou, akým bol zaslúžilý umelec, profesor a spisovateľ Ján Čajak, posledný nepriamy potomok Dobšinského.
Prečo tie slová pripomínam? Lebo boli ony tou duševnou a kultúrnou injekciou, dávajúcou zmysel týmto slávnostným dňom, ktoré prišli, aby v nás zakotvili úctu voči histórii, ktorá nám bola daná v 700-ročnom
Kaštieľny deň v Jelšave nás vráti do obdobia Koháryovcov a koháryovských prestavieb spred 255 rokov
Napísal(a) T. Strelková
Koháryovci patrili medzi významné šľachtické rody v Uhorsku. Zastávali dôležité vojenské a politické funkcie. Ich majetky sa nachádzali na území Slovenska, Maďarska a Rakúska. Zemepanské mesto Jelšava ako súčasť a centrum panstva Muráň patrilo tiež do ich vlastníctva. V staviteľskej činnosti nadviazali na renesančnú stavbu kaštieľa už značne zničenú a postupne od 18. storočia sa pustili do prestavby. Vlastníctvo panstva Muráň bolo Štefanovi Kohárymu panovníkom potvrdené donačnou listinou v roku 1701 hlavne za vojenské činy. Hontiansky hlavný župan gróf Mikuláš Koháry sa rozhodol pre nákladnú prestavbu kaštieľa na moderné barokové sídlo. Prestavbu nikdy nedokončil a nebola ani dostatočne stabilná. Po jeho predčasnej smrti majetky prevzali jeho bratia a ďalší potomkovia až do vymretia rodu po meči v roku 1826. Slúžil ako sídlo správy majetkov a obydlie koháryovských úradníkov a zamestnancov.
Kultúrno – športovo – spoločenský deň obce Rochovce 2017 s vlastným spevokolom
Napísal(a) MG od
Na portáli Rochovce.sk uverejnili inforomáciu, že táto obec v Štítnickej doline zorganizovala dňa 29.08.2017 kultúrno – športovo – spoločenský deň obce Rochovce 2017. Tento deň charakterizovali rôzne súťaže detí od 3 do 13 rokov, vystúpenie sokoliarky, jazda na koníkoch a jazda na štvorkolke. Obyvateľov tejto hornogemerskej obce zaujalo najmä vystúpenie folklórneho súboru DUBINA z Rožňavy a obecného spevokolu z Rochoviec.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).