V Slavošovciach si pripomínajú 200 rokov od spustenia papierenskej výroby
Napísal(a) vtedy.sk
História výroby papiera v Slavošovciach sa datuje od roku 1817, keď bol miestny chátrajúci hámor prestavaný na papierenský mlyn. Johanna Gyürkyová, ako prvá na Slovensku a bývalom Rakúsko-Uhorsku, zaviedla do prevádzky v Slavošovciach v r. 1865 strojovú výrobu papiera. Vývoj papierenskej výroby v tomto regióne však nebol jednoduchý. V čase existencie Československej republiky v roku 1923 sa papierne dostali do finančnej krízy a bol navrhnutý ich rozpredaj.
Ako dve drobné dievčatá z osady Rúbanka „dobyli“ Bratislavu...
Napísal(a) Monika Podolinská
...a získali si srdce nielen pána prezidenta. Miška a Ivanka sú dve druháčky z osady Rúbanka v Muránskej Dlhej Lúke. Dve múdre a mimoriadne vnímavé dievčatá, ktoré sa ešte v januári tohto roku zapojili do literárnej súťaže Práva detí očami detí. Vyhlasovateľom súťaže je Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika a tento ročník sa konal pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky.
Zuzana Dobošová, Jovice: "Tŕpli sme hrôzou, lebo ak by hladina vody stúpla ešte o centimeter, zase by sme mali celé prízemie pod vodou"
Napísal(a) Zuzana Dobošová
Keď sa nad územím východnej časti Rožňavskej kotliny v nedeľu 7. mája 2017 popoludní "vyliali" mračná, voda z nich poriadne zaskočila obyvateľov obcí nachádzajúcich sa v blízkom okolí. Vďaka rýchlej reakcii a zásahu občanov sa hneď začal boj s dôsledkami tohto prírodného živlu. Najviac povodeň poznačila obec Jovice. Ľudia robili, čo mohli, aby si zachránili okrem príbytkov aj to najcennejšie čo majú. Na známej sociálnej sieti sa objavili prvé fotografie dokumentujúce udalosť, ktorú zapríčinila veľká voda.
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava skrášľovali okolie
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Jar patrí snáď k najkraším ročným obdobiam. Prebúdza sa príroda - rozkvitajú stromy, kvety, ožívajú vtáčiky... Mesto Jelšava zorganizovalo v piatok 7. 4. 2017 brigádu na výsadbu ihličnanov na Hradovisko, aby sa zlepšilo životné prostredie. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava, ktorí zakropovali zasadené sadenice. Brigáda tým však pre dobrovoľných hasičov neskončila. Pokračovala skrášľovaním okolia zbrojnice a samozrejme aj tu sa vysadili sadenice - jedličky
Pamätná kniha obce Rochovce obohacuje jej internetovú stránku
Napísal(a) MG - od
"S troch strán stisnutej kotline popretínanej prameňmi, potôčikmi a močiarmi bujnelo rastlinstvo. Svoj mohutný vzrast vo vodnom zrkadle obdivovalo, v ňom bystré rybky na slniečku sa vyhrievaly. Chrobáci, motýli a včelky zdolaní únavou pristávali na pestrých kvietkoch. V pralesoch pod mohutnými stromami ukrývala sa zverina k nej spev vtáctva, sťa slnečný papršlek ťažko prenikal. Do tohto prostredia dostal sa zavalitý človek. V jeho mocnej ruke menily sa kamenné bronzové a železné nástroje.
Dobrovoľní hasiči z okresu Revúca absolvovali v Jelšave odbornú prípravu pre používateľov rádiostaníc a telekomunikačných zariadení
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine zorganizovali dňa 28.1.2017 Odbornú prípravu používateľov rádiostaníc a telekomunikačných zariadení. Odborná príprava bola vykonaná v priestoroch Mestského domu kultúry v Jelšave a zúčastnilo sa jej 68 dobrovoľných hasičov z Držkoviec, Gemera, Gemerskej Vsi, Jelšavy, Kamenian,
Jelšavskí dobrovoľní hasiči hodnotili uplynulý rok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Opäť sa stretol rok s rokom a nastalo obdobie hodnotenia, čo sa v uplynulom roku udialo. V sobotu 14. januára 2017 sa jelšavskí dobrovoľní hasiči stretli v Klube dôchodcov v Jelšave, aby vyhodnotili rok 2016 na výročnej členskej schôdzi. Medzi jelšavských hasičov zavítali aj kolegovia z rumunského Nadlaku.
Na úvod si prítomní mohli pozrieť prezentáciu, ktorá poukázala na rôznorodú činnosť v uplynulom období.
Nič sa nedá robiť, obecné Muránske noviny ma svojím výzorom, obsahom i vľúdnosťou vždy vedia osloviť a už niekoľko rokov máme spoločné záujmy. Medzi ne patrí zaujímavé oslovenie čitateľov, ktorí pochádzajú z obce, ale aj širokého okolia. Verných čitateľov majú aj v okresnom sídle v Revúcej, ale i ďalej na východ od Jelšavy.
Revúcej dominujú vianočné trhy, výstava kolekcií i večer s Mikulášom
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V piatok 2. a v sobotu 3. decembra 2016 bol pre obyvateľov Revúcej a jej návštevníkov okrem vianočných trhov, tradičnej kapustnice, výborného punču, vareného vínka a horúcej medoviny, pripravený aj pestrý predvianočný kultúrny program, ktorý zorganizovalo Mesto Revúca a MsKS v Revúcej.
V piatok o 9:30 sa pred budovou Súkromnej strednej odbornej školy uskutočnila prezentácia
Viac...
Hlavný oltár z evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom odviezli na jeho rekonštruovanie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi významné kultúrno-historické pamiatky v hornogemerskej obci Rožňavské Bystré patrí okrem evanjelického kostola a. v. patrí aj oltár, ktorý sa nachádza v spomínanom kostole. Keď miestni cirkevníci v roku 1952 počas vykonávania funkcie vtedajšieho predsedu MNV Juraja Doboša sa pustili do budovania cesty do kostola,
Zo zbierok a finačnej pomoci zo zahraničia odvodnili základy evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Marta Lajčáková
Náš evanjelický kostol v Rožňavskom Bystrom bol posvätený dňa 12. októbra 1844 a už viac rokov „trpel“ nadmerným zavlhnutím múrov následkom priesakov vody, ktorá prenikala pomedzi škáry a vzlínala sa po vonkajšom betónovom sokli. Zamokal už aj interiér kostola, hlavne zo strany od miestnej komunikácie, ktorá je situovaná na severnú stranu. V kostole sú vytvorené plesne na podlahe pod lavicami aj na vnútorných obvodových múroch. Pred dvomi rokmi sme už čiastočne odstránili mokrú omietku za oltárom až do kamenného muriva, aby sa vysušil najviac postihnutý priestor.
Pamiatka posvätenia chrámu Božieho v Rakovnici, spojená s posviackou modlitebne
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľa 2. októbra 2016 sa zapíše do kroniky filiálky Rakovnica, prináležiacej k Evanjelickému cirkevnému zboru a. v. Rožňavské Bystré, veľkými písmenami. Po požehnanej dopoludňajšej slávnosti posviacky obnoveného ev. a. v. chrámu Božieho v Betliari, pri 230. výročí jeho posvätenia, prijal dôstojný brat dištriktuálny biskup Slavomír Sabol pozvanie i do Rakovnice, na slávnostné služby Božie pri príležitosti 178. výročia posvätenia chrámu Božieho, ktoré boli v Rakovnici spojené s posviackou obnovenej modlitebne.
V Gemerskej Polome ukončili stavbu kanalizácie a čistiarne odpadových vôd
Napísal(a) D. Červenáková
Dňa 10. septembra 2016 sa uskutočnilo odovzdanie novovybudovanej kanalizácie a ČOV v obci Gemerská Poloma, na ktorom si slávnostne odovzdali symbolický kľúč od diela Ing. Miroslav Michalka – starosta obce a pán Martin Scherer, zástupca Švajčiarskej konfederácie a vedúci Kancelárie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-