Šarlota Bottová Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja

Gemersko-malohontské múzeum vo svojich priestoroch 12. apríla 2023 o 15.00 hod. sprístupní autorskú výstavu z tvorby výtvarníčky Šarloty Bottovej Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja. Výstava potrvá do 31. augusta 2023.

Šarlota Bottová (1989) je mladá talentovaná výtvarníčka pochádzajúca z Rimavskej Bane. V súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.

DOKUMENTÁCIA BÝVANIA RÓMOV V 60. ROKOCH 20. STOROČIA
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum súbor fotografií zachytávajúcich spôsob bývania Rómov vo vybraných lokalitách Gemera-Malohontu a Novohradu v rokoch 1960 – 1968. Fotografie budú vystavené od 1. do 30. apríla 2023 v priestoroch stálej expozície.
Na území Gemera-Malohontu sa Rómovia začali usadzovať v priebehu 16. – 17. storočia. Jedným z vonkajších prejavov odrážajúcich ich kultúru a spôsob života je i charakter bývania a architektúra. Kočovní olašskí Rómovia využívali na presun z miesta na miesto drevené vozy, ktoré si v mnohých prípadoch kupovali od sedliakov. Tieto vystielali slamou a ukladali do nich všetky predmety dennej potreby. Horná časť voza bola krytá plachtou, no plachty sa využívali aj pri zhotovovaní rôznych typov prístreškov spojených s vozom. Okrem takéhoto krátkodobo využiteľného prístrešku si Rómovia stavali tiež stany s drevenou konštrukciou, pokryté celtovinou a postavené tak, že v nich dokázali prebývať celý rok.
 
Majstrovské zápasy odvetných častí futbalových líg začali aj na hornom Gemeri

Prvé jarné kolo ligových súťaží dospelých na horom Gemeri si prišlo pozrieť, podľa záznamu rozhodcov, okolo 535 divákov. Najlepší si vybrali zápasy v Rožňave, v Rudnej, Betliari a v Dobšinej, kde padlo 7 – 5 gólov. Karty padali tiež, ale okrem žltých i jedna červená na zápase v Hrhove, kde si ju „vybojoval“ domáci R. Hajdu.

D O S P E L Í

V. LIGA JUH VsFZ – 15. kolo

MFK Rožňava – Ťahanovce 6:0 (3:0). G: F. Kovács 2, F. Gyenes, J. Korfanta, M. Domik, J. Kovács. ŽK: 0 – D. Uzsovics. R: J. Mano – E. Arguš, Š. Miľo, DS: M. Voroňák. D: 200.

ROŽŇAVA: Kristian Kocis - Juraj Horvát, Dávid Bodnár, Yurii Rogozhkin, Jozef Korfanta, Filip Szabó, Gabriel Majoroš (C), Valerii Kovernyk (55´ J. Kovács), Michal Domik, František Gyenes (68´ A. Hajduk), Filip Kovács.

ŤAHANOVCE: Valentín Kateržabek - Boris Matta, Samuel Žulkovský, Tibor Palko (C), Gabriel Baďo, Marek Boňko, Lukáš Borovský (55´ J. Hingisz), Dávid Grohol, Dávid Uzsovics, Pavol Kozák (46´ P. Smak), Jozef Vadas (70´ A. Beliš.

Futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré pripravení na jarnú časť futbalovej 7. ligy
V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o tom ako sa rožňavské futbalové kluby pripravovali na jarnú odvetu futbalových súťaží, v ktorých účinkujú. Najprv uvádza prestupy a hosťovania, potom prípravné zápasy a výsledky rožňavských mužstiev v Krajskej futbalovej lige. V závere príspevku ponúka prehľad futbalových zápasov rožňavských klubov, ktoré sa budú hrať tento víkend. Text dopĺňa fotografia.
 
Prestupy a hosťovania k 30. 3. 2023
 
Július Benedik – Krh. Podhradie – ŠK Polom G. Poloma
Tomáš Kún – ŠK Polom G. Poloma – Sp. Tomášovce
Lukáš Fafrák – Betliar – Rožň. Bystré
Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti

Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
 

Strana 139 z 1741