Detail z plagátu Martiny Kleinovej pozývajúceho na jej výstavu "Neviem kde, ale niekde tam"

Martina Kleinová je prvou výtvarníčkou z vlastných radov, ktorej Gemerské osvetové stredisko (GOS), zriaďovateľom ktorého je Košický samosprávny kraj, otvára tohoročnú autorskú výstavu s názvom „Neviem kde, ale niekde tam“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2. februára 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave.

„Názov výstavy odkazuje na transcendentálnu a mystickú realitu, kde je paradoxne umelý svet vnímaný ako bežná realita. Autorka nás pozýva do intímneho, magického a tajomného sveta, ktorý vytvára svojimi obrazmi. Tento kontrast medzi umelým a prirodzeným ešte zvýrazňuje úprimnú otvorenosť a výpoveď umelkyne,“ uviedla kurátorka výstavy Gabriela Görgeyová.

Martina Kleinová študovala umelecké návrhárstvo odevov a výtvarnú edukáciu, čo uplatnila v praxi ako kostýmová výtvarníčka v niekoľkých divadelných predstaveniach, ako autorka ilustrácií, pri tvorbe propagačnej grafiky, či ako lektorka školy animovaného filmu.

Detail z plagátu výstavy Jany Kušnierovej

Známa regionálna výtvarníčka Jana Kušnierová a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozývajú na otvorenie jubilejnej autorskej výstavy s názvom Dozrievanie, ktorá sa uskutoční v Galérii múzea od 30. januára 2024. Jana Kušnierová sa výtvarnému umeniu venuje nepretržite od skorého detstva a rovnako aj jej štúdium bolo s týmto odvetvím úzko prepojené. Ako pedagogička svoj život zasvätila výtvarnému umeniu a robí tak dodnes. Teraz k nám prichádza s jubilejnou desiatou  výstavou – prvou po rekonštrukcii Galérie„Povedala, že je to pravdepodobne jej posledná výstava, ale ja tomu neverím. Umelec, ktorý žije svojou tvorbou, nikdy neprestane tvoriť. Popularita jej obrazov je taká vysoká, že si viem predstaviť, že ak by odmietla ďalšiu ucelenú výstavu, ľudia by sa prišli pozrieť i na jej jeden obraz, ktorý je vo fáze dozrievania,“

GOS-ka spúšťa vo februári kurz keramiky pre začiatočníkov

Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok spúšťa obľúbený kurz keramiky pre dospelých. V termíne 6.2.-26.3. 2024 počas ôsmich lekcií v trvaní 25 hodín si účastníci osvoja základné techniky modelovania z hrnčiarskej hliny vrátane dekorovania a glazovania, ako aj postupy finálneho procesu výpalu. Kurz bude prebiehať každý utorok od 16:00 pod vedením lektorky GOS Renáty Kseničovej. V cene kurzu 140.- € je zahrnuté: materiál, pracovné pomôcky, uskladnenie výrobkov počas sušenia, 2x výpal v elektrickej peci, malé občerstvenie a certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu.
„Účastníci sa naučia rôzne techniky modelovania, vyrobia si zaujímavé dekoračné ale aj úžitkové predmety. Vzhľadom na blížiace sa veľkonočné obdobie sa pustia aj do výroby veľkonočného zajaca,“ informovala riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná. 

Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade. Hrnčiarstvo v dejinách ľudstva patrí medzi najstaršie remeslá. Z mäkkej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa pomerne odolné a všestranne použiteľné keramické nádoby, ktoré sprevádzajú človeka až do súčasnosti (v Karpatskej kotline už viac ako 8 000 rokov).

Na území Slovenska v stredoveku existovalo niekoľko okruhov keramiky, deliacich sa podľa farby črepu keramiky a zodpovedajúcich aj určitým územným okruhom. V župách Gemer-Malohont a Novohrad bola rozšírená tzv. biela keramika. Hrnčiarstvo na tomto území nadobudlo špecifický charakter vďaka surovinovým zdrojom – hlinám s obsahom kaolínu, ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.

Dostaňme prostredníctvom rôznych podujatí literatúru a knihy čo najviac do povedomia verejnosti

V súčasnosti čítanie považujeme za základnú znalosť a pre mnohých z nás je tiež veľkou zábavou. No nebolo tomu vždy tak. V 18. storočí mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Venovali sa mu iba vzdelanci a bohatí ľudia.

Čítanie. Dôležitá činnosť každého dňa. Výsledky 15-ročných slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 sú alarmujúce. V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov, ktorí nedisponujú základnými čitateľskými zručnosťami! Čitateľská gramotnosť je potrebná, aby žiaci dokázali uspieť v ďalšom vzdelávaní a iných predmetoch. 

Tak, ako sa mení doba, mení sa aj poslanie knižníc. V minulosti boli miestom, kde sa dali požičať knihy alebo v priestoroch študovne poskytovali možnosti na štúdium. V súčasnosti majú knižnice množstvo ďalších úloh,“ povedala riaditeľka knižnice v Rožňave Iveta Kyselová.

XI. členskú výstavu Fotoklubu Pix-XL predĺžili do 23. februára

Pozývame vás do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja na výstavu fotografií, ktoré prezentujú členovia Fotoklubu Pix-XL. Výstava, ktorej vernisáž bola 24.11.2023 predĺžili a potrvá do 23.2.2024. Vstup je voľný.

Fotografovanie je hlavne o hľadaní. Fotograf hľadá námet, objekt, svetlo, správnu kompozíciu, atmosféru,... Častokrát čaká na správny moment.

November je už tradične od roku 2010 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave venovaný fotografiám. 

„Za 13 rokov stretnutí sa u mnohých členoch prejavili vzájomné vplyvy. Kritiku berieme prísne a vážne, no vždy v dobrom. Samozrejme nám to pomáha zvyšovať úroveň tvorby. V klube sa vytvorili nielen kolegiálne vzťahy, ale aj nerozlučné priateľstvá,“ povedal jeden zo zakladajúcich členov fotoklubu Štefan Kesi. 

Galéria Baníckeho múzea v Rožňave otvára svoje brány novým projektom

Koncom januára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne predstaví výsledky realizácie projektu Otvorená galéria. Projekt bol realizovaný v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu vďaka nenávratnému finančnému príspevku vo výške viac ako 130 000 Eur. Spolufinancovanie realizácie projektu zabezpečil Košický samosprávny kraj. 

Cieľov projektu bolo hneď niekoľko. Hlavnou snahou múzejníkov bolo zvýšiť udržateľnosť a odolnosť objektu galérie ako kultúrnej inštitúcie. Ich zámerom bolo zabezpečiť vysoký štandard prezentácie kultúrneho dedičstva najmä prostredníctvom revitalizácie priestorov galérie na prízemí a vytvorením stálej expozície výtvarného umenia regionálnych autorov. Nie menší dôraz sa kládol na zvýšenie komfortu a hygienickej bezpečnosti ako návštevníkov galérie tak i jej zamestnancov.

V Jelšave zorganizovali skúšky hasičov na získanie odznaku odbornosti

     Predchádzanie vzniku požiarov prostredníctvom výkonu protipožiarnej prevencie a výchovy, ako aj represívna činnosť hasičských jednotiek si vyžadujú vysoký stupeň odbornosti všetkých členov – dobrovoľných hasičov. Jednou z foriem preukazovania stupňa odbornosti je organizovaná príprava a plnenie stanovených podmienok príslušného stupňa odznaku odbornosti.

     Skúšky na overenie teoretických vedomostí a praktických návykov a skúseností potrebných na získanie odznaku odbornosti odzrkadľujú aj aktívnu činnosť každého uchádzača pri plnení výcvikových úloh na príslušnej úrovni.

     Teoretické znalosti a praktické skúsenosti potrebné na získanie odznaku odbornosti tvoria súčasť odborného školenia a výcviku. K získanie odznaku odbornosti je nesporne nutná aj individuálna odborná príprava a samovzdelávanie členov.

štvrtok, 04 január 2024 12:19

Malý cimbal z Klenovca predmetom mesiaca január

Napísal(a)
Malý cimbal z Klenovca predmetom mesiaca január

Predmetom mesiaca január v Gemersko-malohontskom múzeu je prenosný, tzv. malý cimbal, ktorý zhotovil Arpád Deme z Uhorského pre cimbalistu Gejzu Cibuľu z Klenovca. Malý cimbal našiel v minulosti uplatnenie najmä v ľudovom prostredí a už v 18. storočí sa stal súčasťou sláčikových hudieb. Bol to prenosný nástroj bez nôh, ktorý nosili cimbalisti zavesený na pleci, pri hre ho položili na stôl, na sud alebo opreli o svoje nohy a hrali na ňom v miernom predklone, pričom používali paličky obalené handričkou, plsťou, vatou, filcom alebo iným mäkkým materiálom. Okrem prezentovaného malého cimbalu možno v rámci zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea tento hudobný nástroj vidieť v stálej expozícii na olejomaľbe s názvom Táborenie husárov z konca 18. storočia, či na grafike z roku 1856 od Mikuláša Barabáša zobrazujúcej príchod nevesty s hudobným sprievodom rómskej kapely.

Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava v roku 2023 najčastejšie zasahoval v nedeľu

Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2023 spolu 26 zásahov, z toho 14 požiarov, 10 technických zásahov a 2 iných technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Najviac sa zasahovalo v nedeľu 5-krát, potom v pondelok, utorok, štvrtok a v sobotu po 4-krát, v utorok 4-krát, v stredu 3-krát a v piatok 2-krát. Najviac horela strecha 3-krát, byt a komínové teleso po 2-krát a po jednom sme zasahovali pri požiaroch bioplynovej stanice, lúčneho porastu, krovia, vraku auta, hospodárskej budovy, motorového vozidla a kontajnera. Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave - 11. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné: - 9. mája – štyri-krát.  Kejďák, Tomášikova, Námestie republiky – Muránska, Námestie SNP – Tomášikova, Armádna, Ševcovská a Kúpeľná po jednom. 

Strana 4 z 197