RETROvýstava - Nostalgia z časov nedávnych v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) R. Šimko
Ďalšiu fascinujúcu výstavu s názvom RETROvýstava má pre svojich priaznivcov pripravenú Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej vernisáž sa uskutoční dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. „Cieľom výstavy je vyvolať u starších nostalgické spomienky na časy nedávno minulé, zároveň priblížiť mladším ročníkom, ako sa v tých časoch žilo, aké predmety sa používali, či už ide o predmety každodennej potreby ako elektronika, hračky a taktiež športové či iné predmety, ktoré používali ich rodičia, či starí rodičia,“ povedal o výstave jej kurátor Mgr. Pavol Horváth.
Žiaci základných škôl sa vybrali po stopách Objaviteľa
Napísal(a) Mgr. Marína Krivanská, Mgr. Soňa Plutová
V priestoroch Kultúrneho domu v Dobšinej sa uskutočnila 20. mája 2019 putovná výstava ilustrácií Zuzany Fuskovej pod názvom Slovensko – krajina plná tajomstiev, ktorú zorganizovala Základná škola v Dobšinej, Matica slovenská (DMS Rožňava, MO MS Dobšiná) a Mesto Dobšiná. Uskutočnila sa beseda za účasti autorky projektu Slovensko – krajina plná tajomstiev Lenky Šingovskej, ktorá mapovala vodné bohatstvo. A nielen to. Pútavo nám čítala z knihy Slovensko – krajina plná tajomstiev, Vodné dobrodružstvá. Priblížila nám vybrané lokality Slovenska a oboznámila nás s hodnotou vody a odhalila jej tajomstvá. Prezradila nám aj to, že miesta, ktoré sa v knihách vyskytujú osobne navštevuje a hľadá o nich informácie.
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 22.05.2019 piatu výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať najneskôr do 24.06.2019. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont. Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností.
Mestské kultúrne stredisko uskutočnilo ďalší z verejných koncertov festivalu RAK, ktorý nadväzuje na tradíciu v Revúcej spred niekoľkých rokov. Séria koncertov vážnej hudby prinesie počas celého roka kvalitnú klasickú hudbu v podaní renomovaných hosťujúcich, ale aj domácich umelcov, pre občanov i turistických návštevníkov mesta.
Atraktívnu atmosféru noci múzeí na Slovensku 18. mája 2019 sme využili na koncert z veže Evanjelického a. v. kostola, ktorá je svojou typickou nezameniteľnou siluetou jedným zo symbolov nášho mesta. Niekoľko desiatok divákov využilo pripravené sedenie na nádvorí pred vstupom do kostola, avšak viacerí dali prednosť hudobnému zážitku z väčšej vzdialenosti, keďže nádherný spln mesiaca ladil so štýlovo osvetlenou ochodzou veže.
Úspešná Noc múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Aj tento rok sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote zapojilo do podujatia Noc múzeí a galérií. V sobotu 18. mája 2019 boli brány múzea otvorené do neskorej noci a priestory piateho najstaršieho múzea na Slovensku si prezrelo 747 návštevníkov. Pre porovnanie, minulý rok nás navštívilo 485 návštevníkov a v roku 2017 548. Najväčšiu návštevnosť sme zaznamenali v roku 2011 – 808 návštevníkov a najmenej počas prvého ročníka podujatia v roku 2005 – 400 návštevníkov.
Pätnásty ročník podujatia otvorila o 18.00 hod. riaditeľka múzea Oľga Bodorová. Hosťom večera bola rimavskosobotská skupina Maduar, ktorá počas otvorenia podujatia potešila návštevníkov tromi skladbami, jednou z nich bola Hafanana,
Prváci zo ZŠ J. A. Komenského si užívali v Škole v prírode v Ždiari
Napísal(a) ZŠ
Na májový týždeň od 13.-17.5. sa tešili žiaci 1. B triedy zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. V pondelok ráno sa vybrali do Školy v prírode. Čakalo ich úžasné prostredie krásnej prírody v obci Ždiar v penzióne U gazdu. Užili si prírody – od zimnej cez jarnú až po letnú. Každá minúta ich pobytu bola naplnená skvelým programom. Po príchode sa ubytovali, naobedovali a vyrazili na potulky obcou Ždiar. Druhý deň spoznali krásy, ktoré ukrýva Belianska jaskyňa. V stredu vyrazili do múzea Ždiarsky dom, kde im teta sprievodkyňa porozprávala a opísala vtedajší bežný život na dedine. Vo štvrtok navštívili Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine. Tento zámoček je kultúrna pamiatka, ktorá slúžila hlavne na reprezentačné účely a v roku 2015 ju prezident A. Kiska sprístupnil pre verejnosť.
Syn Alexandra Dubčeka MUDr. Pavel Dubček, traumatológ a chirurg, navštívil v dňoch 30. apríla 2019 a 1. mája 2019 Gemer. Konkrétne, už po niekoľký raz navštívil svojho priateľa v malebnej obci Čierny Potok. Prečo práve túto obec?
Jeho priateľ z Čierneho Potoka JUDr. Jozef Pupala počas absolvovania vojenskej základnej služby bol s jeho bratom Petrom v jednom útvare. Vojaci vedia aký to bol útvar na východnom Slovensku v Sabinove. Vtedajší náčelník štábu mjr. F. podal sťažnosť na Veliteľstvo východného okruhu do Trenčína (veliteľom bol gen. S. K. – mimochodom veľký veliteľ, ktorý podporil hnutie nemeckého generála
U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Bučina z Pače o jarných prácach na dedine
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami. V stredu 29. mája 2019 folklórna skupina Bučina z Pače predstaví zo svojho repertoáru scénicky spracované pracovné zvyky a obyčaje. „Zvykoslovný program našej skupiny doplnia nositeľky tradícií, porozprávajú aj o ďalších činnostiach a speváckych príležitostiach na dedine v časoch minulých. Tešíme sa aj na našich rodákov, že im pripomenieme pačanské zvyky, ale i všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry,“ pozýva Dana Sústriková vedúca folklórnej skupiny.
Noc múzeí a galérií prvýkrát aj v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Múzeum PSG
V Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej dňa 18. mája sme sa prvýkrát rozhodli zapojiť do celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií 2019 a sprístupnili sme naše priestory v nočných hodinách. Návštevníkov pri vstupe privítal sám August Horislav Škultéty, ktorý potrápil ich mozgové bunky rôznymi labyrintami a otázkami z histórie. Lavice dobovej triedy sa opäť po mnohých rokoch naplnili a naši hostia sa mohli z premietaného dokumentu dozvedieť veľa zaujímavostí a informácií o mieste, kde sa zrodilo dnešné slovenské školstvo. Každý, kto sa osvedčil a preukázal vedomosti o gymnáziu, bol v salóniku odmenený sladkou dobrotou. Čierna kuchyňa zase ožila vôňou Kukučínových milovaných revúckych guliek za prítomnosti mladých študentov Gymnázia Martina Kukučína,
Jarneval u revúckych Zocháčov sa stal neoddeliteľnou súčasťou jarných dní. Aj tento rok sa 16. mája 2019 krásne masky za sprievodu hudby už po piatykrát veselo vybrali do našej vyzdobenej telocvične. Konečne nastal ten vytúžený deň, kedy sa mohli deti našej školy ukázať a predstaviť vo svojich karnevalových kostýmoch. Do telocvične premenenej na tanečný parket vchádzali princezné, roboti, múmie, zvieratká a iné rozprávkové a filmové postavy. Privítali ich rodičia, starí rodičia i pani učiteľky. Medzi školákmi sme s radosťou uvítali aj deti z materských škôl, ktoré sa veselo pridali ku starším kamarátom. V rytme hudby sa predstavovali jednotlivé masky, ktoré boli odmeňované patričným potleskom.
Viac...
Slovensko chutí ako parené buchty s makom a gemerské guľky s údeným mäsom, vravia moje deti, no za svoje obľúbené jedlo vyhlasujú bolonské špagety a kebab.
Niežeby sme ten kebab mávali na stole denne, nanajvýš tak dvakrát za rok, ale do kolónky obľúbené jedlo v populárnych detských pamätníčkoch nenapíšete predsa halušky či nebodaj šošovicový prívarok. Aj keď nám chutia. Po prvé halušky v Nemecku nikto nepozná a po druhé, halušky, pirohy a pečeňové knedličky nie sú cool. Pizza, pasta, hamburger, gyros a tortily sú. Rezeň je niekde tak na pomedzí, podľa toho, kto sa pýta.
V dňoch 17. a 18. mája 2019 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zapojilo do medzinárodného projektu s názvom Noc múzeí a galérií 2019. Prvý deň pod názvom Múzejný RETRO deň bol určený pre žiakov materských a základných škôl, pre ktorých v areáli Zážitkového centra SENTINEL múzeum prichystalo množstvo aktivít a lákavých atrakcií na tému života v socializme, ako napríklad jazda banským vláčikom, skúšanie CO masiek, skákanie na gume, cvičenie spartakiády, prehliadka expozícii, ale aj ďalšie stanovištia, ktoré múzeum prichystalo v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského, Strednou zdravotníckou školou, Olympijským klubom Gemer a Mestom Rožňava.
Futbalisti FK Krásnohorské Podhradie strácajú body i góly
Napísal(a) MG od
Ako hodnotiť toto víkendové kolo vo futbale s mužstvami horného Gemera? Podľa výsledkov si ľahko spravíte obraz aj vy, ale predsa si neodpustím aspoň niekoľko pripomienok. Začnem teda od najvyššieho zástupcu, ktorého máme v štvrtej lige. Je ním FK Krásnohorské Podhradie. Jeho postavenie v tabuľke jasne dáva informáciu, že sa mu v tomto ročníku prestáva dariť a do jeho brány sa vmestí stále veľa gólov. Iba sem-tam zaťaží konto aj svojho súpera. Zatiaľ je na 13. mieste s hrozivým skóre 25:88.
Územné kolo v hasičskom športe s 21 kolektívmi revúckeho okresu tentoraz v Chyžnom
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Obcou Chyžné a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Chyžnom zorganizovali dňa 18. 05. 2019 územné kolo v hasičskom športe pre DHZ revúckeho okresu pre dospelých a dorast. Na nástupe sa k prítomným prihovoril starosta obce Chyžné Peter Medvec a okrem iného vyjadril radosť z toho, že sa tejto súťaže zúčastňuje toľko kolektívov – 21 súťažných družstiev. Na tomto územnom kole sa súťažilo v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku v kategóriách ženy, dorastenci, muži a muži nad 35 rokov a prebehol aj pretek jednotlivca.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.