Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave

Gemerské osvetové stredisko aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj sa niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 19. do 22. februára 2019 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky. V textilnej dielni budeme tkať na krosienkach, vyrábať handrové bábiky, plstiť z ovčej vlny, drôtovať, či maľovať tradičné ornamenty na textil. V hrnčiarskej dielni si od utorka do štvrtka môžete z hliny vyrobiť čosi iné:

utorok, 12 február 2019 19:09

Srdce na dlani aj pre Gemerčanov

Napísal(a)
Srdce na dlani aj pre Gemerčanov

Keď mi prišla pozvánka na odovzdanie ocenení Srdce na dlani 2018, sám som bol zvedavý predovšetkým na to, kto si príde 4. februára 2019 do Košíc z môjho rodného gemerského regiónu okrem mňa také ohodnotenie prevziať. Áno, všetkých ocenených bolo naozaj veľa. Na otvorení sa za celý kraj spomínalo číslo vyše sto. A z toho aj pre mňa vyplývalo, že organizátori z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a vedenie Košického samosprávneho kraja si dali veľmi záležať, aby aspoň takto dali najavo, že si dobrovoľníkov vedia vážiť, pretože svojím mimoriadnym nasadením pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti prispievajú k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo skupín. Bol som príjemne prekvapený, že veľkú väčšinu z prítomných dobrovoľníkov tvorili mladí ľudia z celého kraja.

utorok, 12 február 2019 11:29

Slovenské mäso je naozaj také výnimočné ?

Napísal(a)
Slovenské mäso je naozaj také výnimočné ?

Nie každý varí, nie každý obľubuje mäso a už vôbec nie každý sa v mäse aj vyzná. Laikovi by sa preto mohlo zdať, že je mäso ako mäso. Akéže už rozdiely v ňom môžu byť? Hneď na úvod preto treba povedať, že mäso je vlastne fyziologickými procesmi premenená svalovina zvierat a ako také je tvorené a ovplyvňované celou škálou procesov a faktorov. Práve naopak by sa dalo s určitou nadsázkou tvrdiť, že neexistujú dve rovnaké mäsá.

Ktoré mäso je slovenské?
V zásade by malo platiť, že slovenským mäsom možno nazvať iba to, ktoré pochádza zo zvieraťa narodeného, vychovaného, zabitého a spracovaného na Slovensku.

V rožňavskej galérii opäť ožijú pamiatky

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si pre všetkých záujemcov prichystalo ďalšiu zaujímavú výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II. V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň.

Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna. Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok.

Vernisáž výstavy 4 pohľady z južného Borsodu spestril aj krojovaný pár

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo 7. februára 2019 o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prvú tohtoročnú výstavu 4 pohľady z južného Borsodu. Výstava predstavuje región južného Borsodu, a to zo svojrázneho pohľadu štyroch umelcov. Samotná vernisáž bola sama osebe netradičná, zaujímavá, pretože program spestrilo ľudové vystúpenie dvoch krojovaných párov z regiónu Borsod. Na vernisáži boli prítomní všetci štyria umelci, ktorí prezentovali svoje diela: Róbert Szikszai – grafik, ktorý prezentuje 38 svojich diel rôznej tematiky, pracuje s tušom. József Novák – maliar, okrem maľovania tvorí aj plastiky z hliny a dreva. István Papp – fotograf, ktorý už vystavoval svoje fotografie v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v roku 2010.

Jubilejný ročník volejbalového turnaja O pohár primátora mesta Revúca vyhralo družstvo Gymnázia Martina Kukučína

V piatok 8. 2. 2019 otvoril primátor mesta Revúca Ing. Július Buchta v telocvični Základnej školy J. A. Komenského jubilejný 40. ročník volejbalového turnaja pracovníkov škôl a školských zariadení na území mesta. Otvorenia sa zúčastnilo 5 družstiev revúckych škôl a hosťujúce družstvo mestského úradu Revúca. Turnaj sa hral vo dvoch telocvičniach, a to v telocvični organizátora Základnej školy J. A. Komenského a v telocvični Strednej odbornej školy. Po ťažkých a urputných bojoch sa do finále prebojovali družstvá Gymnázia Martina Kukučína a ZŠ Hviezdoslavovej. Víťazom jubilejného 40. ročníka turnaja sa nakoniec stalo družstvo Gymnázia Martina Kukučína. Na ďalších miestach skončili v poradí družstvá Základnej školy I. B. Zocha spolu s MŠ Sládkovičova, Základnej školy J. A. Komenského, Špeciálnej základnej školy a družstvo mestského úradu Revúca.

Po štvrtom kole v KFL bude chýbať aj Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka

Krajská futbalová liga pokračovala cez víkend 9. a 10. februára 2019 v skupine ObFZ štvrtým kolom. Osem mužstiev, ktoré do tohto kola postúpilo, odohralo svoje zápasy na ihriskách s umelým trávnikom v Spišskej Novej Vsi, Michalovciach a v Trebišove. Najďalej na stretnutie kola cestovali futbalisti Jednoty Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorí za súperom MFK Gelnica B precestovali do Spišskej Novej Vsi až 66 km. Rezerva Slávie TU Košice to mala 48 km, rezerva MFK Gelnica 46 km, TJ Vyšné Remety 25 km, Krásnovce 22 km, OŠK Tušice TNV 14 km, Družstevník Trhovište 11 km a Vojčice iba 6 kilometrov.

My sme si všimli iba zápas Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – MFK Gelnica B. Zápas sa vydaril najmä futbalistom gelnickej rezervy MFK,

sobota, 09 február 2019 20:15

Za starostom obce Rakovnica Ľubošom Leštákom

Napísal(a)
Za starostom obce Rakovnica Ľubošom Leštákom

Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. Jeho najbližší a obyvatelia obce Rakovnica sme zostali veľmi smutní zo správy, že nás navždy opustil náš priateľ, kamarát a starosta obce Rakovnica p. Ľuboš Lešták vo veku 45 rokov. Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: "Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého; čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“ 

V piatok, 1. februára 2019, vo večerných hodinách, v náručí priateľky Maťky a milovaných synov, tíško zaspal.

sobota, 09 február 2019 11:13

Stavali murári v Muráni lešenie...

Napísal(a)
Stavali murári v Muráni lešenie...

Žriedlom rôznych udalostí a zaujímavostí zo života občanov gemerskej obce Muráň sú aj pre Maj Gemer ich obecné Muránske noviny. Neraz som sa pozrel do ich obsahu a vždy som našiel to, čo by mohlo byť zaujímavé i pre ostatných návštevníkov stránky. Dnes vám sprostredkúvam zaujímavý príspevok známej autorky spomedzi Muránčanov, ktorá sa podpisuje aj skratkou -RS-. V ostatnom čísle týchto novín si spomenula na vyše 60. výročie od začatia výstavby kultúrneho domu. Mne sa celkom páčil, pretože dnešným Muránčanom aspoň v skratke priblížila, ako sa to vlastne bolo, keď sa začalo s budovaním ich kultúrneho stánku. K príspevku je pripojený tiež príspevok ďalšieho autora, ktorý doplnil, čo vlastne Muránčania využili, aby s prispením fondu z Európskej únie dostali novú i kultúrnejšiu tvár tohto stánku pre jeho lepšie využitie.

Československé opevnenia v regióne Gemer - prednáša Norbert Mogyorósi

V piatok 15.2.2019 končí výstava Gemer v období 1. ČSR, ktorú Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Na záver tejto výstavy sa uskutoční sprievodné podujatie, prednáška s názvom Československé opevnenia v regióne Gemer. V nej pracovník múzea Mgr. Norbert Mogyorósi predstaví systém bunkrov, ktoré boli stavané v 30. rokoch 20. storočia pozdĺž hraníc republiky s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom. Ich výstavba prebiehala systematicky a v priebehu niekoľkých rokov postavená sústava opevnenia patrila k najrozsiahlejším v Európe.
Práve históriu vzniku a ďalšie osudy týchto opevnení, ich rôzne varianty aj súčasný stav