Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) DTKG
Gemerské osvetové stredisko aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj sa niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 19. do 22. februára 2019 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky. V textilnej dielni budeme tkať na krosienkach, vyrábať handrové bábiky, plstiť z ovčej vlny, drôtovať, či maľovať tradičné ornamenty na textil. V hrnčiarskej dielni si od utorka do štvrtka môžete z hliny vyrobiť čosi iné:
Keď mi prišla pozvánka na odovzdanie ocenení Srdce na dlani 2018, sám som bol zvedavý predovšetkým na to, kto si príde 4. februára 2019 do Košíc z môjho rodného gemerského regiónu okrem mňa také ohodnotenie prevziať. Áno, všetkých ocenených bolo naozaj veľa. Na otvorení sa za celý kraj spomínalo číslo vyše sto. A z toho aj pre mňa vyplývalo, že organizátori z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a vedenie Košického samosprávneho kraja si dali veľmi záležať, aby aspoň takto dali najavo, že si dobrovoľníkov vedia vážiť, pretože svojím mimoriadnym nasadením pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti prispievajú k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo skupín. Bol som príjemne prekvapený, že veľkú väčšinu z prítomných dobrovoľníkov tvorili mladí ľudia z celého kraja.
Nie každý varí, nie každý obľubuje mäso a už vôbec nie každý sa v mäse aj vyzná. Laikovi by sa preto mohlo zdať, že je mäso ako mäso. Akéže už rozdiely v ňom môžu byť? Hneď na úvod preto treba povedať, že mäso je vlastne fyziologickými procesmi premenená svalovina zvierat a ako také je tvorené a ovplyvňované celou škálou procesov a faktorov. Práve naopak by sa dalo s určitou nadsázkou tvrdiť, že neexistujú dve rovnaké mäsá.
Ktoré mäso je slovenské?
V zásade by malo platiť, že slovenským mäsom možno nazvať iba to, ktoré pochádza zo zvieraťa narodeného, vychovaného, zabitého a spracovaného na Slovensku.
V rožňavskej galérii opäť ožijú pamiatky
Napísal(a) Mgr. Edita Kušnierová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si pre všetkých záujemcov prichystalo ďalšiu zaujímavú výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II. V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň.
Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna. Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok.
Vernisáž výstavy 4 pohľady z južného Borsodu spestril aj krojovaný pár
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo 7. februára 2019 o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prvú tohtoročnú výstavu 4 pohľady z južného Borsodu. Výstava predstavuje región južného Borsodu, a to zo svojrázneho pohľadu štyroch umelcov. Samotná vernisáž bola sama osebe netradičná, zaujímavá, pretože program spestrilo ľudové vystúpenie dvoch krojovaných párov z regiónu Borsod. Na vernisáži boli prítomní všetci štyria umelci, ktorí prezentovali svoje diela: Róbert Szikszai – grafik, ktorý prezentuje 38 svojich diel rôznej tematiky, pracuje s tušom. József Novák – maliar, okrem maľovania tvorí aj plastiky z hliny a dreva. István Papp – fotograf, ktorý už vystavoval svoje fotografie v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v roku 2010.
Jubilejný ročník volejbalového turnaja O pohár primátora mesta Revúca vyhralo družstvo Gymnázia Martina Kukučína
Napísal(a) ZŠ
V piatok 8. 2. 2019 otvoril primátor mesta Revúca Ing. Július Buchta v telocvični Základnej školy J. A. Komenského jubilejný 40. ročník volejbalového turnaja pracovníkov škôl a školských zariadení na území mesta. Otvorenia sa zúčastnilo 5 družstiev revúckych škôl a hosťujúce družstvo mestského úradu Revúca. Turnaj sa hral vo dvoch telocvičniach, a to v telocvični organizátora Základnej školy J. A. Komenského a v telocvični Strednej odbornej školy. Po ťažkých a urputných bojoch sa do finále prebojovali družstvá Gymnázia Martina Kukučína a ZŠ Hviezdoslavovej. Víťazom jubilejného 40. ročníka turnaja sa nakoniec stalo družstvo Gymnázia Martina Kukučína. Na ďalších miestach skončili v poradí družstvá Základnej školy I. B. Zocha spolu s MŠ Sládkovičova, Základnej školy J. A. Komenského, Špeciálnej základnej školy a družstvo mestského úradu Revúca.
Po štvrtom kole v KFL bude chýbať aj Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
Napísal(a) MG od
Krajská futbalová liga pokračovala cez víkend 9. a 10. februára 2019 v skupine ObFZ štvrtým kolom. Osem mužstiev, ktoré do tohto kola postúpilo, odohralo svoje zápasy na ihriskách s umelým trávnikom v Spišskej Novej Vsi, Michalovciach a v Trebišove. Najďalej na stretnutie kola cestovali futbalisti Jednoty Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorí za súperom MFK Gelnica B precestovali do Spišskej Novej Vsi až 66 km. Rezerva Slávie TU Košice to mala 48 km, rezerva MFK Gelnica 46 km, TJ Vyšné Remety 25 km, Krásnovce 22 km, OŠK Tušice TNV 14 km, Družstevník Trhovište 11 km a Vojčice iba 6 kilometrov.
My sme si všimli iba zápas Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – MFK Gelnica B. Zápas sa vydaril najmä futbalistom gelnickej rezervy MFK,
Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. Jeho najbližší a obyvatelia obce Rakovnica sme zostali veľmi smutní zo správy, že nás navždy opustil náš priateľ, kamarát a starosta obce Rakovnica p. Ľuboš Lešták vo veku 45 rokov. Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: "Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého; čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“
V piatok, 1. februára 2019, vo večerných hodinách, v náručí priateľky Maťky a milovaných synov, tíško zaspal.
Žriedlom rôznych udalostí a zaujímavostí zo života občanov gemerskej obce Muráň sú aj pre Maj Gemer ich obecné Muránske noviny. Neraz som sa pozrel do ich obsahu a vždy som našiel to, čo by mohlo byť zaujímavé i pre ostatných návštevníkov stránky. Dnes vám sprostredkúvam zaujímavý príspevok známej autorky spomedzi Muránčanov, ktorá sa podpisuje aj skratkou -RS-. V ostatnom čísle týchto novín si spomenula na vyše 60. výročie od začatia výstavby kultúrneho domu. Mne sa celkom páčil, pretože dnešným Muránčanom aspoň v skratke priblížila, ako sa to vlastne bolo, keď sa začalo s budovaním ich kultúrneho stánku. K príspevku je pripojený tiež príspevok ďalšieho autora, ktorý doplnil, čo vlastne Muránčania využili, aby s prispením fondu z Európskej únie dostali novú i kultúrnejšiu tvár tohto stánku pre jeho lepšie využitie.
Československé opevnenia v regióne Gemer - prednáša Norbert Mogyorósi
Napísal(a) NM
V piatok 15.2.2019 končí výstava Gemer v období 1. ČSR, ktorú Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Na záver tejto výstavy sa uskutoční sprievodné podujatie, prednáška s názvom Československé opevnenia v regióne Gemer. V nej pracovník múzea Mgr. Norbert Mogyorósi predstaví systém bunkrov, ktoré boli stavané v 30. rokoch 20. storočia pozdĺž hraníc republiky s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom. Ich výstavba prebiehala systematicky a v priebehu niekoľkých rokov postavená sústava opevnenia patrila k najrozsiahlejším v Európe.
Práve históriu vzniku a ďalšie osudy týchto opevnení, ich rôzne varianty aj súčasný stav
Viac...
Revúca je rodiskom mnohých šikovných a talentovaných ľudí. Jedným z nich je aj nadaný fotograf Miqo Cash
Napísal(a) GC
Niet pochýb, že Revúca je rodiskom mnohých šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sú svojou prácou známi nielen na Slovensku, ale aj za hranicami našej krajiny.
Jedným z týchto ľudí je aj nesmierne nadaný fotograf Miqo Cash. Je pre nás veľkou cťou, že sme minulého roku mohli vystavovať jeho fotografie pod názvom Návrat do súčasnosti v Dome kultúry v Revúcej. A práve séria fotiek, ktorá bola u nás vystavená, vyhrala prestížne svetové ocenenie.
V súťaži ONE EYELAND PHOTOGRAPHY AWARDS, do ktorej sa zapojilo 64 krajín s viac než 4000 fotografiami, Miqo Cash v každej zo siedmich kategórií získal striebro a ako jediný z celého Česko-Slovenska tak získal najviac, t. j. 7 strieborných ocenení.
Žiaci usporiadali súťaž podľa známej zábavnej televíznej relácie Záhady tela
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
V týždni od 28. januára do 31. januára 2019 prebiehal v našej Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej projektový týždeň, v rámci ktorého sme usporiadali súťaž podľa známej zábavnej televíznej relácie Záhady tela. Žiaci aj učitelia našej školy sa snažia o zdravé stravovanie, a to bolo vidieť aj na výsledkoch z testu, ktorý absolvovali naši Zocháči. Zistili sme, že už žiaci na prvom stupni majú veľmi dobré odborné vedomosti, ktoré môžu uplatňovať v bežnom živote. Posledná fáza testu bola zaujímavá, pretože bola spojená s ochutnávkou. Súťažiaci mali identifikovať dva druhy potravín a hlavnú zložku pripravenej ochutnávky. Jednalo sa o spracované zelené riasy a druhou pochutinou bol špenát ako hlavná zložka chutnej sladkej tortovej piškóty. Víťazmi na prvom stupni sa stalo družstvo v zložení
V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti prezentovali starú, remeselnú techniku výroby modrotlače
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote aj v roku 2019 pokračuje v projekte Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Dňa 2. februára 2019 sme v Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti mohli prezentovať starú, remeselnú techniku výroby modrotlače. Pod názvom Modrotlačová krása nám lektorka Ing. Lucia Dovalová z Badína, naša rodáčka z Klenovca, spolu so svojou rodinou prezentovala históriu modrotlače, postup výroby. Účastníčky si mohli na pamiatku vyrobiť modrotlačovú krásu, a tak si samé vyskúšať túto remeselnú techniku. Ďakujeme lektorke za krásne chvíle a vzácne informácie. Mestskému kultúrnemu stredisku v Hnúšti ďakujeme za poskytnuté priestory a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Stanislava Zvarová
Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky si v KFL vybojovali postup do štvrtého kola
Napísal(a) MG od
Futbalisti TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorí bojujú v úvodnom ročníku zimného pohára v Krajskej futbalovej lige, ako jediný zástupca v súťaži z horného Gemera z piatich prihlásených, dostali sa v tejto vylučovacej súťaži do 4. kola. Vybojovali si tak postup medzi osem najlepších mužstiev, ktoré v tejto súťaži ešte zostali. Pre Dlholúčanov je to veľmi pekný úspech, hoci si na začiatku súťaže veľmi naň netrúfali. Budeme aj naďalej sledovať nášho zástupcu v súťaži, ktorú podporil Košický samosprávny kraj a Východoslovenský futbalový zväz. Prvýkrát sa zápolenie futbalistov v zimnom období nielen overuje, ale dáva možnosť lepšej prípravy na kvalitných ihriskách s umelou trávou, ktoré sú na rôznych miestach kraja.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.