Hornogemerské futbalové derby zápasy v Krásnohorskom Podhradí a v Gemerskej Hôrke
Napísal(a) MG od
Prvý víkend po Veľkej noci nechal zabudnúť velkonočným šanteniam mládencov a sústredil sa znovu na futbalové dianie v našom regióne. Priniesol dve derby stretnutia štyroch zástupcov vo vyšších súťažiach. Prvé sa odohralo už v sobotu v Krásnohorskom Podhradí. Prinieslo síce tri body lídrovi súťaže, ale i ozvenu o tvrdej hre oboch mužstiev. Ešte dobre, že bez následkov na zdraví. Jednoduchšie to mali v druhom derby domáci Gemerskohôrčania so súperom z Dobšinej. Hostia dokonca neprišli ani v kompletnom zloženi, ba do desiatky prišlých patril aj ich tréner. A tak kto vie ččo futbalového ukázať sa od nich ani nečakalo.
Pár slov k najstaršej papierni so strojovou výrobou v Uhorsku
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Dnes, keď si pripomíname 200. výročie vzniku Slavošovskej papierne, stojí za to pripomenúť si jej históriu, ktorá sa nedá opomenúť ani v prítomnosti.
Johanka Gyürkyová je pojem súvisiaci s papierom, bez ktorého by sme si v minulosti, ale aj v prítomnosti nevedeli predstaviť rozvoj vzdelanosti v Európe i vo svete. Johanka Gyürkyová je žena svetového formátu, ktorá sa zapísala nielen do histórie Slavošoviec, ale možno povedať, že jej meno sa od Slavošoviec nedá oddeliť.
Galerijno-pedagogické hodiny k výstave Dotyky – Érintések
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavu Základnej školy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá bola pod názvom Dotyky – Érintések inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, počas jej trvania navštívili rôzne vekové skupiny. Tých najmenších oslovila hlavne pestrofarebná tvorba súčasných žiakov školy; iných zase zaujala rozmanitosť výtvarných námetov a techník.
Keď som sa pýtala žiakov, prečo majú Rómovia svoj deň, každý mal vlastnú odpoveď. Nie teoretickú či politickú, tú svoju, o ktorej som im povedala, že ani jedna nie je nesprávna. Najčastejšie boli vety typu... lebo sa chcú zabávať, oslavovať, lebo sú chudobní, ťažko sa im žije. Odpovede 8 – 10 ročných detí. Myslím, že sa veľmi nemýlili. Samozrejme, pripomenula som im aj pozadie ustanovenia 8. apríla za Medzinárodný deň Rómov. Hovorili sme o vlajke, hymne a kočovaní.
Zo zasadnutia ŠTK dňa 19.4.2017
- ŠTK schvaľuje výsledky I. trieda 17.k. http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/1489/
- ŠTK schvaľuje výsledky II. trieda 11.k. http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/1607/
Veľkonočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Modrá obloha, rozkvitnuté stromy a kvety, teplé slnečné lúče, rozkošné mláďatá – takto nám veľkonočné sviatky každým rokom ohlasujú príchod jari.
Kúzlo jari očarilo aj nás, a preto sme ju pred sviatkami privítali v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave tak ako sa patrí – zorganizovaním veľkonočných tvorivých dielní pre základné školy. Žiaci mali možnosť vyrobiť si veľkonočné ozdoby, ako sú veľkonočný kvetinový veniec, kľúčenka s veľkonočnou ovečkou, kuriatka a zajačiky.
Falzifikát hlineného kahanca z mladšej doby rímskej ako predmet mesiaca máj
Napísal(a) Alexander Botoš
V zbierkovom fonde archeológia je evidovaný kuriózny zbierkový predmet. Predstavuje ho falzifikát hlineného kahanca z mladšej doby rímskej (3. – 4. storočie) s vyobrazením motívu svätojurajskej legendy, známej najskôr od 13. storočia. Hoci ide o falzifikát a nevieme kto a prečo si dal námahu s jeho výrobou, no aj napriek tomu si predmet zasluhuje našu pozornosť. Vystavený bude od 1. do 31. mája 2017 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea.
Vysoko hodnotená výtvarná práca žiakov, ale aj odborná a obetavá práca pedagógov školy
Napísal(a) Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave možno v týchto dňoch navštíviť výstavu pod názvom Dotyky – Érintések, ktorá bola nainštalovaná pri príležitosti 20. výročia založenia Základnej školy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským. Výstavu eklektického salónneho charakteru zostavili pedagogičky školy Alíz Farkas a Irén Ambus z výtvarných prác ako bývalých tak aj súčasných žiakov školy. Odborným garantom je akademický maliar Mgr. Szilárd Fecsó.
Deň noci s pánom Andersenom u nás v knižnici v obci zvanej Gemerská Poloma
Napísal(a) D. Č.Predseda FK Pača Ladislav Zagiba: S jeseňou nie som spokojný
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Dlhoročným účastníkom II. triedy ObFZ Rožňava je FK Pača. Klub viackrát bojoval o postup do I. triedy, avšak skončil v tabuľke na druhom mieste. V aktuálnej sezóne 2016 – 2017 sa situácia zmenila a mužstvo zimovalo na predposlednej priečke. Informácie o účinkovaní v súťaži sa dozvedáme od nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika, ktorý nám prináša rozhovor s predsedom klubu Ladislavom Zagibom.
Viac...
Na návšteve u miestneho cukrára Ľuboša Garčára
Napísal(a) Dana Červenáková
Poznáte to, pozvú vás na svadbu, otecko – mamka má okrúhle výročie, vnučka prvý rôčik a vy stále v práci... Okrem darčeka, chcete prekvapiť aj sladkou tortou, či zákuskami. A čas tak letí... príbeh z dnešného života ako práve ten váš. Lomcujú nami emócie i zodpovednosť a navyše život je príliš krátky na to, aby sme si odopierali to, čo ho robí krajším a sladším.
Futbalisti Baníka Rožňavské Bystré si neprišli do Dlhej Vsi "vyšibať veľkonočné vajíčka"
Napísal(a) MG od
Veľkonočný futbal na hornom Gemeri priniesol o.i. jedno veľké prekvapenie. Hádam po prvýkrát v histórii organizovaného futbalu nevycestovalo mužstvo Baníka Rožňavské Bystré za svojim súperom na majstrovský zápas. Podľa informácií z domáceho klubu pričinil sa o to dôsledok štyroch zranených hráčov ešte zo zápasu 15. kola, ktorých vážnejšie zranenia vyradilo na dlhší čas zo základnej zostavy. K tomu sa pridružili aj menšie ochorenia niektorých ďalších hráčov a problém bol na svete.
Kameňolom na Soroške sa zmení na pozorovateľňu Lyríd
Napísal(a) A. Kleinová
Tohtoročné maximum meteorického roja Lyríd pripadá na noc z piatka na sobotu 21./22. apríla, preto sa pozorovatelia môžu tešiť na tento pravidelný nebeský ohňostroj v ideálnom období konca pracovného týždňa.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pripravilo pozorovanie pre verejnosť v areáli rožňavskej hvezdárne, ktoré sa začne v piatok 21. apríla o 21:00 a skončí východom
Ani po 3. kole Open ligy SZKB kapitánka Kickbox Leon a CVČ Revúca Simonka Sokolová nenašla premožiteľku
Napísal(a) Ľ. Bodor
V sobotu 8. apríla 2017 v športovej hale ZŠ Sibírska v Prešove sa uskutočnilo 3. kolo Open ligy SZKB v disciplínach PF, LC, KL, za účasti 233 štartujúcich z 20 klubov Slovenska.
Medzi nimi bol aj zástupca z Gemera Kickbox Leon a CVČ Revúca, ktorý získal celkom 9 medailí. Predstavil dvoch nováčikov Mateja Paluša a Miroslava Hutyru, ktorý aj zabodoval. Jeho pretekárka Miriam Sokolová prestúpila do vyššej váhovej kategórie. Kapitánka Simonka na Slovensku doteraz nemá premožiteľku a získala dve zlaté medaile.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-