Tisovec štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Začiatkom júna 2017 mesto Tisovec už štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM Tisovec. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci,
Happy Dance Revúca a projekt „Nech sa nám netúlajú“
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
Vo februári 2016 sme využili šancu a napísali sme projekt pre naše tanečné štúdio Happy Dance Revúca, ktorý bol vyhlásený COOP Jednotou Slovensko, spotrebným družstvom pod názvom „Nech sa nám netúlajú“. Hlavným cieľom projektu bolo poskytnúť deťom alternatívu trávenia voľného času. Finančný grant nadácie sa zameral na podporu pohybových aktivít v zdravom prostredí hlavne u detí a mládeže. Spomedzi 2 716 projektov, z ktorých bolo ocenených 287 projektov, sme sa stali i my oceneným projektom
Poznáme už dvoch futbalových Majstrov rožňavského okresu: žiakov Papiereň Slavošovce a neoficiálne aj dorastencov Baník Rožňavské Bystré
Napísal(a) MG od
Predposledný májový víkend priniesol pre divákov veľmi pekný počet gólov. Najviac si strelecky užili žiaci z Dobšinej, ktorí rovesníkom z Drnavy ukázali 25 svojich gólov v ich sieti. Čo je však horšie, ostatné dobšinské mužstvá tento víkend nezvládli, keď Á-čko prehralo v Sokoľanoch 1:9 a dorastenci doma s bystränskými rovesníkmi prehrali 1:6. Jedenásť gólov v sieti videli aj v Štítniku v zápase s Čoltovom, podobne aj v Krásnohorskej Dlhej Lúke v zápase s Honcami, ktorý sa skončil 9:2.
Trinásty ročník Noci múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote podporilo 548 návštevníkov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 20. mája 2017 už po trinástykrát ostali brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Od 18.00 do 23.00 hod. bol pre návštevníkov pripravený bohatý program v rámci podujatia Noc múzeí a galérií – prezentácia remeselnej výroby, výroba cigánskych tkaničiek a mydla, hudobný recitál, divadlo, živé zvieratá a mnoho iného. Každý 100. návštevník dostal od riaditeľky múzea darček, obdarovaný boli 3 návštevníci. Podujatie celkovo navštívilo 548 návštevníkov, z toho bolo 238 detí.
Z histórie futbalu: FK Slovmag Jelšava v sezóne 1993 - 1994
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Mužstvo Slovmag Jelšava v minulosti pôsobilo viacero sezón aj v I. SNL. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a priblížil nám jeho účinkovanie v sezóne 1993 - 1994. Čitateľ nájde v článku výsledky v prípravných a majstrovských zápasoch, súpisku, prehľad strelcov a k niektorým zápasom aj zostavu Jelšavy.
Gemerčan Július Molitoris - ako sedemnásťročný mladý odbojár, dnes deväťdesiatročný jubilant
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Študentské roky. Roky ilúzií, prvých lások, túžob zmeniť svet v spravodlivý...! Aké predstavy má mladý človek vo veku dospievania? Zlomové časy ukážu na charakter každého jedinca. Musí sa rozhodnúť v minútach, hodinách, najviac dňoch! Takým bol aj náš oslávenec Július Molitoris, ktorý sa narodil 13.5.1927 v Klenovci. Otecko Július Molitoris pracoval ako horár, mamička Zuzana, rod. Hrušková bola domáca. Ako 8-ročný stratil otecka. Mamička s dvomi synmi sa presťahovala k rodičom v Klenovci.
V Mestskom múzeu v Jelšave mali Deň otvorených dverí od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
V Mestskom múzeu Jelšava sa 19.05.2017 konalo podujatie Deň otvorených dverí v mestskom múzeu – od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské (Spomienkové podujatie pri príležitosti 50. výročia úmrtia posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša). Našich návštevníkov a hostí sprevádzali postavičky múzejných škriatkov a jelšavská biela pani – pani Pú. Tvorivé dielne sa niesli v duchu kovu, plechu a železa, pretože boli spomienkou na posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša.
Suchý strom v Rochovciach poslúžil na umelecké dielo pri Dome smútku
Napísal(a) MG od
Starosta obce Rochovce na hornom Gemeri Ing. Stanislav Levrinc mi poslal link na video, ktoré približuje realizáciu zámeru využitia starého stromu, nachádzajúceho sa v areáli obecného cintorína, na umelecké dielo. Predchádzala tomu žiadosť Obecného úradu v Rochovciach na Okresný úrad v Rožňave, odbor starostlivosti o životné prostredie ešte v decembri 2016 na výrub dreviny. Drevinu predstavoval 18 rokov starý smrek pichľavý (Picea abies), ktorý mal obvod kmeňa 190 cm vo výške 130 cm nad zemou.
Zo zasadnutia ŠTK dňa 17.5.2017
- ŠTK schvaľuje výsledky I. trieda dospelí 21.k. http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/1489/
- ŠTK schvaľuje výsledky II. trieda dospelí 15.k. http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/1607/
V rámci Noci múzeí a galérií 20. mája 2017 až do neskorej noci otvárajú verejnosti ich „skryté“ komnaty
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Noc múzeí a galérií 2017 sa uskutoční v sobotu 20. mája 2017 na celom území Slovenska. Aktivity múzeí a galérií sú v tento deň orientované na také činnosti, ktoré počas celého roka zostávajú pred verejnosťou ukryté. V tento deň až do neskorej noci takto otvárajú verejnosti svoje „skryté“ komnaty. V predchádzajúcich dňoch aj na stránke Maj Gemer sme vás informovali, čo pripravujú na uvedený deň niektoré zariadenia aj v regióne Gemera. Slovenské národné múzeum nám poslalo program NMaG,
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave pripravilo výstavu ako výber z bohatého fondu umeleckých diel Teodora Jozefa Moussona
Napísal(a) Eva Lázárová
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií (18. máj) sa konala dňa 16. mája 2017 o 16.30 hod. v Obrazárni grófa Dionýza Andrássyho v Krásnohorskom Podhradí vernisáž sezónnej výstavy Teodor Jozef Mousson (1887-1946). T. J. Mousson pôsobil v rokoch 1911-1944 v Michalovciach ako učiteľ kreslenia. Bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu, ktorý sa stal primárnym motívom jeho tvorby a celoživotného diela.
Beseda žiakov s protifašistickými bojovníkmi
Napísal(a) Žiaci VIII.A a VIII.B zo ZŠ I.B.Zocha
V utorok 16.5.2017 zavítali do školskej jedálne pri ZŠ na Hviezdoslavej ulici v Revúcej veľmi cenní hostia - priami účastníci II. svetovej vojny. Členovia protifašistického odboja, predseda SZPB Základnej organizácie generála Viesta v Revúcej JUDr. Ján Kochan, PaeDr. Milan Sajenko, Ing. Igor Hock, pán Ján Debnár, pán Pavol Hruška a pán Štefan Haviar.
Sú to už starší páni, veď od tej doby uplynulo už viac ako 70 rokov, no tieto strašné chvíle majú v čerstvej pamäti. Ich rady sa pomaly zmenšujú a je už vzácnosť
Oznam o 2. kole prijímacích skúšok na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej
Napísal(a) Zuzka Baranová
Pre tých, ktorí sa ešte stále nerozhodli a váhajú, či študovať na GMK, je tu ešte jedna príležitosť. Druhé kolo prijímacích skúšok! Prijímacie skúšky do prímy a prvého ročníka sa uskutočnia dňa 20. 6. 2017 o 8,00 hod. v Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej. Nepremeškaj druhú šancu! Prihlášky na štúdium do druhého kola prijímacích skúšok je potrebné doručiť na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej do 9. júna 2017.
Pred 105 rokmi bolo v Rožňave založené Mestské múzeum
Napísal(a) Sylvia Holečková
Významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva zohralo Mestské múzeum v Rožňave.
V čase založenia Mestského múzea v Rožňave už pôsobilo v Rožňave Bansko-hutnícke múzeum založené v roku 1902. Budova múzea bola postavená v roku 1905 podľa projektu Alexandra Müllera, riaditeľa rožňavských baní. Objekt je prvou účelovou budovou postavenou pre banské a hutnícke múzejníctvo v strednej Európe. Prvá expozícia s baníckou a hutníckou tematikou a početné mineralogické zbierky v nej boli prvýkrát sprístupnené v roku 1912.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-