Slávnostné ukončenie školského roka 2016/2017 v ZŠ Jana Amosa Komenského
Napísal(a) vedenie ZŠ
Tak a je to za nami!
Školský rok 2016/17 sa stal minulosťou. Prípravu na vyučovanie a školské povinnosti vystriedajú chvíle oddychu. Tento rok bol pre Základnú školu J. A. Komenského Revúcej mimoriadny úspešný. Žiaci školy dosiahli skvelé úspechy aj v rámci Slovenska či už na poli športovom, v jazykových aj v recitačných súťažiach. Celkovo sme posledný školský deň počas slávnostného ukončenia roka udelili 168 pochvál riaditeľom školy a 42 žiakom sme udelili knižné odmeny.
Ešte rok a Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku v Gombaseku bude mať šesťdesiat rokov
Napísal(a) MG od
Podľa informácií, ktoré uverejnil portál vtedy.sk Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku, ktorý už desaťročia ponúka vystúpenia ľudových súborov, otvorí tento rok svoje brány už po 59-krát. Najmä v našom regióne Gemera vieme, že jeho centrom je od jeho vzniku priestor v prírode neďaleko Rožňavy pred vchodom do Gombaseckej jaskyne. Tohto roku sa prírodný amfiteáter zaplní účinkujúcimi súbormi a divákmi najmä z južnej časti Slovenska v dňoch 7. - 8. júla 2017.
JÚL: Leto plné podujatí je v plnom prúde
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Júlový výber podujatí v regióne Gemer-Malohont zahŕňa okrem iného aj turistický výstup, rozprávkový les, koštovku páleniek, country festival a ródeo, ale aj festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry. Veríme, že si vyberiete.
Andrej Perdík - misionár, jezuita z Gemera - II. časť
Napísal(a) Gita Borošová
G W E R E - Ďalšia veľká pre všetkých nerealizovateľná úloha bola postaviť cestu. Táto myšlienka nedala Andrejovi spávať. Ale to už nebol pre domorodcov Andrej - volali ho Gwere. Prezývka, ktorú si vyslúžil, bola poctou, znamenala chlapina, kovboj, zálesák, taký Old Shatterhand. Andrej sa podučil ich reči. Obľúbili si ho. Vždy, keď sa vracal z mesta a niesol zásoby a nákupy, vykrikovali a výskali od radosti Gweréééé, Gwereéééé...
Galerijno-pedagogické hodiny k výstave ŽIŤ pre deti z MŠ Hrhov a MŠ Plešivec
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa počas predprázdninových dní konali galerijno-pedagogické hodiny pre deti z materských škôl. Ide o nový typ galerijno-pedagogického programu pre najmenších, ktorým rozširujeme našu činnosť a ponuku. Zúčastnení škôlkari sa pod vedením Gabrielly Badin najprv oboznámili s obsahom výstavy – pomocou obrazov sme sa spolu s deťmi a pedagógmi pokúsili porozprávať o základnom zmyslu pojmu Život a pomocou ďalších aktivít rozvíjali túto tému.
Aj tento rok sa Miestna akčná skupina MALOHONT zapojila s fotografiami zo súťaže Malohont mojimi očami do celoslovenského kola Najkrajšia fotografia z územia MAS/VSP, ktoré už tradične organizuje Národná sieť rozvoja vidieka.
"LEHVATKA" privítala účastníkov 17. okresného turistického zrazu seniorov revúckeho okresu
Napísal(a) Mgr. Margita Mladšia
Za krásneho slnečného rána prichádzali v utorok 27. júna 2017 do obce Revúcka Lehota seniori okresu Revuca. Osobitné autobusy i osobné autá prichádzali od Tornale až po Muránsku Lehotu. Veselé tóny diskotékára, ale i milé slová pána starostu obce a predsedníčky ZO JDS otvorenou náručou vítali na dvore kultúrneho domu všetkých 278 účastníkov. 17. OKRESNÝ TURISTICKÝ ZRAZ SENIOROV OKRESU REVÚCA oficiálne otvorila Mgr. Zuzana Homoliaková, predsedníčka OO JDS.
Súčasťou programu 21. ročníka „Dni mesta Revúca“ 16. - 18. júna 2017 je aj Revúcky Salón - výstava výtvarníkov „Klubu Plánka“ v MsKS. Salón je stretnutie aktívnych výtvarníkov z Revúcej a blízkeho okolia, ktorí sa výtvarnou tvorbou zaoberajú profesionálne, poloprofesionálne aj zo záľuby. Na výstave sa prezentovalo 14 výtvarníkov od najmladšieho až po seniorov 84 rokov. Súčasťou programu 21. ročníka „Dni mesta Revúca“ 16. - 18. júna 2017 je aj Revúcky Salón - výstava výtvarníkov „Klubu Plánka“ v MsKS.
Korene našej rodiny: Andrej Perdík - misionár, jezuita z Gemera
Napísal(a) Gita Borošová
Andrej Perdík sa narodil 9. 6. 1918 v obci Rákoš, okres Revúca, zomrel 13. 7. 2001 v Lusake, Zambia. Misionár – jezuita z nášho kraja, nášho Gemera, ktorému pri 1. výročí nezávislosti od Anglicka prezident Zambie Dr. Kenneth Kaunda udelil zlatú medailu za rozvoj krajiny.
Čepčenie (zavíjanie, kičkanie, povjazuvvaňia, zavíjäška) ako už vieme je svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy. Patrí medzi obrady prechodu – symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Podľa tradície sa konalo ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa v dôsledku skrátenia svadieb časovo spojilo s obradom skladania venca mladuchy, čo bývalo o polnoci sobášneho dňa. Bolo to už v priestore domu ženícha (v komore, na povale, v stodole). Prítomné bývali len vydaté ženy.
Viac...
Skončil sa futbalový ročník 2016 – 2017. Počas futbalových zápasov sa stávajú rôzne zaujímavé situácie. Prostredníctvom nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika prinášame práve rôzne zaujímavosti, ale z minulosti. Väčšinu informácií čerpal z Gemerského denníka.
ObFZ Rožňava pozýva FK na zasadnutie Riadnej konferencie ObFZ, ktoré sa uskutoční dňa 5.7.2017 (streda) o 15.00 hod. v priestoroch ZŠ akademika Jura Hronca (sídlisko Juh v Rožňave). Za FK sa zúčastňuje len 1 člen, delegát FK.
Z vernisáže výstavy výtvarných prác absolventov Základnej umeleckej školy v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila 15. júna 2017 vernisáž výstavy výtvarných prác absolventov Základnej umeleckej školy v Rožňave: Sarah Gembickej, Andrei Gibasovej, Nicol Garajovej, Viktórii Valkovej, Anabele Vaszilovej, Kataríne Stohrovej a Daniele Majorčíkovej. Výstavu otvorili riaditelia zúčastnených inštitúcií Mgr. Pavol Lackanič a Mgr. Monika Kerekešová, DiS. art. a následne odovzdali slovo učiteľkám, ktoré s absolventmi pracovali počas štúdií: Mgr. Jane Kušnierovej a Mgr. Astride Kiss.
Pred päťdesiatimi rokmi vystúpili vo Východnej folkloristi z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš
V kronike Folklórnych slávností vo Východnej medzi folklórnymi skupinami, ktoré tam za 63 rokov existencie vystupovali, je zapísaná aj obec Rožňavské Bystré. Písal sa rok 1967. Vystúpili v programe MOZAIKA GEMERA, medzi súbormi, skupinami a sólistami z Gemerskej župy. Bol koniec júna a začiatok júla, keď v Rožňavskom Bystrom na križovatke ciest smerom na Štítnik zastal autobus. Vtedajší predseda MNV Ján Dorkin a vedúci osvetového strediska Ondrej Doboš, spolu s Jánom Dávidom, vtedajšími učiteľmi
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.