Postavili máj v Gemerskej Polome a pokrstili aj nový hudobný album
Napísal(a) Tatiana Tomková
Máj. Je nielen mesiacom lásky, ale aj mladý stromček, ktorý má symbolický význam. Je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou; symbolom obnovujúcej sa prírody. Zvyk nosiť máje na začiatku jari sa zachoval aj v Gemerskej Polome. V slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Máje sa často rozlične ozdobovali pestrými stužkami.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo kampaň Európskych solárnych dní na hvezdárni
Napísal(a) R. N.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave vás pozýva na kampaň Európskych solárnych dní. Podujatia sa uskutočnia v priebehu druhého májového týždňa 9. 5 - 12. 5. 2017 od 8:30 do 15:00 v priestoroch rožňavskej hvezdárne. Od roku 2011 sú májové týždne v Európe pravidelne venované téme využívania nevyčerpateľnej energie Slnka. Do kampane tzv. Európskych solárnych dní svojimi aktivitami zasahuje aj hvezdáreň v Rožňave s rozšírenou programovou ponukou propagujúcou využívanie solárnej energie na rôzne energetické účely.
Posledný víkend apríla patril tradičnej akcii priaznivcov turistiky z Dlhej Vsi a KST Elán Rožňava
Napísal(a) M. Markušovský
Posledný víkend apríla patril tradičnej akcii priaznivcov turistiky z Dlhej Vsi a KST Elán Rožňava. Pridali sa k nám aj turisti zo širokého okolia. Bolo nás 110. Túra viedla z Domice na Poroňu (hraničný hrebeň medzi Kečovom a Aggtelekom), pokračovala údolím Kečovského potoka do Kečova, ďalej Kečovskými lúkami na Viničný vrch. Oblasť Viničného vrchu bola zakvitnutá hlaváčikom jarným a prvosienkou, čo bola príjemná kombinácia žltej a zelenej farby. Z Viničného vrchu už čakal turistov len zostup do Dlhej Vsi, kde ich čakal
Na výstave Maliar Lučenca predstavia život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968)
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Vo štvrtok, 11. mája 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy “Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968)“. Ide o reprízu výstavy, ktorú usporiadalo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci v roku 2016, pri príležitosti 140. výročia narodenia umelca. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku) a potrvá do 31. júla 2017.
Projekt „ROZPRÁVAJME SA SPOLU“ v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva
Napísal(a) Mgr. Veronika Malčeková
Na základe grantovej výzvy Nadácie Volkswagen Slovakia – Budúcnosť aj s autizmom, sme sa v rámci Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri Spojenej škole internátnej v Rožňave zapojili do tejto výzvy s projektom „Rozprávajme sa spolu“. Projekt sme zamerali na diagnostiku a následný rozvoj komunikačného potenciálu podľa individuálnych potrieb jednotlivcov s diagnózou pervazívna vývinová porucha (ďalej len PVP). Na základe rozhodnutia hodnotiacej komisie bol náš projekt schválený
Z májovej ponuky podujatí v regióne Gemer-Malohont si vyberie každý
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováVýstava Poézia kameniny bude mať v Nových Zámkoch piatu reprízu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavou Poézia kameniny sa bude prezentovať Banícke múzeum v Rožňave v Nitrianskom samosprávnom kraji. Putovná výstava, prezentujúca krásu a rozmanitosť výrobkov niekdajšej kameninovej manufaktúry v Rožňave, bude sprístupnená vo výstavnej sieni Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch v termíne od 5. mája do 5. augusta 2017. Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. mája o 16.oo hod. V Nových Zámkoch bude mať výstava piatu reprízu. Po úspešnej premiére v roku 2015 na domácej pôde bola výstava
„Bystränky“ z Rožňavského Bystrého pripravili pre svojich priaznivcov program k 30. výročiu založenia folklórnej skupiny
Napísal(a) Tatiana Tomková
Malebná dedinka na hornom Gemeri Rožňavské Bystré, nachádzajúca sa na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenské rudohorie, sa v sobotu poobede 29. apríla 2017 odela do slávnostného šatu. Prečo slávnostného? Obec Rožňavské Bystré a Dedinská folklórna skupina „Bystränky“ pripravili pre svojich priaznivcov oslavu 30. výročia založenia skupiny, ktorá vznikla zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade. Najprv začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach, no viac ich lákali podujatia,
Šestica zástupcov Karate Klubu Revúca úspešná aj na Bratislavskom pohári mládeže
Napísal(a) A. B.
V nedeľu, 23. apríla 2017 usporiadala Bratislavská únia karate majstrovstvá Bratislavskej únie detí a žiakov + Bratislavský pohár mládeže, 4. kolo. Na majstrovstvách sa zúčastnila aj šestica zástupcov Karate Klubu Revúca. V slušnej konkurencii si domov odnášali až 6 cenných kovov. Medzi chlapcami vo veku 8 – 9 roční v súborných cvičeniach kata štartoval Tadeáš Sabol, ktorý po dobre odvedenom výkone obsadil pekné 3. miesto. V tej istej kategórii sa predstavil pri svojej súťažnej premiére Miroslav Franko,
Ako zmena spoločenského systému v roku 1989 dopadla na Slavošovské papierne
Napísal(a) SHP Slavošovce
V tomto roku si nielen zamestnanci bývalých Slavošovských papierní, ale aj ostatní Gemerčania pripomínajú 200 rokov od existencie tohto papierenského závodu v hornogemerských Slavošovciach. Ich nový majiteľ SHP Slavošovce nám poskytol informáciu o tom, čo sa v tomto závode v ostatných rokoch spravilo a aký to má dopad i na región Gemera. Nadväzuje tak na článok, ktorý sme v uplynulých dňoch uverejnili od nášho spolupracovníka PaedDr. Milana Sajenku pod názvom:
Viac...
Návrat bývalých futbalistov Gemerskej Polomy na zápas ŠK Polom - FK Baník Štítnik
Napísal(a) MG od
Posledný aprílový víkend ponúkal ďalšie kolo futbalových súťaží. Naše mužstvá si počínali v nich striedavo úspešne. Najviac pohľadov sa zameralo najmä na lídra IV. Ligy skupiny JUH, ktorým je už niekoľko týždňov MFK Rožňava. Aj v tomto kole si počínali suverénne a bez straty nielen bodov, ale i gólu. Hrali doma, a aj to využili. Horšie dopadli futbalisti spod hradu Krásna Hôrka, ktorí v Sobranciach nepresvedčili a podľahli svojmu súperovi rozdielom triedy. Čo je horšie, nevsietili ani len čestný úspech.
Z vernisáže výstavy úspešných prác z regionálnych súťaží v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Vernisáž výstavy úspešných prác z regionálnych súťaží zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko 26. apríla 2017. Slávnostnú atmosféru spríjemnila hrou na akordeón jedna z výtvarníčok - pani Vlasta Bujnovská. Všetky výtvarné práce a fotografie inštalované na výstave postupujú do krajských súťaží. Niektoré aj s čestnými uznaniami a oceneniami v jednotlivých žánroch a kategóriách. Priaznivci výtvarného umenia a umeleckej fotografie majú možnosť vidieť vystavené diela do 12. mája 2017
"Ukáž, čo vieš a nauč nás“ - so seniormi v Revúcej
Napísal(a) Zuzana Homoliaková
Revúca - mesto 1. Slovenského evanjelického gymnázia, ktoré v tomto roku 15. septembra oslávi 155. výročie svojho založenia, bolo hostiteľom 4. ročníka kultúrno-tvorivej akcie „Ukáž, čo vieš a nauč nás“, ktorej sa zúčastnili seniori z okresu Revúca. V DOME KULTÚRY MsKS v Revúcej sa zišlo 246 seniorov, hostí a účinkujúcich v kultúrnom programe dňa 5.4.2017.
Zo zasadnutia ŠTK dňa 26.4.2017
- ŠTK schvaľuje výsledky I. trieda dospelí 18.k. http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/1489/
- ŠTK schvaľuje výsledky II. trieda dospelí 12.k. http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/1607/
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-