streda, 29 apríl 2015 19:21
Z galérie sa zrazu stala jaskyniarska športová hala
Napísal(a) Gabriella Badin
Zverejnené v
Jaskyne
utorok, 18 december 2012 11:14
Z doteraz neuverejnených rakovnických jesenných pohľadníc
Napísal(a) Dr. J. Sabo
Zverejnené v
Rakovnica
štvrtok, 07 júl 2011 21:14
Z baráže v Nadabule vzíde štrnásty účastník I. triedy majstrovstva okresu vo futbale
Napísal(a) Karol Csobádi
Zverejnené v
Futbal
štvrtok, 07 apríl 2011 15:22
Z 1. Detského folklórneho festivalu v Rožňave postupujú Gemerčatá z Dobšinej a Kincskereső z Drnavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Zverejnené v
Folklór
pondelok, 16 jún 2014 17:19
XXII. ročník regionálnej prehliadky dychových hudieb Gemera-Malohontu - Festival Janka Plichtu
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Zverejnené v
Festival
utorok, 16 november 2010 23:38
XVI. ročník slávností zvykov a obyčají Rok na Gemeri sa začne v Slavošovciach netradične
Napísal(a) Maj Gemer
Zverejnené v
Folklór
pondelok, 19 december 2011 21:02
X. ročník Vianočných pastorále sa uskutočnil v evanjelickom kostole v Čiernej Lehote
Napísal(a) Ing. Darina Figúrová
Zverejnené v
Čierna Lehota
pondelok, 25 júl 2011 13:38
Webová stránka Maj Gemer privítala 25. júla 2011 o 12.00 hod. stotisíceho návštevníka!
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Zverejnené v
Správy z Gemera
pondelok, 16 august 2010 18:28
Webová stránka Maj Gemer dosiahla svojho stotisíceho návštevníka
Napísal(a) Dr. Ondrej Doboš
Zverejnené v
Správy z Gemera
piatok, 09 október 2015 18:47
Walter Marcinko, Radomír Znak a Lucia Urbančíková sú víťazmi okresného kola v prednese slovenskej rozprávky
Napísal(a) – DMS Rv-
Zverejnené v
Súťaže
Viac...
Zverejnené v
Stolný tenis
sobota, 09 november 2013 16:04
Vždy je lepšie, keď vrásky sú len na tvári a nie na duši, lebo tie veľmi bolia
Napísal(a) ZH-MG
Zverejnené v
Seniori
utorok, 28 február 2012 17:10
Vzácny filmový dokument z Ratkovej je vo videogalérii stránky Maj Gemer
Napísal(a) Vojtech Bradovka
Zverejnené v
Ratková
štvrtok, 14 máj 2015 22:45
Vzácna súkromná zbierka Márie Páko obohatená o životné osudy je na výstave
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zverejnené v
Múzeá
Strana 389 z 657
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-