Najlepšie výtvarné práce žiakov z revúckeho okresu na tému „Hasiči a Vianoce“ postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2023/2024 už 21. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Hasiči a Vianoce“.
Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách:
1. kategória Materské školy, 2. kategória 1. – 4. ročník ZŠ a 3. kategória 8. – 9. ročník ZŠ
Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO).
Územná organizácia DPO SR v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca. Boli oslovené školy, mimoškolské zariadenia a Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ ) v okrese.
Banský náučný chodník Mních sa nachádza v chotári obce Rakovnica v okrese Rožňava, úzko spätej s baníctvom, kde boli ťažené najmä železné rudy. Prvá dochovaná zmienka o baníctve a ťažbe pochádza z roku 1758, banská prevádzka pre vyčerpanie ložísk bola ukončená v roku 1991. Trasa chodníka je zvolená tak, aby návštevníkov oboznámila s históriou banskej činnosti na území obce Rakovnica.
Vedie hrebeňom kopca Mních, pod ktorým sa nachádzala pôvodná osada obyvateľov Rakovnice. Východiskovým bodom náučného chodníka sú dva altánky v lokalite Magdolna s možnosťou parkovania, prístup je možný z hlavnej cesty Rožňava – Štítnik. Trasa chodníka má 2400 m s prevýšením 165 m a dá sa zvládnuť za cca 1,5 hod. Je na nej sedem stanovíšť, na ktorých sa návštevník dozvie zaujímavé informácie o práci baníkov v minulosti až po súčasnosť a rôznych objektoch, súvisiacich s banskou činnosťou. V úvode trasy je potrebné prekonať pomerne veľké prevýšenie, za pomoci reťazí, stúpačiek, premostení a rebríkov. Na chodníku sa nachádzajú exponované úseky, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Preto treba zvážiť prechod s malými deťmi a psami.
Siedmaci základnej školy v Jelšave medzi dobrovoľnými hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave.
Dňa 20. marca 2024 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. ročníka Základnej školy v Jelšave. Žiaci zavítali k nám vo dvoch skupinách. Vysvetlili sme im rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a výzbroj, ako sa používajú autonómne dýchacie prostriedky (ADP), ktoré chránia zasahujúcich hasičov pred nadýchaním sa nebezpečných látok, ktoré môžu byť koncentrované v ovzduší zásahového priestoru. Žiaci sa oboznámili tiež s tým, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov.
Príjemné predpoludnie na zbrojnici snáď niečo dalo žiakom, ktorých sme s radosťou privítali medzi dobrovoľnými hasičmi.
Koncom marca tohto roku po niekoľkomesačnej zimnej prestávke sa začne život aj na ligových trávnikoch mužstiev horného Gemera. Na miestach športového diania sa však už navždy neobjavia najmä tí, ktorým to zdravotné problémy nedovolia, aby sa na nich objavili aspoň ako diváci, alebo navždy odišli spomedzi nás. Jedným z nich bude aj Viliam Máťaš z Rakovnice, ktorý zanechal medzi milovníkmi tejto hry v rodnej obci, ale i na okolí, pozitívnu spomienku na svoje pôsobenie.
Je čas, aby sme si jeho športovú činnosť pripomenuli.
Po 38 rokoch aktívnej činnosti sa Viliam Máťaš, brankár TJ Baník Rakovnica, ktorý v minulosti pôsobil aj v Rožňavskom Bystrom, rozhodol zavesiť kopačky na klinec, čím dal definitívnu bodku za svojou bohatou futbalovou kariérou. Stalo sa to na slávnostnej schôdzi futbalového oddielu v kultúrnom dome 4.8.2012. Na slávnostnom akte prevzal z rúk vtedajšieho starostu obce Rakovnica, Ľubomíra Leštáka, upomienkovú trofej a oficiálne sa rozlúčil so svojimi spoluhráčmi. Od starostu prevzal aj dres s číslom 55, ktorý mu pripomínal hru, ktorú mal najradšej a pre ktorú obetoval svoje najkrajšie roky života.
V Rakovnici odhalili pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi prof. Jánovi Fabiánovi a otvorili Dom baníckych tradícií
Napísal(a) MG od
Najfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.
Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 9. časť – sezóna 2005/2006 – Postup Štítnika K. T. do 4. ligy – JUH
Napísal(a) Š. Tomášik
V deviatej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2005/2006. V 4. lige pôsobil SP MFK Rožňava, v 5. lige FK Lokomotíva CHZ Dedinky, FK Štítnik K. T. a FK Krh. Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
V šiestej štvrtoligovej sezóne došlo v kádri Rožňavy k zmenám. Na hosťovanie do Turne n/B. odišli L. Varga a Zatroch, odišiel aj Rencsok. V jesennej časti ťažila Rožňava predovšetkým z domáceho prostredia. Jediný bod priviezla za remízu z Lastomíra. Doma remizovala s Topoľanmi a prehrala s Vyšným Opátskym. Najvyššiu prehru zaznamenala v Čani 1:5, najvyšším rozdielom vyhrala nad Kr. Chlmcom 3:0. Po jeseni tak zimovala na jedenástom mieste so ziskom sedemnásť bodov.
Členovia MO JDS v Čiernej Lehote bilancovali
Napísal(a) Jakobejová,Figúrová
Prešiel ďalší rok, zase sme o rok starší, bohatší o skúsenosti i spoločné zážitky. Členovia MO JDS v Čiernej Lehote bilancovali svoje činnosti v roku 2023. Bola to pomerne bohatá činnosť:
– oslavy – MDŽ, Deň matiek, MDD, Mesiac úcty k starším
– športové aktivity – športový deň v Čiernej Lehote, turistická akcia v Kobeliarove, účasť na športovej olympiáde seniorov v Rožňave
– pobyty v kúpeľoch
– výlety – letné kúpanie, jesenné nákupy.
Oslavy MDŽ 8.3.2024 boli už tradične spojené s výročnou členskou schôdzou. Okrem bilancovania aktivít, rozdania pozdravov ženám, občerstvenia, prítomných pozdravili aj milí hostia:
Programom obohatili stretnutie deti z Materskej školy Čierna Lehota a zábavným programom členky FSk Lehoťanka. Bolo to vydarené popoludnie, plné dobrej nálady, piesní a milých slov.
TAKMER ZABUDNUTÁ HISTÓRIA (Betliar-Straková, Kostolík – Pátrova dolinka)
Napísal(a) Ľ. J. Šomšák
Vráťme sa na chvíľu do školských lavíc a v nich do 18. storočia, historikmi nazvaného storočím osvietenstva.
Uhorský kráľ Karol III. (1711-1740), o. i. otec M. Terézie a tvorca „Pragmatickej sankcie“, upravujúcej nástupníctvo potomstva na trón aj v ženskej vetve, v r. 1733 pozval do Rožňavy rád františkánov v záujme zmierenia náboženského napätia medzi miestnymi cirkvami. Výrazne prispel financiami na výstavbu kostola františkánov, ktorý bol po ukončení stavby v r. 1792 zasvätený Svätej Anne. Nepriamo z toho môžeme vyvodiť, že vysvätenie kostola Svätej Anny a pomenovanie kostolíka (kaplnky) v Betliari, na Strakovej po Svätej Anne, je reálne historicky prepojené s rádom františkánov.
V r. 1776 bola v Rožňave založená biskupská diecéza.
Svet kníh je nekonečným zdrojom rôznych informácií, inšpirácií a fantázie. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom projektu Svet cez tisíce očí, doplnila knižničný fond o 994 knižničných jednotiek. Cieľom bolo ponúknuť široký výber noviniek z rôznych oblastí, rôznych žánrov, pre všetky vekové kategórie.
„Prípravná fáza projektu bola v mesiacoch marec až jún 2023. Priebežne sa realizoval prieskum knižného trhu a záujem používateľov,“ povedala pracovníčka úseku doplňovania a spracovania knižničných fondov Tímea Bagačková Zollerová a dodala: „nákup a spracovanie nových knižničných jednotiek prebiehal v mesiacoch júl 2023 až marec 2024.“
Veľkonočné tvorivé dielne pre žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) E. Hemélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl na už tradičné tvorivé dielne s veľkonočnou tematikou.
V snahe priniesť niečo nové, tento rok múzejníci spojili veľkonočné tvorivé dielne s práve prebiehajúcou výstavou Valašský rok/Pásztoresztendő. Školáci sa zahrajú rôzne interaktívne hry a popritom sa dozvedia veľa zaujímavých informácií o tradíciách a zvyklostiach pastierov v predveľkonočnom období. „Pred veľkonočnými sviatkami sa rodia jahniatka a nielen tie. Pastieri mali v tomto období množstvo práce, plnili dôležité úlohy a my by sme radi deťom priblížili túto tradičnú atmosféru predsviatočných príprav. Touto aktivitou pokračujeme v téme výstavy Valašský rok/Pásztoresztendő,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin. Deti odídu domov nielen plní nových zážitkov a informácií, ale odnesú si aj vlastnoručne vyrobené veľkonočné dekorácie.
Viac...
Krajskú futbalovú ligu opúšťajú zástupcovia horného Gemera - MFK Rožňava a Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
Napísal(a) MG od
Druhý tohtoročný marcový víkend Zimného futbalového turnaja o pohár predsedu KSK rozhodol, že do záverečných bojov už nezasiahnu dve doteraz najlepšie družstvá horného Gemera MFK Rožňava a TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka. Prehrali totiž so svojimi súpermi v túto sobotu - Rožňavčania s futbalistami Čane a v nedeľu v skupine ObFZ spomínaní Dlholúčania so súperom zo Ždane. Škoda, lebo obidvaja naši zástupcovia v tomto turnaji dosahovali pekné výsledky. Rožňavčania v základnej časti nepoznali ani jednu prehru. Rovnako Dlholúčania si dobre počínali v zápasoch predtým, keď dokázali vyhrať i so súperom s oveľa bohatšou futbalovou históriou (Smižany). Zo zápasov skupiny VsFZ zostáva odohrať ešte dve štvrťfinálové stretnutia – Spartak Medzev – Družstevník Malá Ida dňa 20.3. o 18.00 hod. a OTJ Jamník – Družstevník Trhovište určený na 23.3 o 17.00 hod. Obidva zápasy sa odohrajú na UT Janigová v Košiciach.
Takto sme oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
150 je len číslo, ale, keď sa píše a hovorí o veku, je to neuveriteľná doba. Len koľko vody za také obdobie pretečie, koľko generácií ľudí sa vystrieda. Takto sme oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Rožňava, spolu s členmi aj všetkými sympatizantmi a priateľmi, dňa 8.3.2024 v Rožňave.
Slávnostná čata vlajkonosičov nás upozornila, že program začína. Po podaní hlásenia veliteľom DHZ Rožňava, ale zároveň územným veliteľom DPO SR Rožňava, mladším inšpektorom Mgr. Petrom Mátéom, krajskému predsedovi KO DPO SR Košice a členovi Prezídia DPO SR generálnemu inšpektorovi Ing. Miroslavovi Semaničovi, MBA., sa začali príhovory. Prítomných privítal predseda DHZ Rožňava inšpektor Mgr. František Kerekeš a slávnostne otvoril. Pozdravil a pamätnú stuhu k zástave DPO SR odovzdal Ing. Miroslav Semanič, MBA. Svoje pozdravy, a tiež stuhu na zástavu odovzdal primátor mesta Rožňava pán Michal Domik, ktorý vyzdvihol veľmi výbornú spoluprácu s členmi DHZ Rožňava, na každej poriadanej akcií Mestom Rožňava, a poprial všetkým iba zdarného ďalšieho života.
Atraktívna výstava v rožňavskom Baníckom múzeu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovensku
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Atraktívnu výstavu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovenskupod názvom V moci noci prináša do Rožňavy miestne Banícke múzeum, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.Pripravilo ju Východoslovenské múzeum v Košiciach. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. marca 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM na Námestí baníkov. Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.
Výstava V moci noci prezrádza návštevníkom o chránených druhoch sov však omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že je schopná žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia. Výstava poskytuje množstvo zaujímavých a často nečakaných informácií o ich živote, hniezdení, potrave, či o typických výzorových znakoch jednotlivých druhov sov.
Deň hvezdární a planetárií ožije aj na Gemeri. Hvezdáreň v Rožňave tentokrát privíta majsterku sveta!
Napísal(a) R. Šimko
Pri príležitosti Dňa hvezdární a planetárií svoje brány širokej verejnosti otvára Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Účastníci sa môžu tešiť na Deň otvorených dverí plný exkurzií, prehliadok a aktivít pre celú rodinu, ktorý sa uskutoční 16. marca 2024 na rožňavskej hvezdárni.
„Program Dňa otvorených dverí je bohatý a pestrý. Môžete sa tešiť na exkurzie a prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne a pozorovateľne s kupolou. Prezentácia nového teleskopu vám priblíži najnovšie technológie v astronómii. Pre deti sú pripravené zábavné astro aktivity, ktoré im pomôžu spoznať vesmír hravou formou. Počas dňa sa v závislosti od počasia uskutoční aj pozorovanie Slnka, ako aj večerné pozorovanie hviezd,“ upresnil Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Prvý deň vyvrcholí štartom modelu rakety s poprednou raketomodelárkou Emou Čižnárovou, ktorá sa už trinásť rokov venuje tejto záľube a obsadzuje najvyššie priečky slovenských, európskych a svetových súťaží.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-