Akékoľvek úvahy o tom, či je náš ľudský život pekný, šťastný, krátky, dlhý, dôstojný, trpiaci a s celým radom jeho ďalších prívlastkov, sú úplne zbytočné a bezvýznamné. To je najmä preto, že nie je u každého jednotlivca rovnaký, ale aj úplne odlišný. Zhodu možno očakávať a konštatovať v tom, že zvyšovaním veku sa dajú predpokladať podobné, možno až rovnaké zmeny v psychickej, ale najmä fyzickej a zdravotnej oblasti nášho života.
U niekoho prevládajú chvíle radostné, u iného nežiadúco smutné. V živote človeka (ľudí) sú dni všedné a výnimočné. Všedné sa môžu opakovať. Výnimočné sa udejú len raz v živote = narodenie a smrť. Niekto hovorí, že život nemá zmysel, ale určite má svoju cenu. Viac je však život darovať, ako si ho zachovať. O živote ľudí si dovolím napísať tvrdenie, že život v priebehu jeho existencie je zložitý a samé prekvapenie,
Objavte krásu Zemplína: Poplenérová výstava obrazov a fotografií v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Výstava obrazov a fotografií z medzinárodného plenéra vizuálneho umenia v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave sa uskutoční od 22. apríla do 31. mája 2024. Organizátorom je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom kultúry košického kraja.
„Prezentovaných bude vyše tridsať výtvarných a fotografických diel, ktoré zachytávajú rôzne aspekty Zemplína – od jeho malebného vidieka a krajiny, až po jeho bohatú históriu a kultúru. Návštevníci si tak budú môcť vychutnať estetický zážitok a zároveň sa dozvedieť viac o tomto čarovnom regióne Košického kraja,“ informovala Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska.
Plenér organizovalo Centrum kultúry Košického kraja na Zemplínskej Šírave v októbri minulého roka a jeho výsledkom je putovná výstava „NA ZEMPLÍNE“. Jej cieľom je podporiť talentovaných a kreatívnych umelcov a návštevníkom ponúknuť jedinečnú príležitosť spoznať krásu tohto regiónu očami talentovaných umelcov nielen z Košického kraja, ale aj z Poľska či Rumunska. Medzi vystavujúcimi umelcami je aj Martina Belányiová zo Štítnika, ktorá na plenéri zastupovala Gemer.
Stretneme sa v knižnici – aj o tom, ako využívajú nákup nových kníh Z FONDU NA PODPORU UMENIA v Gemerskej Polome
Napísal(a) D. Červenáková
Pod názvom Stretneme sa v knižnici Obecná knižnica v Gemerskej Polome v roku 2023 realizovala nákup nových kníh z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia, ktorý je jediným dotačným systémom podporujúcim nákup knižničného fondu a vďaka ktorému máme v našej knižnici nové prírastky a spokojných návštevníkov. Nákup nových kníh bol realizovaný účelovo, čím prispel k cieľavedomému a systematickému doplneniu knižničného fondu. Kniha je výborným prostriedkom na posilnenie sebavedomia, zlepšenia pamäti a analytických schopností. Pravidelná a dlhodobá spolupráca s deťmi, žiakmi i študentami vedie k správnemu pochopeniu textu, výberu kníh a používaniu odbornej literatúry. Dôkazom toho sú aj spoločné stretnutia, kde je vidieť, že deti a žiaci sa v knižnici dokážu správne orientovať. Nerobí im problém vyhľadať si dielo beletrie. Rozoznajú poéziu od prózy. Pracovať s náučnou literatúrou si poradia už aj žiaci základnej školy nižších ročníkov. Veľké zastúpenie majú seniori, ktorí v mnohom využívajú služby knižnice, ako i členovia spoločenských organizácií a občania susedných obcí.
Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.
V Revúcej predstavia poetické juvenílie zrelého muža a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky
Napísal(a) MG od+jg
Z Revúcej sme práve obdržali informáciu o ďalšej zaujímavej akcii, ktorú nám sprostredkoval známy organizátor kultúrno-spoločenských podujatí v tomto gemerskom meste Revúca pán Juraj Genčanský. Aj takouto formou sa snaží podeliť o radosť s autormi, ktorí majú v rukách svoju debutovú knižku nazvanú Privatissimum. Ako sa dozvedáme, subtílnu správu v elegantnej knižnej väzbe tvoria poetické juvenílie zrelého muža Marcela Uhrina a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky Katky Molnárovej. Pán Genčanský zároveň ďalej uvádza: „Sme radi, že naše Mestské kultúrne stredisko v Revúcej mohlo byť od začiatku pri tomto malom projekte a pomohlo na svetlo sveta snom oboch autorov.“
Podujatie sa bude konať v stredu 17. apríla 2024 o 18.00 v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, kde uskutočnia premiérovú prezentáciu tejto novej knižky a zároveň predstavia jej autorov i ďalších tvorcov. Účastníkom podujatia umožnia dozvedieť sa o anabáze knižky od idey k hotovému artefaktu. Predovšetkým však toto nové dielko sprostredkujú adresátom – čitateľom. Teda najmä tým, ktorí oň prejavia záujem.
Nič nové vo svete, dáme si repete, spievali futbaloví hornogemerčania tri týždne po Veľkej noci
Napísal(a) MG od
Tretí víkend po Veľkej noci priniesol pre fanúšikov futbalu na hornom Gemeri pestré výsledky. Hralo sa na ihriskách dospelých, dorastu i žiackych družstiev. Spomeňme, že v 7. lige dospelých sa odohralo v 17. kole 5 stretnuití, keď iba zápas MFK Rožňava B/ Rudná s TJ Sokol Pača sa odložil na májový termín. Voľno malo Rožňavské Bystré, keďže Gemerská Poloma počas jesenného kola zo súťaže vystúpila. V tomto kole v spomínanej súťaži padlo 30 gólov, z ktorých patrí 20 na konto domácich a 10 na konto hostí. Žiaľ, padla i jedna červená karta, a to v zápase Rakovnice s Vyšnou Slanou.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 11. časť – sezóna 2007/2008
Napísal(a) Š. Tomášik
Líder 1. triedy odmietol postup
V jedenástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2007/2008. V 4. lige pôsobili SP MFK Rožňava a FK Štítnik K. T., v 5. lige FK Krásnohorské. Podhradie a FK Gemerská Hôrka. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár:
Okres Rožňava reprezentovali v 4. futbalovej lige mužstvá Rožňavy a Štítnika K. T. V kádri Rožňavy k veľkým zmenám nedošlo. Došlo k zmene na poste brankára. Po jeseni sa Rožňava nachádzala na štrnástom mieste so ziskom 15 bodov. Doma prehrala trikrát: s Krompachmi, Veľkými Revištiami a Veľkými Kapušanmi. Za zmienenie stoja vysoké prehry v Lastomíre a Buzici 0:7 a aj prehra v Slivníku. Vonku získala jediný bod za remízu v Čiernej n/T. V jarnej časti došlo k posilneniu kádra a zmene na poste trénera. Mužstvo sa zlepšilo. Získalo 24 bodov, čím sa vyhlo záchranárskym prácam.
Sedemdesiatosemročný Pavel Ferdinandy ani na dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone
Napísal(a) MG od
Na našom portáli majgemer.sk sme nedávno avizovali podujatie, ktoré v revúckom Dome kultúry je venované známemu majstrovi ľudovej umeleckej kultúry z tohto okresného mesta na strednom Gemeri Pavlovi Ferdinandymu. Od roku 2024 sa venuje výrobe pastierskych palíc, betlehemských kyjakov a ozembuchov zo samorastov. Okrem svojej záľube vo vyhľadávaní samorastov a ich opracovávaní nositeľ výstavky v týchto dňoch chcel predstaviť aj svoju už šiestu publikáciu o svojej tvorbe, ktorú nazval Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch. Autor pripravuje do tejto série ešte ďalších šesť takýchto prezentácií. Na vernisáži výstavy, ktorú pri tejto príležitosti otvorili vo štvrtok 11. apríla t. r. vo výstavnej miestnosti MsKS v Revúcej, nájde návštevník dostatočné množstvo príkladov aj k tomu, ako sa môže inšpirovať z činnosti revúckeho spoluobčana, sedemdesiatosemročného Pavla Ferdinandyho, ktorý ani na zaslúženom dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej
Napísal(a) E. Hermély Gecelovská
Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.
Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.
Vyše storočná tradícia organizovaného poľovníctva, ako jedného z významných pilierov občianskej spoločnosti, našla svoje opodstatnenie aj v našom regióne Gemera. Veď na jeho území sa nachádza niekoľko národných parkov, ktoré sú mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov, ktoré je potrebné chrániť, ale sa aj pravidelne o ne starať. Svoju úlohu pri tom zastávajú aj poľovnícke združenia, ktoré si v tejto súvislosti plnia svoju nezastupiteľnú úlohu. Svedčia o tom ich pravidelne organizované výstavy poľovníckych trofejí, ktoré sa každoročne aj na tomto území organizujú. Mnohí členovia organizovaní v takýchto združeniach sa takto môžu prezentovať nielen v oblasti starostlivosti o poľovnú zver, ale pochváliť sa i so svojimi najkrajšími úlovkami, ktoré získali za predchádzajúce obdobie. Jednou z takých bola aj výstava v kultúrnom dome v Revúčke v polovici marca t. r., ktorá je mestskou časťou okresného mesta Revúca. Napriek tomu, že výstavnícke poľovnícke trofeje boli prezentované iba tri dni, podarilo sa nášmu spolupracovníkovi Petrovi Pobočekovi objektívom zdokumentovať túto výstavu a zachytiť z nej niektoré zaujímavé trofeje.
Viac...
Pavel Ferdinandy, majster ľudovej umeleckej výroby z Revúcej a jeho výstavka Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby PAVLOM FERDINANDYM a prezentáciu najnovšej, šiestej brožúry zo série plánovaných dvanástich zväzkov pod názvom NIEČO MÁLO O... tentoraz NIEČO MÁLO O SVADOBNÝCH ČAKANOCH A FOKOŠOCH vo štvrtok 11. apríla 2024 | 17.00 hod. | výstavná sieň MsKS
Usilovná, systematická a pedantná práca Pavla Ferdinandyho na tejto špeciálnej autorskej sérii si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože ide o doteraz najsystematickejšie dielo o tomto segmente ľudovej umeleckej výroby, a to nielen v regióne Gemera a Malohontu, ale v celoštátnych proporciách. Preto sme sa v polovici edície rozhodli usporiadať túto malú výstavku a podporiť tak úsilie majstra Ferdinandyho pre úspešné naplnenie mimoriadneho verejnoprospešného zámeru.
MG: "Pavel Ferdinandy získal titul majstra ľudovej umeleckej výroby za výrobu zdobených palíc v roku 2020. V jeho portfóliu sú celodrevené palice (často s využitím samorastu) a drevené časti pastierskych palíc slúžiacich aj na chytanie a usmerňovanie zvierat, betlehemské kyjaky, poľovnícke palice a fokoše.
Postrehy pri stretnutí s knihou v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. Antalová
Kniha bola a je i v dobe počítačov neodmysliteľnou súčasťou nášho života. V jedno piatkové popoludnie sme sa zišli starší, mladší a deti, no skrátka všetci tí, ktorí majú radi dobrú knihu, na besede, ktorú v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome pripravila naša knihovníčka Danka Červenáková. Takto nám sprístupnila nové knihy, ktoré nakúpila v rámci projektu na nákup nových kníh z dotácie poskytovateľa Fondu na podporu umenia. Medzi aktívnych čitateľov našej knižnice patríme aj my, členky Miestneho odboru Matice slovenskej. Našli sme si čas, aby sme sa aj odreagovali od našich povinností a zistili, aké nové knihy pribudli.
Hneď v úvode nám toto posedenie spestrili šikovné dievčatá Danka Ďuričeková a Dorotka Liptáková s veľmi peknými prednesmi prózy a poézie. Jedných dychom sme tiež počúvali bývalú knihovníčku pani Marienku Červenákovú, ktorá nám porozprávala o jej začiatkoch v našej knižnici.
Aj Gemer prispel k víťazstvu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách 2024
Napísal(a) MG od
Prezidentské voľby 2024 na Slovensku v druhom kole, ktoré sa uskutočnili v sobotu 6. apríla 2024 priniesli konečné rozuzlenie. Vyhral ich kandidát Peter Pellegrini so ziskom 53,12% pred kandidátom Ivanom Korčokom, ktorý získal 46,87% zo všetkých oprávnených zúčastnených voličov. Oproti prvému kolu si kandidáti vymenili poradie. Nový prezident SR bude skladať sľub 15. júna 2024 a ujme sa svojej funkcie ako šiesty prezident SR v novodobej histórii Slovenska. Vymení tak doterajšiu prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, ktorá bola zvolená v prezidenstkých voľbách pred 5 rokmi.
Výsledky, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR potvrdzujú, že v 2. kole volieb 2024 sa zúčastnilo 2,67 miliónov oprávnených voličov. Je to vyše 61 % z ich celkového počtu, čo znamená, že to bola historicky druhá najvyššia volebná účasť za 25 rokov priamych volieb prezidenta v SR.
Kandidát na prezidenta SR Peter Pellegrini zvíťazil v 7. krajoch Slovenska, okrem Bratislavského samosprávneho kraja.
V 7. futbalovej lige ObFZ Rožňava dospelých "padli dve desiatky"
Napísal(a) MG od
Hornogemerskí piatoligoví futbalisti dospelých prišli v majstrovských zápasoch 16. kola o body, keď tak krásnohorskí futbalisti, ako aj Rožňavčania, stratili po prehrách so svojimi súpermi po troch bodoch. Prekvapením je najmä líder V. ligy MFK Rožňava, ktorý prehral na ihrisku v Malej Ide rozdielom gólu. O to zaujímavejšie stretnutia sa odohrali v 7. lige dospelých, kde padlo vo dvoch stretnutiach po desiatke gólov. V zápasoch Honiec s Vyšnou Slanou a Dobšinej s Rakovnicou. Oceňujeme aj slušnú hru v stretnutí v Dobšinej, kde rozhodca nemusel udeliť kartu ani jednému z mužstiev. Zato sa červenalo na zápase v Drnave, v Pači a v Honciach, kde uvideli traja hráči červenú kartu a nedohrali stretnutie. V šiestich zápoleniach padlo 36 gólov, z ktorých hosťom patrí až 22. Strelecky sa najlepšie darilo dvom strelcom, a to Dobšinčanovi Alexandrovi Lalikovi a Kristianovi Segyovi z Dlhej Vsi, ktorí si do tabuľky strelcov pripísali po troch góloch. Tri stretnutia vyhrali domáci a tri hostia. Tabuľku strelcov 7. ligy vedie po 16. kole naďalej Róbert Rochl, ktorý si pripísal zatiaľ 19 gólov. O dva góly za ním je zatiaľ Marian Gábor z MFK Dobšiná, ktorý vsietil 17 gólov.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.