Vo Vodnom hrade v Štítniku sa spojili generácie
Napísal(a) M. Liptáková
Dňa 27.9.2024 (piatok), sa o 16:00 hodine vo Vodnom hrade v obci Štítnik spojili generácie. Áno, čítate správne – Spájame generácie bola jedna z ďalších naplánovaných aktivít MO MS v Štítniku, na ktorej sme mohli vidieť stovku maľovaných obrazov pani Márie Kohulákovej z Rudnej, ba dokonca aj niekoľko kníh, v ktorých boli maľby kvetov doplnené krátkymi básňami a taktiež sa započúvať do spevu piesní vychádzajúcej hviezdy z Gemera – Martina Belányia.
Na úvod sa prítomným prihovorila Bc. Monika Liptáková, ktorá privítala prítomných hostí, matičiarov, návštevníkov a taktiež i riaditeľku DMS v Rožňave pani Tatianu Tomkovú.
Po úvodných slovách zaznel spev ženskej speváckej skupiny Radosť, pod vedením jej zakladateľky p. Márie Kohulákovej, ktorá svetlo sveta uzrela len pred dvomi dňami, ale súlad speváčok a vychádzajúce rytmické slová piesne „Kreslím si ružu“ v nás zanechali dojem, že skupina funguje už niekoľko rokov. Zároveň nám otvorili aj besedu s „našou maliarkou" – pani Marikou, ako ju všetci familiárne voláme.
Deň cestovného ruchu zorganizovali aj v Jelšave s mladými hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Deň cestovného ruchu pripadá na 27. september. Jeho význam spočíva v upriamovaní pozornosti na význam cestovného ruchu v globálnom ponímaní a pre lokálne spoločenstvo. Mesto Jelšava prvýkrát zorganizovalo v rámci tohto dňa prehliadky budov, zaujímavých pre cestovný ruch.
V piatok 27. 09. 2024 bolo v Jelšave pripravené pre záujemcov niekoľko stanovíšť, ktoré si záujemcovia mohli prezrieť:
- v čase od 11.00 hod. do 15.00 hod. rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
- v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod. evanjelický kostol a. v. a kaštieľ Couburgovcov.
V rámci krúžku mladých hasičov PLAMEŇ sa Dňa cestovného ruchu zúčastnilo 7 detí v trocha rozšírenej forme. Stretli sme sa pred rímskokatolíckym kostolom sv. Petra a Pavla, priestory ktorého sme si pozreli len od dverí, prišli sme pozdejšie. S deťmi sme si pozreli interaktívnu tabuľu mesta Jelšava pred budovou mestského múzea. Ďalšou zastávkou bola socha sv. Floriána.
Torzo železnej podkovy zo zaniknutého stredovekého hrádku Jestice – Várhegy - predmet mesiaca október
Napísal(a) A. Botoš
Rimavská Sobota, 27.09. 2024 - Podkovy sú podľa tradície považované za symbol šťastia, prosperity a hojnosti. Majiteľa podkovy mala chrániť pred ochoreniami a nešťastím.
Hlavnou funkciou podkúvania a používania železných podkov je ochrana predovšetkým konského kopyta pred nadmerným opotrebovaním. Voľne žijúci kôň prispôsobuje svoj pohyb v teréne, aby opotrebenie a narastanie rohoviny kopyta bolo v rovnováhe. Pri pravidelnej práci hlavne na tvrdom alebo hrubom podklade je nutné chrániť kopyto koňa železnou podkovou, ktorá zabraňuje opotrebovávaniu rohoviny až na citlivé tkanivo. Podkova zastavuje prirodzené opotrebovanie rohoviny, ktorá neustále dorastá. Z tohto dôvodu bola nevyhnutná pravidelná výmena podkov, pri ktorej sa podkova zloží z kopyta, aby sa mohla upraviť rohovina kopyta a znovu sa pripevní buď pôvodná, alebo nová podkova ( v závislosti od stavu opotrebovania).
Známy Pro musica nostra Gemeriensi festival opäť aj v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci 4. ročníka medzinárodného hudobného festivalu na jedinečný koncert do príťažlivých priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Koncert sa uskutoční v nedeľu 6. októbra 2024 o 18:00 hod. Usporiadatelia festivalu prinášajú klasickú hudbu a recitáciu do významných architektonických pamiatok viacerých slovenských regiónov a Gemer nie je výnimkou. Jednotlivé koncerty festivalu sa uskutočnia v Rožňave, Lučenci, Revúcej, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej, Plešivci a zavŕšením festivalu bude koncert v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí.
Ďalšie akvizície súborov, ktoré v týchto dňoch získalo Gemersko-malohontské múzeum
Napísal(a) I. Kerepesi
Gemersko-malohontské múzeum získalo súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote
Rimavská Sobota, 25.09.2024 - Gemersko-malohontské múzeum získalo v rámci akvizičnej činnosti súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote. Pohľadnice z obdobia od konca 19. do začiatku 21. storočia boli zakúpené od JUDr. Igora Mikitu. Súbor pohľadníc bude cennou a dôležitou súčasťou zbierky múzea a v budúcnosti ho bude možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca.“
Prezentovaný súbor 688 historických pohľadníc je unikátnou zbierkou približujúcou minulosť a (v mnohých prípadoch už aj) stratené zákutia Rimavskej Soboty. Táto ojedinelá zbierka nám ponúka fascinujúci pohľad na vývoj mesta v historickom období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli a pohľadnice sú takto dôležitými historickými dokumentmi, ktorými Gemersko-malohontské múzeum už bezpochyby malo disponovať.
Nový zážitkový seminár pri príležitosti 80. výročia SNP: Začnite s vystavovaním!
Napísal(a) E.Hermélyi Gecelovcská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania pripravilo pre žiakov základných škôl druhého stupňa a študentov stredných škôl zážitkový seminár, ktorý je venovaný múzejným zbierkam z fondu výtvarného umenia múzea s tematikou SNP.
Počas seminára, v časovom rozsahu 90 minút, sa žiaci a študenti oboznámia s regionálnymi dejinami SNP. Seminár je koncipovaný formou zážitkového vyučovania, kde pedagóg žiakov a študentov len usmerňuje v procese učenia. Hlavnou úlohou „vystavovateľov“ bude nasledovné: zostaviť a pripraviť výstavu zo zbierok výtvarného fondu. Okrem hlavnej úlohy študentov a žiakov budú čakať ďalšie zadania, ktoré budú viesť ku kritickej historickej reflexii SNP.
Akvizícia dermoplastického preparátu daniela škvrnitého v zbierkovom fonde GMM
Napísal(a) M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 24.09. 2024 – V roku 2024 rozšírilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svoj zbierkový fond o dermoplastický preparát daniela škvrnitého. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2023), ktorému aj takto ďakujeme. Ide o preparát samca daniela v letnej srsti v kroku. Návštevníci si nový zbierkový predmet môžu prehliadnuť už dnes v prírodovednej časti stálej expozície Gemersko-malohontského múzea.
Daniel škvrnitý na Slovensku nie je pôvodným druhom. Pochádza z Malej Ázie a východného Stredomoria. Do oblasti strednej Európy ho introdukovali pravdepodobne ešte Rimania. Je rozšírený hlavne v listnatých a zmiešaných lesoch do nadmorskej výšky približne 500 m. Na pastvu na lúky vychádza z húštin hlavne pri zotmení, no v nerušených oblastiach aj cez deň. Je výrazne menší ako jeleň. V zimnej srsti je sivohnedý, letnú srsť má červenohnedú so svetlými škvrnami.
Bol krásny, slnečný, teplý deň, hoci už bolo 21. septembra 2024. V tento deň, keď babie leto ako vyšité zavítalo aj do Dobšinej, sa v časti Lányiho huta konal už 13. ročník bežeckých pretekov Dobšinská desiatka. V príjemnom lesnom prostredí v okolí Horskej chaty Stará horáreň bolo od rána rušno. To organizátori dolaďovali svoje niekoľkodenné prípravy, aby všetko bolo na preteky bezchybne prichystané, počnúť traťou, jej úpravou a označením, registráciou pretekárov, prípravou štartovných čísiel, výzdobou, miestami na posedenie a oddych a v neposlednom rade aj neodmysliteľným občerstvením. Potom už prišlo veľa pretekárov zblízka i zďaleka a aj veľa divákov – dospelých aj detí. Niektorí pešo, niektorí behom – tak sa voľaktorí pretekári rozcvičovali, niektorí s nordic walking palicami a niektorí, pravdaže, sa hore kopcom z mesta doviezli aj autami.
Zaznamenali sme XXXI. ročník súťaže o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe
Napísal(a) G. Jakubecová
Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy – Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejší región Slovenska.
Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa koncom 90. rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe a nazvali ho Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV) – už nebohý, a spoluautorom bol Štefan Máté.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 15. časť – sezóna 2011/2012
Napísal(a) Š. Tomášik
V pätnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2011/2012. Vo 4. lige pôsobil SP MFK Rožňava, v 5. lige FK Gemerská Hôrka, FK Lipovník, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Vo 4. lige účinkovala MFK Rožňava, ktorá bola po jeseni na 12. priečke. Z jesenného kádra neodišiel nikto, naopak, z hosťovaní sa vrátili L. Drobňák, M. Gere, R. Kuzma a J. Strelka ml. Novými hráčmi na jar boli aj R. Szkokan, P. Milata a M. Savčák. Trénerom bol Štefan Koššuth.
V rámci zimnej prípravy odohrala prípravné zápasy s Barcou, MFK Košice, Sp. Novou Vsou, V. Opátskym, Kežmarkom, Moldavou n/B. a Turňou n/B. V ďalšej fáze prípravy odohrala prípravné zápasy dvakrát so Sp. Novou Vsou a s Veľkou Idou. V konečnej tabuľke sa umiestnila na 14. mieste. Najvyššiu výhru zaznamenala s Krompachmi a najvyššiu prehru s Veľkými Revištiami.
Viac...
Vojenský historik Pavol Mičianik o druhej svetovej vojne a SNP nielen v regióne Gemer-Malohont
Napísal(a) S.T.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na prednášku renomovaného vojenského historika PhDr. Pavla Mičianika, PhD., M.A. o druhej svetovej vojne, Slovenskom národnom povstaní, nielen v regióne Gemer-Malohont. Prednáška sa uskutoční 24. septembra 2024 o 10.00 pre školy a o 16.00 pre verejnosť. Pavel Mičianik (*1973 Lučenec) vyštudoval anglický jazyk a históriu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rokoch 1997 – 2006 študoval na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a v roku 2008 ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela. Pôsobil napríklad na Univerzite Mateja Bela a tiež ako Vedecký tajomník Matice slovenskej.
PhDr. Pavel Mičianik je autorom štyroch zväzkov publikácie Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (2007, 2008, 2009, 2012), Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939 (2019) alebo Domobrana v armáde Slovenskej republiky 1995 – 2005 (2023).
Výstava svetových fotografií Filipa Hrebendu v MsKS v REVÚCEJ
Napísal(a) J. Genčanský
Autor nazval túto premiérovú výstavu „Elementy našej Zeme“. Z fotografií cítiť obdiv a úctu k prírode, pokoru voči jej sile, mohutnosti a kráse a vďaku za energiu a inšpiráciu, ktorú z nej múdry človek je schopný načerpať a získať.
20 fotografií rozdelených do 5 tém – o piatich elementoch našej planéty – sú malým, ale zrozumiteľným svedectvom o tom, aké obdivuhodné sú stvoriteľské diela na Zemi...
Odkedy je fotografia Filipovou profesiou a stal sa členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska, získal viacero medzinárodných ocenení a úspechov...
Napríklad titul „Nature Photographer of the year 2021“, ktorý získal v jednom roku až na troch zo štyroch miest, kde sa toto ocenenie ročne udeľuje: v Budapešti, Tokiu a Moskve.
O rok nato jedna z jeho nočných fotografií získala prvenstvo v prestížnom oceňovaní astrofotografickej tvorby „Astronomy Photographer of the year“ v Londýne, na základe čoho vystavili jeho tvorbu v Britskom Národnom múzeu.
80. výročie Slovenského národného povstania v Gemersko-malohontskom múzeu" - Rómovia v spomienkach
Napísal(a) J. Aláč
Dňa 9. septembra 2024 sa v Tisovci uskutočnilo viacero podujatí, ktorými si jeho účastníci pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania.
Súbor podujatí začal slávnostným otvorením výstavy „Rómovia v spomienkach...“, ktorá bola realizovaná v spolupráci mesta Tisovec, Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Autorom myšlienky aj samotnej výstavy je Ing. Dušan Hutka. Výstava vznikla ako spomienka na tragické udalosti, ktoré sa udiali pred 80 rokmi v Tisovci počas Slovenského národného povstania. 20. novembra 1944 vo večerných hodinách skupina vojakov nemeckého trestného oddielu vtrhla do rómskej osady pri Papierni. Všetkých jej obyvateľov vojaci vyhnali z príbytkov. Dôvodom represívnej akcie bola pomoc miestnych rómskych mužov partizánom.
Obyvatelia museli pochodovať smerom na Tisovec. Štrnásť mužov násilne odvliekli pod Hradovú za Tisovcom a prinútili ich vykopať si vlastný hrob. Ďalší deň (21. novembra 1944) nad ránom, keď rómski muži dokončili „svoju robotu“, nemeckí vojaci ich výstrelmi zo samopalov popravili. Mená zavraždených boli prostredníctvom verejného oznámenia následne vyvesené pri mestskom dome.
Jeseň s klasickou hudbou v architektonických skvostoch Gemera, Novohradu a Malohontu
Napísal(a) HC
Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi do regiónov Gemera, Novohradu a Malohontu. Obyvatelia a návštevníci Rožňavy, Lučenca, Revúcej, Štítnika, Rimavského Brezova, Ochtinej, Plešivca a Krásnohorského Podhradia si môžu od 29. septembra do 6. októbra 2024 vychutnať majstrovstvo umelcov z Holandska, Južnej Kórey, Českej republiky a Slovenska.
K základnej myšlienke festivalu slovami Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra: „Náš festival Pro musica nostra vznikol pomerne nedávno z idey predstaviť symbiózu historickej hudby s dobovou architektúrou v rozličných kútoch Slovenska. Chceme ním napomôcť obom komponentom tohto spolužitia – klasickej hudbe, ktorá sa napriek nekonečnému digitálnemu priestoru (či práve kvôli tejto nekonečnosti?) vytráca z našich životov i architektonickým pamiatkam, ktoré musia častokrát v záplave iných povrchných atrakcií bojovať na mape Slovenska o dôstojné miesto a záujem návštevníkov jednotlivých krajov, miest či obcí.“
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.