Takto sme oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
150 je len číslo, ale, keď sa píše a hovorí o veku, je to neuveriteľná doba. Len koľko vody za také obdobie pretečie, koľko generácií ľudí sa vystrieda. Takto sme oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Rožňava, spolu s členmi aj všetkými sympatizantmi a priateľmi, dňa 8.3.2024 v Rožňave.
Slávnostná čata vlajkonosičov nás upozornila, že program začína. Po podaní hlásenia veliteľom DHZ Rožňava, ale zároveň územným veliteľom DPO SR Rožňava, mladším inšpektorom Mgr. Petrom Mátéom, krajskému predsedovi KO DPO SR Košice a členovi Prezídia DPO SR generálnemu inšpektorovi Ing. Miroslavovi Semaničovi, MBA., sa začali príhovory. Prítomných privítal predseda DHZ Rožňava inšpektor Mgr. František Kerekeš a slávnostne otvoril. Pozdravil a pamätnú stuhu k zástave DPO SR odovzdal Ing. Miroslav Semanič, MBA. Svoje pozdravy, a tiež stuhu na zástavu odovzdal primátor mesta Rožňava pán Michal Domik, ktorý vyzdvihol veľmi výbornú spoluprácu s členmi DHZ Rožňava, na každej poriadanej akcií Mestom Rožňava, a poprial všetkým iba zdarného ďalšieho života.
Atraktívna výstava v rožňavskom Baníckom múzeu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovensku
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Atraktívnu výstavu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovenskupod názvom V moci noci prináša do Rožňavy miestne Banícke múzeum, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.Pripravilo ju Východoslovenské múzeum v Košiciach. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. marca 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM na Námestí baníkov. Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.
Výstava V moci noci prezrádza návštevníkom o chránených druhoch sov však omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že je schopná žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia. Výstava poskytuje množstvo zaujímavých a často nečakaných informácií o ich živote, hniezdení, potrave, či o typických výzorových znakoch jednotlivých druhov sov.
Deň hvezdární a planetárií ožije aj na Gemeri. Hvezdáreň v Rožňave tentokrát privíta majsterku sveta!
Napísal(a) R. Šimko
Pri príležitosti Dňa hvezdární a planetárií svoje brány širokej verejnosti otvára Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Účastníci sa môžu tešiť na Deň otvorených dverí plný exkurzií, prehliadok a aktivít pre celú rodinu, ktorý sa uskutoční 16. marca 2024 na rožňavskej hvezdárni.
„Program Dňa otvorených dverí je bohatý a pestrý. Môžete sa tešiť na exkurzie a prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne a pozorovateľne s kupolou. Prezentácia nového teleskopu vám priblíži najnovšie technológie v astronómii. Pre deti sú pripravené zábavné astro aktivity, ktoré im pomôžu spoznať vesmír hravou formou. Počas dňa sa v závislosti od počasia uskutoční aj pozorovanie Slnka, ako aj večerné pozorovanie hviezd,“ upresnil Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Prvý deň vyvrcholí štartom modelu rakety s poprednou raketomodelárkou Emou Čižnárovou, ktorá sa už trinásť rokov venuje tejto záľube a obsadzuje najvyššie priečky slovenských, európskych a svetových súťaží.
Storočnica revúckeho povstaleckého básnika Jána Brocka
Napísal(a) MKS Revúca
Ján Brocko -
meno pre mnohých, najmä mladých je málo známe. Neučí sa o ňom ani v dejepise, ani v literatúre, no predsa patrí k našej pokrokovej histórii. Jeho hrob je na revúckom cintoríne a sú na ňom vytesané dva medzníky 1.3.1924 - 7.7.1946.
Podvečer 6.3.2024 sme spomínali na talentovaného Revúčana, ktorý odišiel zo sveta živých veľmi mladý... Hovoríme o povstaleckom básnikovi, spoluredaktorovi povstaleckých novín "Naše správy" prispievateľovi do týždenníka "Naša cesta" partizánovi Jánovi Brockovi, našom rodákovi, ktorý sa narodil, žil a zomrel v Revúcej a je pochovaný na našom cintoríne
Dostihli ho hrôzy vojny, a potom – paradoxne už v čase mieru, keď všetci oslavovali koniec vojny – on trpel zožieraný zvnútra pľúcnou chorobou.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 8. časť – sezóna 2004 / 2005 – Odstúpenie Nižnej Slanej z 1. triedy a tri mužstvá v 5. lige – JZ
Napísal(a) Š. Tomášik
V ôsmej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2004/2005. V 4. lige pôsobil SP MFK Rožňava, v 5. lige FK Plešivec, FK Štítnik K. T. a FK Krh. Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
V piatej štvrtoligovej sezóne nedošlo v kádri SP MFK Rožňava k veľkým zmenám – pribudli domáci dorastenci, Roman Ďurán a Peter Milko. Napriek tomu Rožňava zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. Doma remizovala s Rudňanmi a Kr. Chlmcom, ale vyhrala v Žakarovciach a Rešici. Najvyššiu prehru zaznamenala v úvodnom kole s Lokomotívou Košice. V predohrávke však doma vyhrala. Najvyššiu výhru zaznamenala s Moldavou n/B.
Seniori okresu Revúca sa prezentovali šikovnosťou výrobkov k Veľkej noci
Napísal(a) M. Mladšia
Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej v spolupráci so ZO JDS v Muránskej Lehote zorganizovala 5.3.2024 „Tvorivé dielne k Veľkej noci“, na ktorých sa svojimi výrobkami prezentovali členovia jednotlivých ZO JDS revúckeho okresu. Samozrejme, že nechýbali ani členky ZO JDS v Revúckej Lehote, ktorých krásne výrobky oslovili mnohých prítomných. Boli to nádherné vajíčka, ušité sliepočky, kačičky, vyšité obrusy, ozdobené fľaše, práce z dreva, pri ktorých bola použitá rôzna technika. Ukázali aj recykláciu textilu na využitie ušitých tašiek, aby tak chránili životné prostredie od igelitiek.
ZO JDS v Revúckej Lehote prezentovali výrobky členiek:
A. Sitárová, I. Pavláková, E. Šeševičková, L. Gažúrová, M. Mladšia.
Gemerské osvetové stredisko vyhodnotí regionálne kolo 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy Výtvarné spektrum
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia vernisáž výstavy a slávnostné vyhodnotenie regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum. Uskutoční sa 8. marca 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Súťaž Výtvarné spektrum je určená pre neprofesionálnych výtvarných tvorcov a jej cieľom je zmapovať a prezentovať súčasnú tvorbu v rôznych výtvarných technikách a žánroch. Vyhlasovateľom a garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. „Na výstave sa predstaví 9 autorov, ktorí do súťaže prihlásili spolu 34 diel v kategóriách kresba, grafika, maľba, insitná a priestorová tvorba. Z nich vybrala odborná porota pod vedením pedagogičky a výtvarníčky PaedDr. Gabriely Görgeyovej tie najkvalitnejšie práce, ktoré postúpia do krajského kola,“ informovala Anežka Kleinová z Gemerského osvetového strediska.
Rožňava – 100 rokov telovýchovy a športu – autorská beseda
Napísal(a) T. Bachňáková
Marec mesiac knihy už tradične patrí propagácii kníh, čítaniu a s tým súvisiacej vzdelanosti. Čítanie by ste mali zaradiť do svojich pravidelných aktivít aj kvôli zdraviu. A keďže schopnosť komunikácie mladých sa obmedzila na preposielanie fotiek a videí, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pripravili, v rámci Týždňa slovenských knižníc, podujatie o knihe a športe.
„V piatok 8.3.2024 o 16.30 sa uskutoční v našich priestoroch autorská beseda o knihe, ktorá je pre naše mesto jedinečná. Jej autor, Juraj Králik, zozbieral nesmierne vzácny materiál a koncom minulého roka vydal knihu Rožňava – 100 rokov telovýchovy a športu,“ prezradila riaditeľka knižnice Iveta Kyselová.
Vyše storočný sviatok MDŽ si pripomenuli v kruhu dobrých priateľov a známych
Napísal(a) H. Puterová
Nedeľu 3.3.2024 sme strávili v príjemnej slávnostnej atmosfére pri príležitosti MDŽ.
Členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca, samozrejme v prevažnej väčšine ženy s predsedom JUDr. Jánom Kochanom sme sa zúčastnili kultúrno-spoločenského programu v banskobystrickej Aule, kde vystúpili Peter Bažík (hudobník a spevák), Čarovné ostrohy (tanečná skupina) skupina Modus a folklórny súbor Poľana. Akcie sme sa zúčastnili na pozvanie predsedu okresnej organizácie Smeru SSD Revúca pána Ondreja Bafiu. Prítomní boli aj vládni predstavitelia s predsedom vlády pánom Róbertom Ficom. V úvode zazneli slová Andreja Sládkoviča: „Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený...“ /Marína/, tak sa umelec prihovoril všetkým ženám a pripomenul históriu vzniku MDŽ, keď v roku 1910 sviatok vznikol v Kodani na Medzinárodnej ženskej konferencii. Odvtedy je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť. Vo svojom príhovore pán Róbert Fico o. i. povedal: „Všetkým ženám svoju úctu a vďaku vzdávam,“ a ďalší predstavitelia poďakovali všetkým ženám – matkám ako tvorkyniam a ochrankyniam rodinného krbu, ktoré vytvárajú priestor rodiny a tvoria domov.
Pripomíname si storočnicu narodenia básnika Jána Brocka
Napísal(a) J. Genčanský
JÁN BROCKO, básnik, publicista, prekladateľ a účastník protifašistického odboja sa narodil v našom meste Revúca pred sto rokmi – 1. marca 1924.
POZÝVAME na spomienku, aby sa nezabudlo na obetavý život mladého muža.
Začíname na mieste posledného odpočinku básnika na revúcom cintoríne v stredu 6. marca 2024 o 17.00 hodine.
Po pietnom akte bude program pokračovať v podkroví Múzea PSG.
Viac...
Hra na celý život – Výstava nominanta na Oscara v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti pripravili pre širokú verejnosť putovnú výstavu Hra na celý život maďarského animátora, tvorcu filmov a pedagóga Gézu M. Tótha.
Géza M. Tóth pôsobí od roku 1992 ako filmový režisér. Nakrútil niekoľko úspešných krátkych filmov. Jeho diela boli uvedené na viac ako 250 medzinárodných filmových festivaloch a získali takmer 120 ocenení.
Krátky animovaný film Maestro z roku 2005 bol nominovaný na Oscara za najlepší Krátky animovaný film Americkej filmovej akadémie. Je producentom takých seriálov pre deti ako Berry and Dolly a The Kuflis.
Do štvrťfinále KFL postúpili aj futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky
Napísal(a) MG od
Zimný pohár predsedu KSK, ako tiež nazývajú Krajskú futbalovú ligu vo Východoslovenskom futbalovom zväze, v prvý marcový víkend iba potvrdil, že to bolo dobré rozhodnutie riadiaceho orgánu, ktorý spolu s Košickým samosprávnym krajom sa takto rozhodol o tejto zimnej prestávke, aby sa prihlásené mužstvá riadenené VsFZ, ale tiež z nižších súťaží ObFZ počas nej rozohrali a takto pripravené nastúpili koncom tohto mesiaca do svojich ligových súťaží.
Najprv v sobotu sa predstavili kluby zo skupiny ObFZ na ihrisku v Moldave n/Bodvou, ktoré postúpili do 3. kola: Z nášho horného Gemera sa úspešne predstavili futbalisti TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorí nastúpili proti súperovi zo spišskonovoveského klubu TJ Slovan Smižany.
Prvá náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi na hornom Gemeri
Napísal(a) M. Mikitová
Slovenský cykloklub Slovenský kras odovzdal do užívania prvú značenú náučnú cyklotrasu Gemera pod názvom Náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi / Talianske fresky na Gemeri. Trasa č. N8704 je 20,4 km dlhá, s prevýšením 152/22 m v malebnom kaňone Štítnického potoka medzi Koniarskou a Plešiveckou planinou, ktorá spája gotické kostoly so vzácnymi stredovekými freskami – nástennými maľbami – v Plešivci, Štítniku a Koceľovciach. Je nenáročná, vhodná aj pre rekreačných, menej zdatných cyklistov a rodiny s deťmi, s povrchom asfalt, spevnená cesta.
Projekt, ktorý prebiehal od 1.4.2023 do 31.10.2023 bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom cez program Terra Incognita. Cieľom projektu je upozorniť návštevníkov regiónu na skvosty zaradené do Európskeho kultúrneho dedičstva a iniciovať ich návštevu ekologickým spôsobom: na bicykloch.
Pozvanie na besedu gemerských umelcov s Janou Kušnierovou a jej žiakmi
Napísal(a) IČ+MG+MM
Občianske združenie Gemerskí umelci, usporiadajú 14. marca 2024 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave besedu s výtvarníčkou Janou Kušnierovou, kde zároveň má výstavu svojich obrazov, trvajúcou až do 29.3.2024. Beseda je jubilejnou 15. besedou, ktorú občianske združenie doteraz zorganizovalo. Počas niekoľkých desaťročí pôsobenia pani Kušnierovej v ZŠ a ZUŠ v Rožňave prešlo pod jej dohľadom množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí si umenie vybrali za svoje smerovanie a sú z nich v súčasnosti úspešní výtvarníci, architekti a pod. Na besede bude predstavená tiež originálna výtvarná tvorba jej skvelej žiačky Janky Valkovej zo Štítnika a rovnako aj ďalšia z jej žiakov Kristína Pakesová, ktorá vyštudovala filozofiu a dejiny umenia, v súčasnosti pôsobí ako kurátorka výstav výtvarného umenia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Podujatie bude hudbou a spevom sprevádzať Jaroslav Boldiš z Plešivca.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.