V Gemeri vyhlásili ďalší ročník literárnej sci-fi súťaže
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 24. marca 2024 – Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia BBSK, vyhlasujú celoslovenskú literárnu súťaž v písaní sci-fi a fantasy
poviedok. Súťaží sa v dvoch kategóriách: prvá – od 15 do 25 rokov a druhá – od 25 rokov. Uzávierka súťaže bude 31. mája 2024.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss bol rodák z Revúcej, ktorý napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa.
Najlepšie výtvarné práce žiakov z revúckeho okresu na tému „Hasiči a Vianoce“ postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2023/2024 už 21. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Hasiči a Vianoce“.
Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách:
1. kategória Materské školy, 2. kategória 1. – 4. ročník ZŠ a 3. kategória 8. – 9. ročník ZŠ
Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO).
Územná organizácia DPO SR v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca. Boli oslovené školy, mimoškolské zariadenia a Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ ) v okrese.
Banský náučný chodník Mních sa nachádza v chotári obce Rakovnica v okrese Rožňava, úzko spätej s baníctvom, kde boli ťažené najmä železné rudy. Prvá dochovaná zmienka o baníctve a ťažbe pochádza z roku 1758, banská prevádzka pre vyčerpanie ložísk bola ukončená v roku 1991. Trasa chodníka je zvolená tak, aby návštevníkov oboznámila s históriou banskej činnosti na území obce Rakovnica.
Vedie hrebeňom kopca Mních, pod ktorým sa nachádzala pôvodná osada obyvateľov Rakovnice. Východiskovým bodom náučného chodníka sú dva altánky v lokalite Magdolna s možnosťou parkovania, prístup je možný z hlavnej cesty Rožňava – Štítnik. Trasa chodníka má 2400 m s prevýšením 165 m a dá sa zvládnuť za cca 1,5 hod. Je na nej sedem stanovíšť, na ktorých sa návštevník dozvie zaujímavé informácie o práci baníkov v minulosti až po súčasnosť a rôznych objektoch, súvisiacich s banskou činnosťou. V úvode trasy je potrebné prekonať pomerne veľké prevýšenie, za pomoci reťazí, stúpačiek, premostení a rebríkov. Na chodníku sa nachádzajú exponované úseky, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Preto treba zvážiť prechod s malými deťmi a psami.
Siedmaci základnej školy v Jelšave medzi dobrovoľnými hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave.
Dňa 20. marca 2024 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. ročníka Základnej školy v Jelšave. Žiaci zavítali k nám vo dvoch skupinách. Vysvetlili sme im rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a výzbroj, ako sa používajú autonómne dýchacie prostriedky (ADP), ktoré chránia zasahujúcich hasičov pred nadýchaním sa nebezpečných látok, ktoré môžu byť koncentrované v ovzduší zásahového priestoru. Žiaci sa oboznámili tiež s tým, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov.
Príjemné predpoludnie na zbrojnici snáď niečo dalo žiakom, ktorých sme s radosťou privítali medzi dobrovoľnými hasičmi.
Koncom marca tohto roku po niekoľkomesačnej zimnej prestávke sa začne život aj na ligových trávnikoch mužstiev horného Gemera. Na miestach športového diania sa však už navždy neobjavia najmä tí, ktorým to zdravotné problémy nedovolia, aby sa na nich objavili aspoň ako diváci, alebo navždy odišli spomedzi nás. Jedným z nich bude aj Viliam Máťaš z Rakovnice, ktorý zanechal medzi milovníkmi tejto hry v rodnej obci, ale i na okolí, pozitívnu spomienku na svoje pôsobenie.
Je čas, aby sme si jeho športovú činnosť pripomenuli.
Po 38 rokoch aktívnej činnosti sa Viliam Máťaš, brankár TJ Baník Rakovnica, ktorý v minulosti pôsobil aj v Rožňavskom Bystrom, rozhodol zavesiť kopačky na klinec, čím dal definitívnu bodku za svojou bohatou futbalovou kariérou. Stalo sa to na slávnostnej schôdzi futbalového oddielu v kultúrnom dome 4.8.2012. Na slávnostnom akte prevzal z rúk vtedajšieho starostu obce Rakovnica, Ľubomíra Leštáka, upomienkovú trofej a oficiálne sa rozlúčil so svojimi spoluhráčmi. Od starostu prevzal aj dres s číslom 55, ktorý mu pripomínal hru, ktorú mal najradšej a pre ktorú obetoval svoje najkrajšie roky života.
V Rakovnici odhalili pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi prof. Jánovi Fabiánovi a otvorili Dom baníckych tradícií
Napísal(a) MG od
Najfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.
Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 9. časť – sezóna 2005/2006 – Postup Štítnika K. T. do 4. ligy – JUH
Napísal(a) Š. Tomášik
V deviatej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2005/2006. V 4. lige pôsobil SP MFK Rožňava, v 5. lige FK Lokomotíva CHZ Dedinky, FK Štítnik K. T. a FK Krh. Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
V šiestej štvrtoligovej sezóne došlo v kádri Rožňavy k zmenám. Na hosťovanie do Turne n/B. odišli L. Varga a Zatroch, odišiel aj Rencsok. V jesennej časti ťažila Rožňava predovšetkým z domáceho prostredia. Jediný bod priviezla za remízu z Lastomíra. Doma remizovala s Topoľanmi a prehrala s Vyšným Opátskym. Najvyššiu prehru zaznamenala v Čani 1:5, najvyšším rozdielom vyhrala nad Kr. Chlmcom 3:0. Po jeseni tak zimovala na jedenástom mieste so ziskom sedemnásť bodov.
Členovia MO JDS v Čiernej Lehote bilancovali
Napísal(a) Jakobejová,Figúrová
Prešiel ďalší rok, zase sme o rok starší, bohatší o skúsenosti i spoločné zážitky. Členovia MO JDS v Čiernej Lehote bilancovali svoje činnosti v roku 2023. Bola to pomerne bohatá činnosť:
– oslavy – MDŽ, Deň matiek, MDD, Mesiac úcty k starším
– športové aktivity – športový deň v Čiernej Lehote, turistická akcia v Kobeliarove, účasť na športovej olympiáde seniorov v Rožňave
– pobyty v kúpeľoch
– výlety – letné kúpanie, jesenné nákupy.
Oslavy MDŽ 8.3.2024 boli už tradične spojené s výročnou členskou schôdzou. Okrem bilancovania aktivít, rozdania pozdravov ženám, občerstvenia, prítomných pozdravili aj milí hostia:
Programom obohatili stretnutie deti z Materskej školy Čierna Lehota a zábavným programom členky FSk Lehoťanka. Bolo to vydarené popoludnie, plné dobrej nálady, piesní a milých slov.
TAKMER ZABUDNUTÁ HISTÓRIA (Betliar-Straková, Kostolík – Pátrova dolinka)
Napísal(a) Ľ. J. Šomšák
Vráťme sa na chvíľu do školských lavíc a v nich do 18. storočia, historikmi nazvaného storočím osvietenstva.
Uhorský kráľ Karol III. (1711-1740), o. i. otec M. Terézie a tvorca „Pragmatickej sankcie“, upravujúcej nástupníctvo potomstva na trón aj v ženskej vetve, v r. 1733 pozval do Rožňavy rád františkánov v záujme zmierenia náboženského napätia medzi miestnymi cirkvami. Výrazne prispel financiami na výstavbu kostola františkánov, ktorý bol po ukončení stavby v r. 1792 zasvätený Svätej Anne. Nepriamo z toho môžeme vyvodiť, že vysvätenie kostola Svätej Anny a pomenovanie kostolíka (kaplnky) v Betliari, na Strakovej po Svätej Anne, je reálne historicky prepojené s rádom františkánov.
V r. 1776 bola v Rožňave založená biskupská diecéza.
Svet kníh je nekonečným zdrojom rôznych informácií, inšpirácií a fantázie. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom projektu Svet cez tisíce očí, doplnila knižničný fond o 994 knižničných jednotiek. Cieľom bolo ponúknuť široký výber noviniek z rôznych oblastí, rôznych žánrov, pre všetky vekové kategórie.
„Prípravná fáza projektu bola v mesiacoch marec až jún 2023. Priebežne sa realizoval prieskum knižného trhu a záujem používateľov,“ povedala pracovníčka úseku doplňovania a spracovania knižničných fondov Tímea Bagačková Zollerová a dodala: „nákup a spracovanie nových knižničných jednotiek prebiehal v mesiacoch júl 2023 až marec 2024.“
Viac...
Veľkonočné tvorivé dielne pre žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) E. Hemélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl na už tradičné tvorivé dielne s veľkonočnou tematikou.
V snahe priniesť niečo nové, tento rok múzejníci spojili veľkonočné tvorivé dielne s práve prebiehajúcou výstavou Valašský rok/Pásztoresztendő. Školáci sa zahrajú rôzne interaktívne hry a popritom sa dozvedia veľa zaujímavých informácií o tradíciách a zvyklostiach pastierov v predveľkonočnom období. „Pred veľkonočnými sviatkami sa rodia jahniatka a nielen tie. Pastieri mali v tomto období množstvo práce, plnili dôležité úlohy a my by sme radi deťom priblížili túto tradičnú atmosféru predsviatočných príprav. Touto aktivitou pokračujeme v téme výstavy Valašský rok/Pásztoresztendő,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin. Deti odídu domov nielen plní nových zážitkov a informácií, ale odnesú si aj vlastnoručne vyrobené veľkonočné dekorácie.
Krajskú futbalovú ligu opúšťajú zástupcovia horného Gemera - MFK Rožňava a Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
Napísal(a) MG od
Druhý tohtoročný marcový víkend Zimného futbalového turnaja o pohár predsedu KSK rozhodol, že do záverečných bojov už nezasiahnu dve doteraz najlepšie družstvá horného Gemera MFK Rožňava a TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka. Prehrali totiž so svojimi súpermi v túto sobotu - Rožňavčania s futbalistami Čane a v nedeľu v skupine ObFZ spomínaní Dlholúčania so súperom zo Ždane. Škoda, lebo obidvaja naši zástupcovia v tomto turnaji dosahovali pekné výsledky. Rožňavčania v základnej časti nepoznali ani jednu prehru. Rovnako Dlholúčania si dobre počínali v zápasoch predtým, keď dokázali vyhrať i so súperom s oveľa bohatšou futbalovou históriou (Smižany). Zo zápasov skupiny VsFZ zostáva odohrať ešte dve štvrťfinálové stretnutia – Spartak Medzev – Družstevník Malá Ida dňa 20.3. o 18.00 hod. a OTJ Jamník – Družstevník Trhovište určený na 23.3 o 17.00 hod. Obidva zápasy sa odohrajú na UT Janigová v Košiciach.
Takto sme oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
150 je len číslo, ale, keď sa píše a hovorí o veku, je to neuveriteľná doba. Len koľko vody za také obdobie pretečie, koľko generácií ľudí sa vystrieda. Takto sme oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Rožňava, spolu s členmi aj všetkými sympatizantmi a priateľmi, dňa 8.3.2024 v Rožňave.
Slávnostná čata vlajkonosičov nás upozornila, že program začína. Po podaní hlásenia veliteľom DHZ Rožňava, ale zároveň územným veliteľom DPO SR Rožňava, mladším inšpektorom Mgr. Petrom Mátéom, krajskému predsedovi KO DPO SR Košice a členovi Prezídia DPO SR generálnemu inšpektorovi Ing. Miroslavovi Semaničovi, MBA., sa začali príhovory. Prítomných privítal predseda DHZ Rožňava inšpektor Mgr. František Kerekeš a slávnostne otvoril. Pozdravil a pamätnú stuhu k zástave DPO SR odovzdal Ing. Miroslav Semanič, MBA. Svoje pozdravy, a tiež stuhu na zástavu odovzdal primátor mesta Rožňava pán Michal Domik, ktorý vyzdvihol veľmi výbornú spoluprácu s členmi DHZ Rožňava, na každej poriadanej akcií Mestom Rožňava, a poprial všetkým iba zdarného ďalšieho života.
Atraktívna výstava v rožňavskom Baníckom múzeu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovensku
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Atraktívnu výstavu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovenskupod názvom V moci noci prináša do Rožňavy miestne Banícke múzeum, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.Pripravilo ju Východoslovenské múzeum v Košiciach. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. marca 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM na Námestí baníkov. Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.
Výstava V moci noci prezrádza návštevníkom o chránených druhoch sov však omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že je schopná žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia. Výstava poskytuje množstvo zaujímavých a často nečakaných informácií o ich živote, hniezdení, potrave, či o typických výzorových znakoch jednotlivých druhov sov.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-