Mgr. Juraj Lörinčík pozýva na nezvyčajnú prednášku o fenoméne CERN tak, ako ho nepoznáte
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva do svojich priestorov v piatok 24.11.2017 o 17:00 hod. na prednášku Mgr. Juraja Lörinčíka, spojenú s prezentáciou na tému "Fenomén CERN ako cesta od mikrokozmu po makrokozmos" s podtitulom "Správa nielen o svete atómov, urýchľovačov a medzinárodnej spolupráci.“
Pozvánka na DEŇ FILMU A DIVADLA do Klenovca už 16. novembra
Napísal(a) S.Z.
Milí priaznivci filmu a divadla, srdečne Vás v mene všetkých organizátorov pozývame na DEŇ FILMU A DIVADLA, 16.11.2017, do Klenovca. Už 6. krát organizujú o. z RODON Klenovec, Obec Klenovec, Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote podujatie na počesť 2. slovenského filmu Strídža spod Hája, ktorý v Klenovci natočili a v roku 1922 a uviedli klenovskí filmári Barto a Jamriška. Gemersko - malohontské osvetové stredisko, v rámci projektu Takto vidím ja, realizuje filmové tvorivé dielne pre deti a získava tak mladých zanietencov pre filmovú tvorbu.
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov, hoci mu počasie neprialo tak ako po minulé roky. V sobotu 21. októbra 2017 bola na Salaši pod Maginhradom ukončená pastierska sezóna, nechýbali ukážky prác na salaši, baranie špeciality, kultúrny program a viacero sprievodných aktivít.
Tajomstvá v literatúre a „čerešnička na torte“ – historik PhDr. Pavel Dvořák v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v rámci projektu Tajomstvá v literatúre pre čitateľov a milovníkov histórie jedinečné stretnutie s historikom, prozaikom, publicistom a vydavateľom PhDr. Pavlom Dvořákom. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v utorok 21. novembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Spevácke workshopy v Dome tradičnej kultúry na Gemeri pokračujú viachlasnými spevmi z Horehronia
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Séria speváckych workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera po krátkej pauze opäť pokračuje. V piatok (24.11), privítame speváčku Tatianu Salajovú a hudbu Miroslava Kapca z Banskej Bystrice. „Najvýraznejším charakteristickým znakom horehronskej hudobnej kultúry je viachlasný spev. Najsvojráznejší typ môžeme badať v obciach Telgárt a Šumiac, čo súvisí aj s uplatňovaním východného obradu na cirkevných liturgiách. Zborový spev v Šumiaci a Telgárte bol ešte v minulom storočí nápadne podobný ľudovým spevom.
Tradičná výroba modrotlače v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v rámci Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera ROK NA GEMERI pripravuje opäť zaujímavý workshop, v súčasnosti veľmi atraktívnej a vyhľadávanej textilnej techniky – výroby modrotlače, ktorý sa uskutoční dňa 21. novembra od 17.00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. októbra 2017 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal, v spolupráci s Mestom Rožňava, tretí odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie. Účastníci seminára absolvovali, v súlade so zámermi nášho projektu Živé múzeum VI., kompletný odborno-vzdelávací program. Všetci si z podujatia odniesli, rovnako ako aj predošlé skupiny, metodickú príručku o plstení, ktorú vydalo Banícke múzeum v Rožňave.
Vynovenému kinu v Revúcej do tretice všetko dobré
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Aj toto by sme mohli zapriať vynovenému kinu v Revúcej, keďže tento rok sa udiali ďalšie zmeny, ktoré, dúfame, budú lákať nových divákov na filmové projekcie. Po minuloročnej digitalizácii, ktorá vdýchla druhý dych nášmu mestskému kinu, prišla na rad renovácia interiéru. Modernizácia sedadiel Kino Klub Revúca stála 77 738,40 eur. Z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu sme cez projekt získali dotáciu vo výške 30 000 eur a ďalšie dofinancovanie zabezpečilo mesto Revúca sumou 47 738,40 eur.
Múzejná písanka patrí k výstave Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Do 30 novembra 2017 si môžu v Rimavskej Sobote návštevníci v priestoroch múzea pozrieť výstavu „Naj...zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorá je venovaná 135. výročiu vzniku múzea. K výstave sme pripravili aj sprievodnú aktivitu pre deti (i dospelých), pre žiakov aj študentov pod názvom „Múzejná písanka“. Prostredníctvom tejto aktivity sa návštevník môže zabaviť a kreatívnym spôsobom hlbšie preniknúť do histórie inštitúcie cez vystavené zbierkové predmety.
Mesiac fotografie – výstava fotoklubu Pix-XL, ktorá sa oplatí vidieť
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 10.11.2017 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VI. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Viac...
Gemersko - malohontské múzeum je opäť pre verejnosť otvorené
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Od 17. októbra 2017 bolo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z technických príčin dočasne zatvorené. Dôvodom bola výmena starých drevených okien za nové na vnútornej strane budovy múzea. 9. októbra sa začalo so stavaním lešenia a 12. októbra s výmenou prvých okien. Okná boli vymenené na chodbách na prízemí a 1. poschodí, a to hlavne z dôvodu úspory na energiách a počas horúcich letných dní by mali nové okná uchrániť priestor od nadmerného prístupu svetla a tepla. 1. poschodie je dlhé roky využívané
Uctili si národovcov pochovaných na mestskom cintoríne v Revúcej položením dušičkových vencov
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej tento rok organizovalo po prvýkrát súťaž o najkrajší dušičkový veniec. Súťaž bola určená pre všetky školy a škôlky v meste Revúca. Do súťaže sa zapojila Základná škola Ivana Branislava Zocha, Základná škola Jána Ámosa Komenského a Gymnázium Martina Kukučína. Súťažiaci mali možnosť doniesť do múzea svoje diela od 11. októbra do 27. októbra 2017. Vyhodnotenie súťaže bolo 30. októbra 2017.
Lehotské obyčaje v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
Príjemný októbrový večer strávili návštevníci podujatia U nás taká obyčaj s folklórnou skupinou Lehoťanka a remeselníkmi Lýdiou Zacharovou a Ondrejom Klimom z Čiernej Lehoty. Lehoťanka ponúkla zo svojho bohatého repertoáru piesne a tance spojené so zaujímavými zvykmi a obyčajmi z Čiernej Lehoty a moderátorka Martina Dudášová zase vyspovedala remeselníkov. Tradícia výroby perlových čepcov v Čiernej Lehote pokračuje vďaka pani Lýdii Zacharovej, ktorá nadviazala na krásnu záľubu svojej svokry.
Reformačné podujatie SOLUS DEUS v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
„Boh, náš Otec, urobil všetko závislé od našej viery. Ten, kto má vieru, má všetko; kto nemá vieru, nemá nič.“ (M. Luther.)
V nedeľu 29.10.2017 sme si v cirkevnom zbore Rožňavské Bystré pripomenuli blížiace sa 500. výročie reformácie kultúrnym podujatím „Solus Deus“ (Jedine Boh). Sála Kultúrneho domu sa podvečer i napriek nepriazni počasia zaplnila do posledného miesta nielen domácimi viery, ale i hosťami z okolitých miest a cirkevných zborov a svojou účasťou nás poctilo aj vedenie Gemerského seniorátu, ako i zástupcovia odboru Matice slovenskej z Rožňavy.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.