Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov Rejdová 2017
Napísal(a) Mária Ferencová
„Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov. Divákov neodradili ani blesky a vydržali do úplného záveru s folklórnym súborom Kopaničiar z Myjavy,“ prezradila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Festival začal už vo štvrtok (24. 8.) živou pozvánkou pre Rožňavčanov. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa zišli domáce kolektívy Dubina, Haviarik, Haviar a ukrajinský národný súbor Mriya z Ľvova. Na Námestí baníkov predstavili krátke programy, ktorými pozývali návštevníkov mesta do centra diania festivalu, do Rejdovej.
Výstavy v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 30. septembra 2017 ukončuje turistickú sezónu. Počas septembrových víkendov je múzeum otvorené od 9.00 do 17.00 hod. Posledným víkendovým dňom, kedy bude múzeum otvorené je sobota 30. septembra. Návštevníkom ponúkame prehliadku stálych expozícií a výstav s atraktívnym a zaujímavým obsahom. Múzeum sa zapojilo do osláv „Dni európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku“ (1. – 30. september 2017). Pri tejto príležitosti si múzeum 6. septembra 2017 v Trnave prevezme Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá
Predmetom mesiaca v GMM bude relikvia (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci september 2017 bude Predmetom mesiaca relikvia (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky a obete prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Už ako 15-ročná nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Po absolvovaní Ošetrovateľskej školy sa stala profesionálnou ošetrovateľkou. Pôsobila v nemocniciach v Bratislave a v Humennom. 28. januára 1943 zložila sestra Zdenka svoje večné sľuby a tak sa navždy zasvätila Bohu.
Služby Turistického informačného centra v Revúcej využilo od začiatku roka 2017 viac ako 2 500 návštevníkov
Napísal(a) Jankošíková
Služby Turistického informačného centra v Revúcej využilo od začiatku roka 2017 už viac ako 2 500 návštevníkov. Išlo prevažne o klientov zo Slovenska, ale navštívili nás aj návštevníci z Čiech, Maďarska, Poľska, Nemecka, ale i z Francúzska a Veľkej Británie. Turisti prejavovali najväčší záujem o lektorovaný vstup do Múzea Prvého slovenského gymnázia a prehliadku mesta. Z blízkeho okolia ich najviac zaujímal Národný park Muránska planina, Slavošovský tunel, Ochtinská aragonitová jaskyňa ako i informácie o zaujímavostiach na Prednej Hore a Muránskej Zdychave.
Seriálové prekvapenie v areáli parku betliarskeho kaštieľa
Napísal(a) Milan Kupčo
Areál parku kaštieľa v Betliari privítal dňa 26.8.2017 aktérov obľúbeného seriálu 1890 – s podtitulom „Návrat detektíva Martona“. Krátke divadelné predstavenie v podaní hercov Jána Koleníka (detektív Marton), Anikó Vargovej (grófka Wisniewska), Danice Matušovej (grófka Júlia), Andrey Karnasovej (guvernantka), Rebeky Polákovej (Margaréta) a Michala Ďuriša (lekár) spolu s hercami divadla Actores z Rožňavy – Roberta Kobezdu, Pavla Bocsárskeho a iných si pozrelo množstvo návštevníkov z celého Slovenska, súdiac tak podľa poznávacích značiek zaparkovaných áut v obci Betliar.
Nekrológ za bystränským rodákom Ondrejom Davidom
Napísal(a) Ondrej Doboš
Keď vám príde poštou domov parte, znamená to, že vám niekto blízky, priateľ či kamarát opustil tento svet a navždy sa chce s vami aspoň takýmto spôsobom rozlúčiť. Postarali sa o to jeho najbližší, ale to nič na tom nemení, že každého z nás takáto správa poznačí a spôsobí nemálo smútku, či aj niečo viac.
Tak ako mňa, keď som otvoril zo schránky obálku, v ktorej bolo to spomínané parte a v ňom text:S bolesťou v srdci oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že nás
Veľtrh Profesia days mieri po prvýkrát do Košíc
Napísal(a) Nikola Richterová
Najobľúbenejší pracovný veľtrh na Slovensku prichádza na východ. Po ôsmich úspešných ročníkoch Profesia days v Bratislave mieri podujatie na opačný koniec republiky. V Košiciach budú na návštevníkov čakať nielen zamestnávatelia, ale aj zábava, vzdelávanie, či zaujímaví spíkri z východu, ktorí robia svojmu regiónu dobré meno nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Zatiaľ posledný ročník Profesia days v hlavnom meste prilákal tento rok v marci 16 tisíc návštevníkov. V košickom Spoločenskom pavilóne sa tak pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky,
Edná mladá gažďžina kcela poťešič mužä a tag mu išla navarič halúški, kím príďe domó z roboťi. Šitko si nakúpila. Múku si kúpela f sklepe od Chlebničana, slaninku na rozpraženva u báčiho Mesärä, (daš mala aj doma f komore) a pre krompelíki si bula f pivnici. Sol mala v armaríke a vodu vo vedžiaräch na ládžiške za dverami f kuchini. Kislú kapustu, šva natlašili z mužom v jaseni, tašla nabrač zo súdka v léhauze.
Na Námestí baníkov v Rožňave sa dňa 6. augusta 2017 ozývala o 16-ej hodine hudba. Tento raz country. V rámci Rožňavského kultúrneho leta vystupoval hudobník Milan Capák so svojím synom Mikom. V ich podaní odzneli country skladby, škoda len, že všetky v anglickom jazyku. Pozornosť by si zaslúžili aj skladby country spevákov nám tiež blízkych, napríklad Michala Tučného, Ivana Mládka alebo aj známych slovenských interpretov.
Unikátna pamiatka na Gemeri ožije vďaka dobrovoľníkom
Napísal(a) Vlado Ondrejovič
Ranogotický kostolík v Henckovciach je roky nevyužívaná, chátrajúca stavba. Pritom predstavuje cennú kultúrnu pamiatku, súčasť Gotickej cesty, súboru stredovekých kostolíkov, tvoriacich súvislú turistickú trasu. Toto leto sa spájajú študenti a nadšenci s odborníkmi z občianskeho združenia Gotická cesta, aby spoločne pripravili projekt Sedem strážcov. Aktivity v kostole prebiehajú od pondelka 14. augusta a trvajú až do soboty 19. augusta, dobrovoľníkov môžete zastihnúť priamo v kostole v čase 8.00-13.00 hod. Podstatou aktivít je týždenná práca v kostolíku, skladajúca sa z jeho oživenia a plánovania stratégií jeho ďalšieho využitia.
Viac...
K 155. výročiu založenia Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej pripravili vedeckú konferenciu
Napísal(a) L. K.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v spolupráci s Mestom Revúca a Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej v spolupráci s Maticou slovenskou organizujú tento rok dňa 11. septembra vedeckú konferenciu konanú pri príležitosti 155. výročia založenia Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej, známeho aj ako Prvé slovenské gymnázium. Cieľom konferencie je získať vedecky hodnotný materiál, prispieť k lepšiemu poznaniu našej minulosti a formovaniu národného povedomia.
Dôstojná a nezabudnuteľná oslava okrúhleho výročia obce Rakovnica
Napísal(a) -sb-
Medzi tradičné podujatia v našej obci Rakovnica patria Dni obce. Tento rok sme to oslávili v dňoch 22. a 23. júla pri príležitosti 690. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Okrúhle jubileum bolo pre organizátorov výzvou. Dali si na tom patrične záležať. V rámci osláv bol zrealizovaný bohatý, pestrý program. Osláv sa zúčastnili milí hostia starostovia obcí: Monika Paličková Honce, Jarmila Pavlíková Gočaltovo, Želmíra Gonosová Rožňavské Bystré, Július Kerekeš Rudná,
Študenti a nadšenci s odborníkmi pripravili v Henckovciach projekt Sedem strážcov
Napísal(a) Vlado Ondrejovič
Ranogotický kostolík v Henckovciach na hornom Gemeri je roky nevyužívaná, chátrajúca stavba. Pritom predstavuje cennú kultúrnu pamiatku, súčasť Gotickej cesty, súboru stredovekých kostolíkov tvoriacich súvislú turistickú trasu. Toto leto sa spájajú študenti a nadšenci s odborníkmi z OZ Gotická cesta, aby spoločne pripravili projekt Sedem strážcov.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-