Pán Ján Šafár – heligonkár, spevák a rodák obce Gemerská Poloma sa dožil významného životného jubilea
Napísal(a) dc
V Obecnej knižnici v Gemerskej Polome sa dňa 27. 10. 2017 uskutočnilo slávnostné prijatie pána JÁNA ŠAFÁRA – heligonkára, speváka a rodáka obce Gemerská Poloma, ktorý sa dožil významného životného jubilea. Predstavitelia obce - starosta Ing. Miroslav Michalka, poslanec Marian Ferenc a predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej Gemerská Poloma Mária Antalová, ako i riaditeľka Domu Matice slovenskej Rožňava Ing. Zlatica Halková - nášmu jubilantovi prejavili úctu a vďaku za jeho tvorivú
V Štítniku bol výborný koncert, krásny kultúrny podvečer, nádherné piesne a potešenie na duši s Pavlom Hammelom
Napísal(a) M. Terrai
V evanjelickom kostole v Štítniku, ktorý patrí medzi naše Národné kultúrne pamiatky, uskutočnil sa v sobotu 27. októbra 2017 koncert - účinkoval Pavol Hammel, klavír Peter Preložník a Nebeská muzika. Bol to naozaj výborný koncert, krásny kultúrny podvečer, nádherné piesne a potešenie na duši. Vo výbornom prostredí a čase, pred Dušičkami. To všetko sa uskutočnilo zásluhou pána Rudolfa Pažítku, st., ktorému môžeme ďakovať za takýchto umelcov, ktorí navštevujú aj okres Rožňava.
Prednáška pani Dariny Dudášovej prispela k 500. výročiu Reformácie na Gemeri
Napísal(a) E K
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.
Organizujú metodické stretnutie hornogemerských folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje metodické stretnutie folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom. Stretnutie sa uskutoční 5.novembra 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera. „Našou snahou je vytvoriť pre vedúcich, choreografov, ale aj aktívnych členov folklórnych skupín a súborov, priestor pre konfrontáciu a inšpiráciu.
Barnabás Holló (1865 – 1917), sochár z Gemera-Malohontu
Napísal(a) Angelika Kolár
Vo štvrtok 9. novembra 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“. Výstava je poctou sochárskej tvorby tohto významného rodáka regiónu a vzniká pri príležitosti 100. výročia úmrtia sochára.
Obraz troch významných politikov bývalého Československa s optickou ilúziou
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Od 2. do 30. novembra 2017 bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený obraz s optickou ilúziou, ktorý patrí k novším prírastkom múzea v historickom zbierkovom fonde. Na obraze s optickou ilúziou, nadobudnutom darom v roku 2016, môžeme vidieť fotografie troch významných politikov bývalého Československa – Eduarda Beneša, Tomáša Garriguea Masaryka a Miroslava Rastislava Štefánika. Obraz vlastnila rodina Alojza Škočovského, ktorá sa z moravsko-slovenského pohraničia v roku 1922 prisťahovala do Rimavskej Soboty
Na veľtrhu „SLAVONSKI BANOVAC“ v chorvátskom Pakraci
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca
Dňa 21. októbra 2017 sa v partnerskom meste Pakrac v Chorvátsku konal 9. ročník veľtrhu „SLAVONSKI BANOVAC“. Toto podujatie má obrovský význam pre rozvoj cestovného ruchu a domáceho i medzinárodného turizmu, o čom svedčí i účasť konzulky Lindy Karašovej z konzulárneho úseku Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Chorvátsku. Počas celého dňa varili kotlíkové špeciality aj domáci v počte 53 družstiev napr. živnostníci v oblasti služieb, poľnohospodárstva, kaderníčky, autoopravári a pod.
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská v našom regióne
Napísal(a) Mgr. Peter Bubla
Osobný bankrot, bytová úžera, exekúcie... Aj o týchto témach bude diskutovať podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská s terénnymi sociálnymi pracovníkmi, koordinátormi a zamestnancami Centra právnej pomoci z okresov Lučenec, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota. Diskusia sa bude konať 27.10.2017 (piatok) o 13,00 hod. v priestoroch Mestského úradu Fiľakovo na Radničnej ulici 562/25.
Dlho očakávaný koncert v brdárskom kostole sa konal pri príležitosti 500. výročia reformácie
Napísal(a) E. Kušnierová
Občianske združenie Za záchranu kostola v Brdárke už v roku 2016 plánovalo predstaviť verejnosti historický organ z brdárskeho kostola, ktorého reštaurovanie trvalo dlhých 16 rokov. Žiaľ, tesne pred plánovaným koncertom organizátori podujatia zistili, že z nástroja chýba 21 píšťal, ktoré odcudzil neznámy páchateľ. Koncert teda musel byť zrušený. Bolo to veľké sklamanie, hlavne z toho dôvodu, že finančné prostriedky občianskeho združenia (vrátane dotácie Ministerstva kultúry SR a finančného daru Združenia Gotická cesta)
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri - plstenie a splsťovanie
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 13. októbra 2017 sa konal v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v spolupráci s Mestom Rožňava v poradí druhý odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie.
Viac...
Posledná rozlúčka s Ondrejom Lengom v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) MG
Rožňavsko-bystranský Dom smútku sa 20. októbra 2017 zaplnil do posledného miestečka. Prišli sa doň navždy rozlúčiť s Ondrejom Lengom, ktorý vo veku nedožitých 78 rokov zomrel 17. októbra v rožňavskej nemocnici. Pri katafalku bohatom na vence a kytice boli jeho najbližšia rodina - manželka Mária, dcéra Ivona a syn Miloš, ktorých sprevádzali nevesta Silvia s deťmi. Rozlúčiť sa prišiel i jeho, dnes už jediný zo súrodencov, brat Ján z Revúcej, predstavitelia obcí Rožňavské Bystré i Ochtiná a ďalší, ktorí pána Lenga poznali, bývalí spolupracovníci, spoluobčania a priatelia aj zo včelárskej obce.
U nás taká obyčaj...: Folklórny večer s folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) Mária Ferencová
V stredu 25. októbra 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční stretnutie s ľudovými tradíciami obce Čierna Lehota. O ich zachovanie, oživovanie a šírenie sa vo veľkej miere zaslúžila folklórna skupina Lehoťanka, ktorá si v tomto roku pripomína svoje 25. výročie založenia a v neposlednom rade aj miestni remeselníci. Podobne ako v iných obciach sa v minulosti obyvatelia, hlavne v zimnom období, venovali domácej výrobe a remeslám. Aj v Čiernej Lehote sa priadlo, tkalo, šilo, vyšívalo a vyrábali sa rôzne výrobky z kože, dreva, napr. bačovský riad a podobne.
Barokový organ z Brdárky pripravený na organový koncert
Napísal(a) Edita Kušnierová
V evanjelickom kostole v Brdárke okrem pozoruhodného dreveného mobiliáru, súčasťou ktorého je oltár, kazateľnica a dvojboká drevená empora s maľovanými biblickými výjavmi nájdeme aj mimoriadne zaujímavý historický organ. Je to drobný pozitív s jedným manuálom bez pedálu, vo všetkých častiach pôvodný, s piatimi sekciami píšťal, uložený v skrini zdobenej bohatou neskorobarokovou rezbou a pestrou polychrómiou, v ktorej prevažuje šedozelené a červenohnedé mramorovanie. V organovej skrini sa zachoval latinský nápis:
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.