Výstava Rozprávkové múzeum, ktorú otvorili v Rožňave, približuje bábkarstvo so svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kaličiaková
V Galérii Baníckeho múzeu v Rožňave vernisážou otvorili 23. novembra 2017 výstavu pod názvom Rozprávkové múzeum, ktorú pripravili v spolupráci so SNM Múzeom bábkarskych kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň. Výstava je určená pre širokú laickú verejnosť s prihliadnutím na detského návštevníka. Približuje bábkarstvo so svojím svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny a ich tvorbu pre inštitucionálne bábkové scény.
Výjazdovou tvorivou dielňou ukončili Živé múzeum VI.
Napísal(a) Gabriella Badin
Počas októbrových dní sme v rámci projektu Živé múzeum VI. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave usporiadali odborno-vzdelávacie semináre pre pedagógov a zástupcov školských, kultúrno-vzdelávacích a sociálnych inštitúcií. Témou seminárov bolo tradičné valchárstvo a súkenníctvo na Gemeri – plstenie a splsťovanie.
Stretnutie žiakov s viceprimátorom Revúcej a novozvoleným poslancom do VÚC Ing. Júliusom Buchtom
Napísal(a) Kristína Kiselová
Dňa 23. novembra 2017 sme na netradičnej hodine občianskej náuky v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej privítali viceprimátora nášho mesta a novozvoleného poslanca do VÚC v Banskej Bystrici, Ing. Júliusa Buchtu. Viedli sme s ním diskusiu o súčasnej komunálnej, ale aj regionálnej politike, rozoberali sme problémy tohto regiónu, čo nám tu najviac chýba. Dotkli sme sa aj najaktuálnejšej dopravnej situácie u nás - obnoveniu autobusových liniek do Banskej Bystrice
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili autorskú výstavu Márie Gyarmati „V mojej duši je večná jar“
Napísal(a) Eva Tományová
Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave otvorili 16. novembra 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave autorskú výstavu Márie Gyarmati s názvom „V mojej duši je večná jar“. Gyarmati Mária – AYA vybrala milovníkom umenia z Rožňavy a okolia 75 obrazov zo svojej bohatej tvorby v rokoch 2000-2017. Výstavu otvorili riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič, ktorý privítal asi 60 účastníkov vernisáže, výstavu a tvorbu autorky predstavil Csaba Szemesi, profesor kultúry Univerzity v Liverpoole, za organizátora,
Súťažilo i mesto Revúca o ocenenie Senior Friendly 2017
Napísal(a) Ing. Gabriela Borosová
Naša populácia starne a napriek zvyšovaniu počtu občanov v seniorskom veku je táto skupina obyvateľov často na okraji záujmu a života spoločnosti. Aj seniorský vek sa však dá prežiť aktívne, spokojne a plodne. K tomu možno prispieť aj otvorenejším a priateľskejším prístupom mladšej a strednej generácie ako aj celej spoločnosti. Cieľom projektu bolo upriamiť pozornosť na tých, ktorí prispievajú k tomu, aby sa seniorom žilo lepšie.
Základnú prípravu členovia hasičských jednotiek z rožňavského okresu absolvovali na školení v Rakovnici
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Základnú prípravu členovia hasičských jednotiek z rožňavského okresu absolvovali na školení v ďňoch 18. - 19. a 25. - 26.11.2017 v Rakovnici. Svoje vedomosti získavali o hasičskej technike, legislatíve a iných potrebných informáciách, ktoré sú dobrovoľným hasičom potrebné. Aj pri výkone tohto dobrovoľného poslania, pomoci blížnému, na ochranu majetku, zdravia, životov. Na začiatku ich privítal a otvoril školenie tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Michal Terrai a predseda ÚzO DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta. Školiteľ Ing. Miroslav Debnár, a druhý víkend lektor OŠ DPO SR v Martine pán Miroslav Šoška.
Jesenné obdobie v našich dedinách býva spestrené rôznymi tradíciami. Dostali sme o jednej z nich krátku informáciu i pestré fotografie aj zo známej obce pod Kohútom, neďaleko Revúcej. V sobotu 18.11.2017 sa už po druhýkrát tam konala dlho očakávaná Zabíjačka svornosti, na ktorú sa veľmi tešili najmä členovia urbariátu Muránskej Zdychavy. Podujatie zorganizovali členovia výboru pod vedením predsedu Pavla Simana.
Tohto roku prinesie Betlehemské svetlo mieru z Jaskyne narodenia dvanásťročný Tobias Flachner
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Tohtoročné Dieťa svetla pochádza z rakúskej dediny Hochburg-Ach, v ktorej sa narodil aj autor koledy Tichá noc. Dvanásťročný mladý dobrovoľný hasič Tobias Flachner odpálil 24. novembra 2017 v Jaskyni Narodenia Betlehemské svetlo mieru. Odpaľovanie Betlehemského svetla je už 30-ročnou tradíciou, vďaka ktorej sa v celej Európe šíri posolstvo mieru.
Naši známi zvonkári z rázovitých obcí Šumiac a Rejdová obohatili Rok na Gemeri 2017
Napísal(a) MG od
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave začal 23. ročník Zimných folklórnych slávností Rok na Gemeri už v pondelok 20. novembra 2017. Tento večer určil deťom, pre ktoré pripravil vo svojich priestoroch tvorivé dielne. Po prvýkrát sa predstavila gastronomická dielňa, v ktorej sa pod dohľadom nositeľov tradícií z Rožňavského Bystrého naučili ako prebiehala v minulosti výroba syrov a syrových špecialít.
V Jelšave sa uskutoční ďalšia interdisciplinárna konferencia Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) MG od
Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku v aktualitách na svojom portáli csr.sk uverejnil informáciu o tom, že v dňoch 30. novembra a 1. decembra 2017 sa uskutoční v Jelšave ďalšia interdisciplinárna konferencia Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie V. Konferencia je zameraná na prezentáciu výsledkov výskumu kultúrnej pamäte regiónu z hľadiska rôznych vedných disciplín. Organizátori vkladajú do nej nádej, že sa im touto cestou podarí stimulovať súčasný výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu
Viac...
Beseda s Vladimírom Lehotaim, autorom výstavy „Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 27. novembra 2017 o 14.00 hod. sa uskutoční beseda s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý je autorom výstavy Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov. Vladimír Lehotai desiatky rokov zhromažďuje informácie o lágroch od bývalých väzňov. Od detstva prejavoval o tému veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na Ukrajinu, aby na vlastné oči videl miesta bývalých zajateckých táborov.
U nás taká obyčaj - Folklórny večer na tému zvonkárstva v bývalej Gemerskej župe
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Zvonkárstvo je remeslo nadviazané na chov oviec a dobytka. Patrilo medzi domáce remeslá a venovali sa mu poniektorí kováči a zruční pastieri počas zimného obdobia v oblastiach Pohronia, Považia, Oravy, Turca, Liptova, ale aj na Gemeri a Spiši, no niektoré zvonce sa však dovážali z Maďarska a Nemecka. Remeselnou výrobou kutých zvoncov zo železného plechu sa od 16. storočia dokonca zaoberali zvonkári z Jelšavy. Vyrábali zvonce, ktoré vyvážali aj do Egypta, na Blízky východ a do Francúzska pre špeciálne parížske fiakre. Volali sa paríže
Ako inak osláviť 156. výročie narodenia zaujímavej ženy, ako práve spomienkou na jej život.
Je len málo žien v našej histórii, ktoré si väčšmi zaslúžia náš obdiv a úctu ako Marína Ormisová – Maliaková, dcéra Samuela Ormisa, profesora Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej. Narodila sa 4. novembra 1861 v Nižnej Slanej v gemerskej dedinke.
Revúcky tanečný parket o pohár viceprimátora mesta Revúca
Napísal(a) TŠ Happy Dance Revúca
V nedeľu 5.11.2017 sa premenila telocvičňa Strednej odbornej školy v Revúcej už po druhýkrát na tanečný parket pre „malých i veľkých“ tanečníkov v štandardných a latinsko-amerických tancoch. Súťaž sa niesla pod názov Revúcky tanečný parket o pohár viceprimátora mesta Revúca, ktorú uskutočnilo TŠ HAPPY DANCE Revúca v spolupráci s TŠ SCHWARTZ TANZ Rožňava. Svoj talent a plné nasadenie v súťaži ukázalo 107 párov z tanečných klubov z celého Slovenska, ale aj z Poľska i Maďarska.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.