Múzejníci budú skúmať priemyselné dedičstvo na Rožňava Bani
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
V Rožňave budú múzejníci počas najbližších 16 mesiacov skúmať každodenný život v bývalej priemyselnej časti Rožňavy – Rožňava Baňa. Občianske združenie MEDZA, ktoré pôsobí pri Baníckom múzeu v Rožňave, v rámci schváleného projektu „Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného priemyselného dedičstva“ cezhraničnej spolupráce Interreg SK-HU Budovanie partnerstva, bude realizovať výskum každodenného života na Rožňava Bani v období 2. polovice 20. storočia.
Najobľúbenejší pracovný veľtrh štartuje v Košiciach vo štvrtok
Napísal(a) Profesia.skV Rožňave vystavuje člen Americkej cestovateľskej komory - Slovák Ľuboš Fellner
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s cestovnou kanceláriou BUBO prinášajú pre návštevníkov knižnice na ul. Lipová č. 3 výstavu fotografií Ľuboša Fellnera pod názvom Exkluzívne cesty raz za život. Výstava je prístupná širokej verejnosti do 31.10.2017 v rámci výpožičných hodín knižnice.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2017, pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote komentované prehliadky výstav. Vstup na komentované prehliadky sa uskutoční každú hodinu - o 9:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 14:00. Návštevník si môže vybrať z dvoch výstav. Prehliadka každej výstavy trvá 60 minút a vstup je zdarma. Prvou je nová výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea“, ktorá návštevníkom predstaví históriu múzea od jeho vzniku v roku 1882
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre v utorok 26.9.2017 besedy pre žiakov II. stupňa ZŠ s Tiborom Hujdičom pod názvom Rande s mojou láskou – knihou. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Čo podnietilo Jozefa Mikloška napísať vo svojom blogu o 155. výročí Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Jozef Mikloško
Ešte stále doznievajú chýry o rôznorodých aktivitách našich Revúčanov, ktoré pripravili vo svojom meste na strednom Gemeri počas celého uplynulého týždňa k oslavám 155. výročia Prvého slovenského gymnázia. Medzi také odozvy patrí aj článok známeho vedca a politika Jozefa Mikloška, v ktorom opisuje iba svoju druhú návštevu v tomto regióne. Článok som našiel v jeho blogu, ktorý je uverejnený v denníku SME v týchto dňoch. Verím, že si ho so záujmom prečítate aj vy:
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim
Napísal(a) M. Ferenczová
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa uskutočnil 20. septembra 2017. Skupina má vo svojom repertoári spracované zvyky rodinné, kalendárne, pracovné a spevácke čísla pre rôzne príležitosti. Medzi najkrajšie obyčaje patria svadobné a práve túto tému v netradičnom spracovaní mali diváci možnosť vidieť v jej podaní. Program vyplnili svojim rozprávaním nositeľky tradícií a zároveň remeselníčky Žofia Ďurišková, Zuzana Farkašová a Viera Vysoká.
Stopätnásť rokov Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Banícke múzeum v Rožňave bolo založené v roku 1902. 115. výročie založenia tejto významnej kultúrnej inštitúcie sme si pripomenuli v komornej atmosfére v rámci Spomienkového popoludnia 12. septembra 2017, na ktorom sa zúčastnili primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga a ďalší pozvaní hostia. Múzeum v rokoch 1902 - 2017 účastníkom priblížil riaditeľ organizácie Mgr. Pavol Lackanič. O Mestskom múzeu v Rožňave, ktoré v meste vzniklo v roku 1912, a ktoré zohralo významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva, porozprávala Sylvia Holečková.
Z vernisáže výstavy Spomienka muránskej kameniny
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 14. septembra 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje kameninové výrobky muránskej manufaktúry, ktorá v Muráni pôsobila v rokoch 1823 – 1910. Výstava prezentuje zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea vo Svätom Antone, Múzea Muráň, Východoslovenského múzea v Košiciach a predmety zapožičané od súkromných osôb.
FOTOSÚŤAŽ: Na zaslanie fotografií ostáva už len pár dní
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 5. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2017. Zámerom fotosúťaže je ukázať to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme, a to očami fotografov, ktorí tu žijú, pôsobia alebo odtiaľto pochádzajú. Fotografie je možné posielať do 4 súťažných kategórií:
Viac...
Oslávili sme 155. výročie vzniku Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Bc. Lucia Oravec Koreňová
Pred 155. rokmi bola 16. septembra slávnostne otvorená prvá slovenská stredná škola v dejinách Slovákov. V Evanjelickom chráme v Revúcej predniesol pri tejto príležitosti inauguračnú reč August Horislav Škultéty. Celá Revúca oslavovala vtedy aj dnes. Pripomenutie tohto významného výročia začalo konferenciou, ktorá sa konala pri tejto príležitosť v pondelok 11. septembra 2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Príspevky boli prednesené v okruhu témy Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia.
Čo som si odniesla z divadelného predstavenia Národný cintorín
Napísal(a) KOM
Patrím ku generácií, ktorých podnikatelia radia medzi starých, ktorí majú uvoľniť miesto mladým, perspektívnym. My si máme prikladať hlinu na hruď, aby sme si zvykli. Necítim sa tak, ešte vo mne horí duch. Bývam v mestečku, ktoré v týchto dňoch oslavuje 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Múzeum Prvého slovenského gymnázia v spolupráci Mestským kultúrnym strediskom pripravili na celý týždeň bohatý kultúrny program. Jedným z nich bola aj situačná komédia: Národný cintorín.
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa, rodáka z neďalekého Tisovca. Pred čiernym pozadím na vysvietenej stoličke sedí charizmatický herec Marko Igonda, v rukách drží popísané hárky papiera a vlastne vo forme dialógu o vine a treste z cely smrti s fiktívnou osobou advokáta približuje divákovi život tohto priekopníka socialistickej literatúry. Na zem padajú papierové listy ako preživšie roky života. Spomína na detstvo v Tisovci, študentské roky v Skalici a Prahe. Tu sa stal spoluzakladateľom časopisu DAV. Venoval sa nielen umeniu,
Chyžňania si pripomenuli 130. výročie úmrtia Samuela Tomášika - kňaza, spisovateľa, národovca
Napísal(a) Mgr. Emília Völgyiová
Malinká malebná obec pod Kohútom, ukrývajúca v sebe nesmierne bohatstvá - Chyžné. Nádherná príroda a kopce, ktoré sú okolo, dotvárajú nádherné prírodné scenérie. Ale bohatá aj na vzácnych a významných ľudí, akým bol aj Samuel či Samo Tomášik, na ktorého sme si v týchto dňoch spomínali pri 130. výročí jeho úmrtia. Kňaz, ktorý nesedel len na fare so zloženými rukami, ale kňaz, ktorý nebol ľahostajný k veciam a ľuďom okolo seba. Neľahká rodinná situácia, ktorá je v kronikách zapísaná ako „viac smutná ako veselá“, ťažký život na Gemeri, neboli dôvodom na rezignáciu,

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-