Výstava stolovania v Dennom centre Rožňava
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
V rámci dní mesta Rožňavy pripravili členky Denného centra v Rožňave zaujímavú výstavu v priestoroch svojho klubu – a to stolovanie v minulosti, ale aj v súčasnosti. Úvodom zazneli piesne skupiny Kandráčovcov v podaní speváckeho zboru pri Dennom centre. Po príhovore primátora Pavla Burdigu tento slávnostne prestrihnutím pásky otvoril spomínanú výstavu.
U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Odborníci z oblasti baníctva a jeho prezentácie sa stretnú na vedeckej konferencii v Rožňave
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
Zväz múzeí Slovenska v spolupráci s Baníckym múzeum v Rožňave, Etnologickou komisiou Zväzu múzeí Slovenska a Mestom Rožňava organizujú v priestoroch Historickej radnice, na Námestí baníkov 32 v Rožňave, odbornú konferenciu pre odborných pracovníkov múzeí, vedeckých pracovísk, univerzít, vysokých škôl a ostatných záujemcov. V dňoch 19.09.- 20.09.2017 tu v rámci XXI. ročníka konferencie „Etnológ a múzeum. Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia“ vystúpi s odborným príspevkom viac ako 20 účastníkov.
Vedecká konferencia k 155. výročiu vzniku Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Mám dojem, akoby ešte ani neuschli posledné lístky spomienok na oslavy 150. výročia vzniku prvej slovenskej strednej školy, ktorú si ľud privlastnil a nazval Prvé slovenské gymnázium. Napriek tomu prešlo päť rokov a my si pripomíname 155. výročie vzniku tejto jedinečnej vzdelávacej ustanovizne.
Ako ho osláviť? A tak vznikla plodná spolupráca Múzea Prvého slovenského gymnázia s Prvým slovenským literárnym gymnáziom s láskavým prispením Mesta Revúca a Matice slovenskej v Martine.
Mesto Litovel spadá do Olomouckého kraja. Pýši sa najvyššou radničnou vežou postavenou priamo na rieke Morave, ktorá je prístupná verejnosti. Mesto skrášľuje tretí najstarší funkčný kamenný most v Českej republike, taktiež aj technická pamiatka - schody k Nečížu. Ďalším skvostom sú tzv. Hanácké Benátky – šesť ramien rieky Moravy tečúcich mestom. Historickou pamiatkou je aj budova gymnázia, kde študoval Jan Opletal, podľa ktorého je gymnázium pomenované. Gymnázium Jana Opletala má viac ako storočnú tradíciu. Bolo založené v roku 1901.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa bude posledný septembrový víkend konať medzinárodný workshop paličkovanej čipky. Čipkárky z rôznych regiónov Slovenska, ale aj Maďarska a Poľska vzdajú hold umeniu paličkovanej čipky. Gemerské osvetové stredisko v dňoch 23. – 24. septembra 2017 organizuje X. ročník medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“.
Knihu hodiniek Ilony Andrássyovej z Múzea v Betliari ocenenili Výročnou cenou 2016 časopisu Pamiatky a múzeá
Napísal(a) MG od
Je nanajvýš aktuálne a vhodné spomenúť aj na stránke Maj Gemer výsledok udeľovania výročných cien Revue Pamiatky a múzeá, ktoré sa uskutočnilo v rámci slávnostného otvorenia Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017 v Slovenskej republike, za účasti zástupcov Ministerstva kultúry SR, vydavateľov revue, Pamiatkového úradu SR, Mesta Trnava, Združenia historických miest a obcí SR, ICOMOS a ďalších organizátorov vo štvrtok dňa 7. septembra 2017 o 14.00 hodine v historických priestoroch Marianeum v Trnave.
Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 pre GMM za akvizíciu zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za akvizíciu rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej získalo 7. septembra 2017 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Cenu prevzala PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea spolu s Petrom Ferdinandym. Odovzdávanie Výročných cien revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 sa konalo v Trnave, v priestoroch budovy Mariánskeho seminára „Marianum“.
Spomienka muránskej kameniny – prezentácia kameninových výrobkov z Muráňa
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva a Dní mesta Rožňava bude dňa 14. 9. 2017 o 17.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorená výstava Spomienka muránskej kameniny. Na území Gemera pôsobili v minulosti dve manufaktúry na výrobu kameniny. Po úspešnej výstave Poézia kameniny, venovanej výrobkom kameninovej manufaktúry v Rožňave, pripravilo Banícke múzeum v Rožňave výstavu, ktorá prezentuje výrobky o niečo významnejšej a známejšej manufaktúry na výrobu kameniny v Muráni,
Súčasné dianie súvisiace so zamestnaním, ale aj inými záujmami, vytvára aj pre Gemerčanov množstvo príležitostí ako lepšie spoznať nielen náš región, ale aj našu krajinu. Všímať si okolie, v ktorom sa nachádzame a stále získavať nové informácie, alebo na vlastné oči poznať doteraz neznáme, je dobrou vlastnosťou aj pre pána Petra Pobočeka. Každý jeho krok je sprevádzaný fotoaparátom alebo videokamerou, s cieľom zaznamenať pre neho doteraz nepoznané a podeliť sa s tým i so svojím okolím.
Viac...
ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA tohto roku cez Rožňavu, Čečejovce, Markušovce do Štítnika
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Medzinárodnú prehliadku historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste, vďaka ktorej už po 16-ty raz na istú chvíľu ožijú chrámy starou hudbou, pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. „Tohtoročná dramaturgia festivalu sa opäť orientuje na gotické chrámy, ale aj naše domáce priestory Domu tradičnej kultúry Gemera. Na účinkovanie v úvodnom a záverečnom koncerte prijali pozvanie mimoriadne domáce talenty, ale aj zahraniční hostia, no koncerty, ktoré prebiehajú počas víkendu
Úspešná slovenská spisovateľka Jana Pronská sa už druhýkrát teší na rožňavských čitateľov
Napísal(a) Mgr. Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre milovníkov dobrých kníh v rámci projektu Tajomstvá v literatúre stretnutie s úspešnou slovenskou spisovateľkou Janou Pronskou. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 20. septembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č.3.
Komentovaná prehliadka k výstave Rurálna epopej v rámci cyklu Rožňavské radiály
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. augusta 2017 sa konala v Galérii Baníckeho múzea Komentovaná prehliadka v rámci finisáže výstavy Andrej Dúbravský & Ryosuke Kurosaka – Rurálna epopej. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo vďaka podpore projektu z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia, zastrešovalo OZ Medza, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave. Prehliadku viedli kurátori výstavy Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko. Poukázali predovšetkým na výtvarný fenomén autorov: ich vzájomný umelecký vzťah a podobnosti, resp. kontrasty v ich dielach.
„Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš,
Vernisáž výstavy „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, venovaná 135. výročiu založenia múzea sa uskutoční 14. septembra 2017 o 15.00 hodine. Slávnostné otvorenie výstavy bude zahájené harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - Adriany Antalovej. Výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea vzniká pri príležitosti 135. výročia založenia múzea, ktoré svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-