Hvezdáreň v Rimavskej Sobote pripravila výstavu Vesmír očami detí
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 3. marca 2020 o 14.30 hod. Kurátorom výstavy je RNDr. Pavol Rapavý (Hvezdáreň v Rimavskej Sobote).
Beseda s Évou Kerényi, autorkou knihy István Hatvani (1718 - 1786)
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD
Beseda s historičkou PhDr. Évou Kerényi, PhD., autorkou publikácie István Hatvani (1718 - 1786) sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 4. marca 2020 o 10.00 hod. v priestoroch múzea (beseda bude prebiehať v maďarskom jazyku). Kniha je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca, polyhistora, rodáka z Rimavskej Soboty, Istvána (Štefana) Hatvaniho. Vydaná je dvojjazyčne: v slovenskom a maďarskom jazyku. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2019 s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Beseda sa koná pri príležitosti literárneho podujatia Marec - mesiac knihy. Účasť na podujatí na konkrétnu hodinu je potrebné nahlásiť vopred. Vstupné je 1€.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila od 2.3. - 8.3.2020 v rámci Týždňa slovenských knižníc podujatia pre všetky vekové kategórie. Marec je už tradične spájaný s knihou. Pripomíname si ho na počesť Mateja Hrebendu, ktorý počas svojho života šíril medzi slovenským ľudom osvetu a motivoval ich čítať. Čítanie poskytuje jedinečnú príležitosť plne sa ponoriť do myšlienok, pocitov a sveta inej osoby, čo môže výrazne zvýšiť porozumenie emóciám a témami druhého človeka, zlepšiť spoločenské schopnosti. „V minulosti bolo úplne prirodzené, že deti trávili voľný čas s knihou v ruke. Dnes je tento stav iný, preto sa snažíme prilákať čitateľov aj na rôzne podujatia,“ skonštatovala pracovníčka knižnice.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične pripravilo obľúbené múzejno-pedagogické podujatie pre žiakov základných škôl s názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Podujatie bude prebiehať v termíne od 12. marca, až do 8. apríla 2020, v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. „Každoročne máme pripravených niekoľko zaujímavých tvorivých dielní pre školákov, v rámci ktorých budeme vyrábať rôzne veľkonočné ozdoby, kraslice a dekorácie využitím kombinovaných techník a porozprávame sa o veľkonočných a jarných zvykoch,“ uviedla Gabriella Badin z Baníckeho múzea v Rožňave.
Bohatá programová ponuka GOS počas jarných prázdnin je pripravená aj pre rodiny s deťmi
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko pripravilo počas jarných prázdnin (2. - 6. marca 2020) tvorivé dielne pre rodiny s deťmi. Okrem prípravy tradičných jedál si môžu návštevníci vyskúšať aj výrobu keramiky či zdobenie kraslíc.
Bohatá programová ponuka Gemerského osvetového strediska (GOS), kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, počas jarných prázdnin je pripravená pre rodiny s deťmi. Aktivity sú zamerané na tradičnú ľudovú kultúru a tematicky prispôsobené jarným zvykom. Prebiehať budú v remeselníckych dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera. Novinkou tohtoročnej ponuky sú krátke vzdelávacie programy v mobilnom planetáriu.
Gemerské osvetové stredisko spúšťa registráciu do súťaže AMFO 2020
Napísal(a) Martina Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične vyhlasuje a organizuje regionálne kolo celoštátnej postupovej súťaže amatérskej fotografie AMFO 2020.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR. Ide o postupovú súťaž amatérskej fotografie, ktorej sa môžu zúčastniť amatérski fotografi bez obmedzenia veku. AMFO 2020 je rozdelená do troch vekových skupín, ktoré sa členia do kategórií čiernobielej alebo farebnej fotografie.
Zvládli základnú prípravu členov hasičských jednotiek
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene – Drevárskou fakultou, Katedrou protipožiarnej ochrany a Drevárskym kongresom, členom Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností zorganizovali v dňoch 15. – 16. 2. a 22. – 23. 2. 2020 základnú prípravu členov hasičských jednotiek (dobrovoľný hasičský zbor mesta, obce) v Hasičskej zbrojnici v Jelšave. Tejto základnej prípravy sa zúčastnilo 32 dobrovoľných hasičov z Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) z Držkoviec, Gemerských Teplíc, Jelšavy, Látok, Lubeníka, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa, Rákoša, Sirka a Šivetíc.
Africké zvieratá prehovorili objektívom Pavla Ferdinandyho
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Keď ideš cez púšť, nehádaj sa s ťavou.“
„Buď trpezlivý, aj vajce raz odíde na vlastných nohách.“
„Slona nikdy neunaví nosiť chobot.“
Staré africké príslovia používajú pre názornosť zviera – ale hovoria o ľudských vlastnostiach. To už je taký náš prastarý ľudský zvyk. V bájkach už tritisíc rokov poukazujeme na neľudské správanie človeka, namiesto toho, aby sme sa jednoducho poľudštili. V živočíšnom tranze si nadávame do volov, somárov či svíň, neuvedomujúc si, že takto sa už ani zvieratá nesprávajú. Ba v mnohých ohľadoch by nám mohli byť vzorom.
Týmto sloganom sme vítali hostí na piatom Zochovom bále, ktorý sa už tradične konal v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej 8. februára 2020. Popri náročných povinnostiach spojených s ukončovaním 1. polroka si aj v tomto roku našli pedagogickí zamestnanci našej školy čas a venovali obrovskú energiu príprave plesu, ktorý vznikol s cieľom pripomenúť obyvateľom nášho regiónu život a dielo významného polyhistora PhDr. Ivana Branislava Zocha. Veď kto iný by to mal robiť, ak nie škola, ktorá už 20 rokov hrdo nesie jeho meno. Sme nesmierne radi, že sa nám darí udržiavať vysokú spoločenskú úroveň tohto podujatia, ktoré ponúka priestor na prezentáciu školy, na stretnutia s rodičmi a priaznivcami školy a samozrejme v neposlednom rade na zábavu v príjemnom prostredí.
Skupinu Massriot už nie je potrebné nejako zvlášť predstavovať. Rockeri z malebnej Rožňavy na východe Slovenska, na ktorých čele stojí spevák Róbert „Ropkom“ Šimko, známy okrem iného aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3 (2007). Skupina, ktorá má za sebou za 15 rokov ich fungovania už vyše tisíc koncertov a vystúpení doma, či v zahraničí, v talóne viac než desať videoklipov, 4 albumy a single, ktoré zneli všade, počnúc od lokálnych rádií, cez mainstreamové médiá, až po zahraničné rádiové, či televízne stanice. Skupina, ktorá naplnila kluby od Strážskeho až po Londýn. Úspešná, miestami nedocenená, ale za to dynamická kapela, ktorá po ani nie polroku vyráža na ďalšie klubové turné pod názvom A-TOUR 2020.
Viac...
Sprístupnili výstavu „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá je prierezom vývoja kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Lindisová
V Gemersko-malohontskom múzeu je od 14.2.2020 sprístupnená výstava „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá prezentuje vývoj kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov, rovnako aj tradíciu tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti. Časť výstavy je venovaná aj práci rómskych kováčov. K výstave má múzeum pripravenú aj zaujímavú sprievodnú aktivitu pod názvom „Krehká krása zrodená v ohni a tvoja kreativita – mladý dizajnér a návrhár... navrhni motív...“. Prostredníctvom štyroch úloh sa návštevník prenesie do sveta tvrdej práce kováčskych majstrov. Ťažiskom aktivity je štvrtá úloha, ktorá dá možnosť stať sa pomyselným návrhárom, ktorý vytvorí motív pre kováčske dielo.
Dary lásky, význam a etiketa obdarovania v tradičnej ľudovej kultúre
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Podujatie Dary lásky, venované prejavom lásky v tradičnej ľudovej kultúre sa uskutoční 19. – 20. februára 2020 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Podujatie je určené školám v čase od 9.00 do 14.00 hod. a verejnosti o 16.00 hod. V stredu 19. februára o 16.00 hod. sa uskutoční prednáška s názvom Dary lásky. Prednáška bude zameraná na význam a etiketu obdarovania v ľudovej kultúre, akými darmi a pri akej príležitosti sa ľudia obdarovávali. Nakoľko sa vo februári slávi Deň zaľúbených, ktorý v súčasnosti naberá na komerčnosti, predstavíme verejnosti tradíciu tohto starovekého sviatku.
Zoznámte sa s príbehom najstaršej slovenskej kamionistky, s jej obrazmi a knihami
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sprístupnila 10. februára 2020 výstavu fotografií a obrazov Jarmily Zacher Pajpachovej "Môj život kamionistky“. Besedy s autorkou výstavy sa návštevníci knižnice budú môcť zúčastniť 3. marca 2020 o 16:30 v rámci cyklu „Po svete za volantom...“ „Ženy v nezvyčajnom povolaní – život v kamióne“.
Jarmila Zacher Pajpachová, autorka dvoch kníh „Môj život kamionistky“ a „Spoveď kamionistky“, je najstaršou kamionistkou na Slovensku, o čom svedčí aj jej certifikát slovenských rekordov.
Rožňavské deti si užijú jarné prázdniny aj v Baníckom múzeu
Napísal(a) Ing. Juliána Kelemenová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zriadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre prázdninujúcich žiakov materských škôl a žiakov prvého stupňa základných škôl podujatie s názvom „Jarné prázdniny v Baníckom múzeu“. Podujatie sa uskutoční v dvoch termínoch, a to v utorok 3. marca a vo štvrtok 5. marca 2020, so začiatkami o 10:00 a 15:00 hod. v priestoroch Zážitkového centra SENTINEL na Šafárikovej ulici č. 43 v Rožňave.
Múzejníci, ako už tradične, aj tento rok pripravili pre malých bádateľov naozaj bohatý program, v ktorom nebude chýbať ani prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, spojená s prehliadkou novootvorenej Exteriérovej geologickej bádateľne.
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.