Kultúrny dom v Rákoši – miesto prezentácie komorného programu Roztratené zrnká
Napísal(a) Mgr. S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás pozývajú 17. novembra 2019, o 15:00, do Kultúrneho domu v Rákoši na prezentáciu komorného programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu v obciach Sirk, Rákoš, Ratkovská Suchá a Ratková. V programe sa Vám predstavia naši informátori zo skúmaných obcí a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, v spolupráci s redaktorkou Rádia RTVS Regina Stred Katarínou Kovačechovou.
Scenár a réžia: Alena Ďurkovičová, príprava: Stanislava Zvarová, Alena Ďurkovičová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výkladom a prednáškou k výstave Havrany a ich príbuzní sa dozviete mnoho zaujímavostí z ich života
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Od 10. septembra 2019 do 31. decembra 2019 prebieha v priestoroch Gemersko-malohontského múzea výstava „Havrany a ich príbuzní“, ktorá predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Súčasťou výstavy je aj cyklus prednášok a rozšíreného výkladu k výstave pre školské skupiny a verejnosť, počas ktorej sa návštevníci dozvedia zaujímavé detaily zo života týchto fascinujúcich vtákov. Výstavu z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom výstavy je Fond na podporu umenia.
Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedni z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov,
Zimný festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri svoje štvrťstoročie oslávi veľkolepým programom
Napísal(a) Anežka Kleinová
Pre milovníkov autentického folklóru na hornom Gemeri znamená obdobie pred adventom čas príprav na ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají. Diváci sa tešia na rok čo rok bohatší program, ktorý prostredníctvom regionálnych folklórnych zoskupení predstaví tradované zvyky a obyčaje Gemerčanov.
Tento unikátny zimný festival s názvom Rok na Gemeri oslavuje štvrťstoročie, a tak Rožňava v dňoch 18. - 23. novembra 2019 ožije parádnym programom. Tvorivé remeselnícke dielne, tanečné a spevácke domy, koncerty tradovanej, ale aj etno muziky, varenie a pečenie gemerských špecialít, dokonca pokusy o slovenské rekordy v ručnom tkaní „pokrovca“, či ťahaní štrúdle a samozrejme veľkolepý sobotňajší galaprogram zaručujú nielen skvelú zábavu, ale aj možnosť zažiť genius loci Gemera.
HELOVÍN, ZÁSOBOVANIE RAKENDRÓLOM, POVICHODZETUR ZAČÍNA
Napísal(a) ANDREJ FABO
Skupina Massriot na čele so spevákom Róbertom „Ropkom“ Šimkom, známym aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3 (2007), vyráža na jesenné turné s názvom POVICHODZETUR. Skupina na svojom turné navštívi 6 miest, z toho prvé tri už tento týždeň. Okrem piatich miest na východnom Slovensku zavítajú aj do Revúcej. „Vieme, že Revúca sa nachádza na strednom Slovensku, ale hrá sa tam úžasne, dostali sme pozvanie a boli by sme blázni, keby sme to odmietli. V geografii sa ešte kúsok orientujeme,“ dodal s úsmevom spevák a skladateľ. Okrem autorských skladieb zahrá Massriot aj množstvo cover verzií z domácej, či zahraničnej hudobnej scény. Keďže sa kapela stále snaží priniesť niečo nové, tak oproti minulým turné a koncertom prichádzajú s ďalšími hudobnými nástrojmi, ako bezpražcová, tzv. „fretless“ basa
V Baníckom múzeu predstavia diela z letných sympózií Tvorivého spolku Rovás
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Tvorivým spolkom Rovás, prichystalo pre svojich návštevníkov ďalšiu výstavu s názvom Z diel letných sympózií Tvorivého spolku ROVÁS (eNRA) z roku 2019. Záujemcovia si ju môžu pozrieť do 31. januára 2020 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. Výstava prezentuje materiál z Letnej akadémie v roku 2019, ktorá sa konala v Sedmohradsku, Maďarsku a na Slovensku. Umelcov v Tvorivom spolku Rovás združuje spoločná vlnová dĺžka a rovnaký hodnotový rebríček.
„Názov nie je odkazom na runové písmo, ale je odvodený od výrazov „zaznamenať, zobrať na vedomie, vryť do pamäte, zapamätať si.
Škola tanca v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje - teraz na ľudovú nôtu zo Šariša i Zemplína
Napísal(a) M.F.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na školu tanca s Marekom Špekom Sabolom a Julkou Leškaničovou. V sobotu 9. novembra 2019 od 17:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) budete mať príležitosť pod ich vedením osvojiť si základy Višňovského verbunku a čardáša zo Zamutova, Olafskej i Krucenej z Krivian, a pritom sa aj dobre zabaviť pri ľudovej hudbe Filipa Žigu.
„Touto školou tanca chceme tanečníkom z folklórnych kolektívov, ale aj ďalším záujemcom o ľudový tanec z radov verejnosti, ponúknuť na osvieženie tance z regiónov Zemplín a Šariš, aby si ich vyskúšali a porovnali tanečné štýly,“
Besedy v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť v druhej polovici mesiaca október dve podujatia s autormi kníh. V utorok 22. októbra 2019 sa uskutoční beseda so slovenskou spisovateľkou Michaelou Ellou Hajdukovou pod názvom „Všetky moje tváre“ a v stredu 23. októbra 2019 tri stretnutia s Pavlom „Hiraxom“ Baričákom, zakladateľom knižného vydavateľstva HladoHlas, autorom románov a kníh s motivačnou literatúrou, fotografom, cestovateľom, hudobníkom, pod názvom „Šlabikár šťastia.“ Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Na rožňavskom námestí dav spieval „Sľúbili sme si lásku“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 17.10.2018 otvorilo výstavu s názvom „Čo bolo pred 1989“. Vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Podujatia sa zúčastnil aj podpredseda KSK Daniel Rusnák, ktorý pripomenul nielen odvrátenú tvár socialistického zriadenia, ktorý prenasledoval a väznil jeho starého otca, ale aj význam dnešných hodnôt, za ktoré naša spoločnosť vďačí práve Nežnej revolúcii. O hudobnú časť programu sa postaral zamestnanec múzea, Róbert Šimko zo skupiny Massriot, ktorý spolu s návštevníkmi vernisáže zaspieval pomyselnú hymnu Nežnej revolúcie na Slovensku od Ivana Hoffmana – Sľúbili sme si lásku. Po piesni oboznámil prítomných s obsahom výstavy jej kurátor, Pavol Horváth. Vernisáž symbolicky ukončila spustená siréna na aute – veterána s nápisom VB, ktoré parkovalo bezprostredne pred galériou.
Súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas v Drienčanoch
Napísal(a) Ing. Magdalena Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou uskutočnia v dňoch 23. - 24. 10. 2019 v Drienčanoch XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlaté vlas. Súťaž sa koná na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Počas obidvoch dní je pre účastníkov zabezpečený bohatý sprievodný program (výstava ilustrátora Miroslava Regitka, prezentácia obce a Pamätnej fary P. E. Dobšinského, rozprávkové bytosti, spomienka na J. D. Čipku pri príležitosti 200-tého výročia narodenia). Po ukončení celoslovenskej súťaže je pre účastníkov pripravená aj beseda so známou spisovateľkou Petrou Nagyovou Džerengovou.
Zaujímavý workshop pre dospelých zameraný na spracovanie ovčej vlny
Napísal(a) Eva Čabrová
V jesennom období Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo zaujímavý workshop pre dospelých zameraný na spracovanie ovčej vlny. Ovčia vlna je tradičný materiál v našom regióne, ktorému patrí stále miesto pri výrobe odevných doplnkov a súčastí odevu. V poslednej dobe pociťujeme potrebu návratu k tradičným technikám, objavujeme zabudnuté remeslá, pričom plstenie je jednou z tých techník, ktorú naši predkovia používali v každodennom živote. Dnes sa k nej opäť vraciame v novej podobe, s vlnou rôznej kvality a hrúbky, s novou farebnosťou i postupmi. Plstiť sa dá suchým aj mokrým spôsobom, pod odborným vedením lektorky sa účastníci oboznámia so základmi týchto techník.
Viac...
Historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave má 20 rokov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti 20. výročia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára, pripravilo pre žiakov tvorivé predpoludnia. Študenti si mohli v utorok vypočuť prednášku „Ako vznikla Historická expozícia“, ktorú im predniesla historička múzea Sylvia Holečková. Okrem toho si vychutnali aj netradičnú prehliadku expozície, so zameraním na jedinečné predmety a remeslá, ktoré preslávili Gemer, s dôrazom na hrnčiarstvo. „Pre študentov sme s kolegami, okrem prednášky a prehliadky, prichystali aj premietanie filmu o gemerskom hrnčiarstve, popritom si mohli v skupinkách vyzdobiť maľbou dva hlinené džbány a tabuľku so znakmi čižmárskeho remesla,“ uviedla pani Holečková.
Zorganizovali desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Piatok, 11. október 2019, patril v Revúcej mladým folkloristom z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizoval jubilejný desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička.
Festival začal dopoludnia na Mestskom cintoríne v Revúcej, kde si organizátori spoločne s mladými folkloristami a ich vedúcimi uctili pamiatku Evky Skalskej, zakladateľky detského folklórneho súboru Lykovček, na počesť ktorej sa festival koná. Popoludní pokračoval festival Školením pre vedúcich detských folklórnych súborov a školami tanca a spevu, ktoré boli určené pre deti z detských folklórnych súborov.
Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný v prednáške PhDr. Dušana Kováča, DrSc. z Historického ústavu SAV
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ rôzne podujatia o tejto významnej osobnosti. Záverečnú prednášku celého projektu pod názvom „Brigádny generál francúzskej armády M. R. Štefánik v česko-slovenskom zahraničnom odboji“ bude mať 16.10.2019 PhDr. Dušan Kováč, DrSc. z Historického ústavu SAV Bratislava v priestoroch knižnice, ul. Lipová č. 3. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Slávnostné chvíle Cirkevného zboru ECAV v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Cirkevný zbor ECAV v Gemerskej Polome prežíval v sobotu 12.10.2019 slávnostné a nevšedné chvíle. Pri príležitosti 100. výročia narodenia ThDr. Júliusa Madarása, ktorý ako zborový farár pôsobil v Gemerskej Polome v rokoch 1968 – 1990, bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom pôsobiacim v tunajšom cirkevnom zbore v rokoch 1784 – 1990 a prezentovaná bola vydaná kniha autorov Ján Chanas – Marta Mikitová: Gemerská Poloma – Ev. a v. cirkevný zbor a jeho farári 1590 – 2019.
Slávnostných služieb Božích sa zúčastnili dôstojný brat biskup Východného dištriktu ECAV Mgr. Slavomír Sabol, senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin, emeritný biskup Východného dištriktu Mgr. Igor Mišina, zborový farár v Muránskej Dlhej Lúke a konsenior GES Mgr. Dušan Pavel Hrivnák,

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-