Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo štvrtý rok svojej existencie. Za obdobie svojho fungovania si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúka filmy všetkých žánrov v čase tradičných štvrtkových večerných premietaní. Program kina zaujal aj najmenších návštevníkov a ich rodičov či starých rodičov, ktorí kino navštevujú najmä počas rodinných nedieľ. Obľúbené sú aj projekcie pre školy podľa aktuálnej ponuky alebo z archívu Gemerského osvetového strediska (GOS).
Výnimočne úspešný bol pre kino november 2019, kedy sa podarilo prilákať na program vyše 800 divákov. V tomto mesiaci boli zaradené do programu naozaj mimoriadne snímky.
Slávnostný večer v Evanjelickom kostole v Revúcej nás vystúpením speváckeho zboru Quirin úplne pohltil vianočnou atmosférou
Napísal(a) Janka Dorčáková
Milujem tieto chvíle, keď vôňa ihličia, perníkového korenia, ľudskej lásky a vianočného tepla zablúdi hádam do každého srdca. Pokojný slávnostný večer v Evanjelickom kostole v Revúcej nás 19. decembra 2019 úplne pohltil slávnostnou atmosférou. SZ Quirín pri Základnej umeleckej škole v Revúcej pod dirigentskými rukami Jarka Petra a Renátky Brezovskej v spolupráci s cirkevným zborom ECAV v Revúcej spríjemnil predvianočné chvíle svojimi skladbami a koledami. Dona nobis pacem, Láska opravdivá, Biele Vianoce, Daj BOH šťastia tejto zemi, O HOLY NIGHT a Tichá noc zneli počas koncertu celým chrámom. ĎAKUJEMe SZ Quirín, skvelému publiku a všetkým, ktorí pomohli toto slávnostné podujatie, uvedené aj p. primátorom Júliusom Buchtom, zrealizovať.
Vianočné Pastorále slávnostne zazneli tentoraz v slavošovskom kostole
Napísal(a) M. Terrai
Dňa 14.12.2019 sa uskutočnil koncert Vianočné pastorále, ktorý poriadajú obce Štítnickej doliny (Čierna Lehota, Slavošovce, Rochovce, Ochtiná, Štítnik). Tento rok sa konal práve v obci Slavošovce. Tieto slávnosti na oslavu Pána Boha, nášho Stvoriteľa, sa uskutočnili už po 17. krát. V chráme Božom v Slavošovciach na oslavu a k narodeniu Pána zaspievali: Spevokol pri ZPOZ Slavošovce, Spevokol pri CZ Štítnik, Spevokol pri CZ Ochtiná, Spevokol pri CZ Slavošovce Radostná zvesť, Spevokol pri CZ Rochovce, Folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Spevokol pri CZ Slavošovce. Všetky spevokoly si pripravili krásne oslavné piesne, a na záver zaznela spoločná magická pieseň Tichá noc. Programom sprevádzala domáca pani farárka ECAV Mgr. Viera Kmecová,
Zážitkovo-informačnú záhradu otvorili v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Po Geologickej bádateľni v Baníckom múzeu v Rožňave bola v stredu 11. decembra 2019 otvorená zážitkovo-informačná záhrada v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Projekt pod názvom Objavujeme čaro Gemera má za cieľ netradičným spôsobom spropagovať klenoty Gemera. V Košickom kraji pribudol tak ďalší inovatívny projekt vďaka krajskému dotačnému programu Terra Incognita a výzve Tradície inšpirujú inovácie. Medzi pozvanými hosťami boli zástupcovia Odboru kultúry a cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja Eva Bružeňáková a Veronika Šitárová, poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, riaditelia základných a stredných škôl, ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov a firiem, ktorí sa na projekte podieľali.
Zimný zraz hry PLAMEŇ pre deti revúckeho okresu v Muráni
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Muráň a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Muráni zorganizovali dňa 14. 12. 2019 v telocvični Základnej školy halovú súťaž pre deti revúckeho okresu. Súťažilo sa v uzlovej štafete, v štafete 5 x 30 m a v štafete dvojíc. Päťčlenné kolektívy vo veku od 5 do 15 rokov súťažili v kategóriách – dievčatá a chlapci.
Výsledky:
dievčatá – Muráň 168,9 sek.
chlapci – Jelšava A 136,7 sek., Muráň B 149,8 sek., Jelšava B 177,0 sek., Muráň C 185,6 sek., Muráň A 189,7 sek.
K významnému výročiu DHZ v Muráni pribudla aj čestná zástava Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky
Napísal(a) G.J.
Dobrovoľný hasičský zbor v Muráni si tohto roku v máji pripomenul 130. výročie svojho založenia. Okrem miestnych obyvateľov túto jedinečnú udalosť v obci pod Muránskym hradom prišli s miestnymi hasičmi osláviť aj pozvané hasičské zbory z Jelšavy, Hucína, Kamenian, Magnezitoviec, Ratkovej, Gemerskej Vsi, Držkoviec a z družobného mestečka Fryšták v Čechách. K oceneniam, ktorých sa DHZ v Muráni na tejto slávnosti dostalo, v týchto dňoch pribudlo ďalšie. Pani Gabriela Jakubecová nám poslala príjemnú informáciu, ktorá zrejme povzbudí ešte viac solídnu rodinu muránskych hasičov. Píše nám, že "Pri príležitosti spomínaného výročia im bola Prezídiom DPO SR schválená a udelená čestná zástava Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky.
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sú opäť obrovským lákadlom
Napísal(a) G.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične prichystalo pre žiakov základných škôl Vianočné tvorivé dielne. Je dôležité zachovávať tradície a od malička vštepovať deťom odkaz a pravé hodnoty Vianoc. Sú to sviatky, ktoré patria rodine, ich hlavným cieľom nie je rozdávanie darčekov, aj to chcú priblížiť pracovníci múzea. Ako uviedla Gabriella Badin, múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave: „Vianoce sú časom pokoja, radosti a rodinnej pohody, preto sme sa rozhodli naučiť našich malých návštevníkov vyrobiť si tradičné, ale aj menej tradičné vianočné ozdoby, ako sú napríklad anjeliky, ozdobné vianočné tašky, stromčeky a podobné predmety, ktoré nám približujú čaro a atmosféru Vianoc“.
Spomienkové slávnosti Jura Hronca – matematika svetového formátu – v Gočove
Napísal(a) Daniela Hroncová-Faklová
Mohli by sme mu dať prívlastok „matematik z Gemera“ a boli by sme presní. Narodil sa v doline rieky Slanej, strávil tam roky detstva i ranej mladosti; tu absolvoval ľudovú školu i rožňavské gymnázium, a spod Stromiša odchádzal za štúdiami do sveta. Rodnému kraju sa nikdy nespreneveril, práve naopak. Miestom večného odpočinku Jura Hronca sa stalo rodné Gočovo.
Akademik Jur Hronec (1881- 1959), matematik svetového formátu, vedec, pedagóg, predseda Matice slovenskej i Slovenského národného múzea, kultúrny činovník, zakladateľ a spoluorganizátor piatich slovenských vysokých škôl zomrel 1. decembra presne pred šesťdesiatimi rokmi v Bratislave. Napriek plynutiu času jeho verní rodáci, ale i tí, ktorí čerpali z Hroncovej studnice vedomostí a poznania, si i po desaťročiach spomínajú na významného rodáka, skvelého pedagóga, uznávaného vedca, jedinečného organizátora – jednoducho slovenského vzdelanca.
TATRA 148 v novom šate je už Hasičskej zbrojnici v Slavošovciach
Napísal(a) G. Jakubecová
Pre dobrovoľných hasičov zo Slavošoviec bol rok 2019 veľmi šťastným rokom, zrejme boli veľmi dobrí a šikovní. Dňa 18. septembra t. r. na Námestí baníkov v Rožňave si prevzali kľúče od novej CAS 15 IVECO DAILY, pár dní pred Mikulášom sa dozvedeli, že boli úspešní a získali dotáciu na rekonštrukciu budovy Hasičskej zbrojnice. Symbolicky 6. decembra 2019 – ako mikulášsky darček – sa do priestorov hasičskej zbrojnice vrátila zreparovaná CAS 32 TATRA 148. Pre dobrovoľných hasičov zo Slavošoviec to bol snáď najkrajší darček. Krátko pred 14-tou hodinou sa začali schádzať miestni dobrovoľní hasiči, hasiči z okolitých obcí, ale aj obyvatelia Slavošoviec. Pred Hasičskou zbrojnicou bola už vystavená hasičská technika – CAS 15 IVECO DAILY a CAS K 25 LIAZ 101 – KAROSA.
Juraja KAZAMEKA poznali kedysi nielen v Betliari a Gemeri, ale aj v šírom svete
Napísal(a) Mikitová Marta
Presne pred 93 rokmi, dňa 10.12.1926, koncertoval vo Vládnej budove v Bratislave huslista Juraj Kazamek. Klavírny sprievod mu robil Gustáv Koričánsky. Pre našinca, ktorý sa zaoberá kultúrou či históriou Gemera, to musí byť dôležitý údaj, ktorý nás zbližuje s betliarskym rodákom Jurajom Kazamekom (1882-1956), meno ktorého v hudobnom svete malo v tom čase vysoký cveng. V súčasnosti si ho znovu pripomeňme a spoločne sa zamyslime nad obsahom článku Mariána ŠIMKULIČA, ktorý v týchto dňoch uverejnil týždenník Slovenské národné noviny vo svojom 48. čísle. Myslíme si, že jeho prevzatím aspoň trošku pozdvihneme uvedomelosť a zvýšime znalosti mladších a potešíme starších čitateľov webstránky Maj Gemer.
Viac...
Projekt DOTYKY S HISTÓRIOU žije v Rimavskej Sobote už osem rokov
Napísal(a) GMOS Rimavská Sobota
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote bolo organizátorom už VIII. ročníka projektu DOTYKY S HISTÓRIOU, ktorý bol zameraný na priblíženie histórie prostredníctvom návštevy sakrálnych pamiatok, starobylých kostolíkov, rodných domov, pamätných izieb a pamätníkov našich dejateľov. Projekt bol realizovaný v dvoch etapách, I. etapa sa konala 9. augusta 2019 a vybrali sme sa po severnej trase Gotickej cesty – navštívili sme kostoly vo Veľkých Teriakovciach, v Rimavskej Bani, v Rimavskom Brezove a v Tisovci.
II. etapa sa konala 15. novembra 2019 a navštívili sme časť južnej trasy Gotickej cesty – kostoly v Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči a v Žípe.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ako poďakovanie pre všetkých svojich návštevníkov a podporovateľov podujatie s názvom „Vianoce v múzeu“. Podujatie sa bude konať dňa 27. decembra 2019 od 9:00 do 14:00 hod. vo všetkých prevádzkach Baníckeho múzea v Rožňave.
„Aj týmto podujatím by sme chceli poďakovať všetkým našim návštevníkom za prejavenú dôveru v roku 2019, práve preto bude vstup do všetkých prevádzok úplne zdarma a pre všetkých, bez ohľadu na vek,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič.
Aby múzeum prilákalo aj nových návštevníkov, vyhlásilo pre svojich fanúšikov na najväčšej sociálnej sieti súťaž s názvom „Vianočná zdieľačka“,
Prvá konferencia ľudových remeselníkov Košického kraja pomôže spropagovať tradičné remeslá
Napísal(a) AK
Tradičné ľudové remeslo, jeho miesto, podpora a rozvoj v podmienkach Košického samosprávneho kraja (KSK) sú nosnými témami konferencie s názvom Tradičné ľudové remeslo v Košickom kraji. Konferencia je primárne určená pre ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov. V roku 2019 pod gesciou KSK začal svoju činnosť Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK). Ten sa postupne stáva unikátnym vzdelávacím centrom pre ľudových remeselníkov. Jedným z hlavných bodov konferencie bude predstavenie doterajších, aj pripravovaných aktivít remeselníckeho inkubátora.
„Remeselnícky inkubátor Gemer sme v Gemerskom osvetovom stredisku otvárali
Vernisáž "nabitá" fotografiami aj návštevníkmi
Napísal(a) Juraj Genčanský
V Revúcej sme otvorili tradičnú decembrovú prehliadku najlepších záberov domácich amatérskych fotografov.
Český džezový kritik a publicista Lubomír Dorůžka raz napísal: „Kreslo, ovocie v konzerve, pitná voda a fotografia sú veľké vymoženosti civilizácie.“ Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že „spríjemňujú život, prispievajú k nevyhnutnej regenerácii síl, poskytujú ušľachtilú zábavu“.
Vždy, keď sa vraciam k tomuto citátu a rozmieňam si ho na drobné, znovu a znovu ho podrobujem skúške času. A predstavte si, odoláva. O tom, že pohodlné kreslo spríjemňuje život, azda nemusím presviedčať nikoho.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.